blog

My mamy sme niekedy strááášné perfekcionistky. Obzvlášť prvomamy. Okolie nám to veľmi neuľahčuje. Naopak. Neustále nás bombarduje výzvami vo forme otázok: Ešte stále ma cumlík?

Plánuj svoje dni s Bohom a nebudú Ti pretekať pomedzi prsty.

Ťažko sa zbližuje fyzicky, keď necítime súlad duší...

Nosím dcéry so sebou, aby som zakryla – a vysvetlila – nedokonalosti na mojej postave

Nepíše sa to ľahko, už dlho prežívame krízu vo vzťahu.

Bojíme sa zastaviť, lebo uvidíme, čo je okolo nás

Niekoľko rád pre budúce mamičky

Krásne kvety môžu byť nepriateľom dobrej úrody - v záhrade aj v živote

Boh je ten, ktorý trpí so mnou

Prijímať a zvládať každodenný život s láskou - to je moja pôstna výzva

Veľký, 90-eurový účet za obed a malý, 3-eurový vstup do detského kútika. Čo bolo drahšie? Ten 3-eurový vstup. Prečo?

Spokojná mama, spokojná celá rodina

Keď sa konečne dostanem do stavu zmierenia sa s realitou, príde niečo, s čím treba nanovo zápasiť

Pamätám ten moment, keď som si privinula k sebe svoje prvorodené dieťa a o dva roky to druhorodené, vyčarila ten najkrajší úsmev a môj manžel stlačil spúšť...

Aby sme si mohli nasadiť karnevalovú masku, musíme najprv zložiť tú, ktorú nosíme aj vo všedné dni

Svoje šťastie nájdem po boku šťastného manžela – tam treba začať: snažiť sa o to, aby si pri mne spokojne priadol

Kto je inšpiráciou pre redaktora Profitu? Tibor. Kto je inšpiráciou pre syna? Snáď ja. Čo je vlastne úspech? Toto je záver príbehu, ale čo mu predchádzalo?

Predstavuje sa nová blogerka Silvia

Veľkonočné sviatky tých, ktorí túžia po Bohu, ale žiju vo voľnom zväzku...

Často premýšľam o vďačnosti. Vlastne nie. Presnejšie by sa, žiaľ, dalo povedať, že sa zožieram myšlienkou, kedy nastane čas, že moje deti ocenia všetko to, čo pre nich robím.

Meditácia na adventné dni

Dobrým, hoci nie dokonalým, rodičom sa stávam vtedy, keď prijmem svoje obmedzenia a slabosti.

Kľúčová vec, ktorá ma chráni od vyhorenia, je prijatie miesta, na ktoré ma Boh povolal a dovolenie, aby zo mňa každý deň kus zomrel.

Súsošie zronenej matky a jej nenarodeného dieťaťa pomáha vyrovnať sa s traumou smrti počatého dieťaťa.

Blog o tom, ako sa v manželstve učíme uprednostňovať potreby toho druhého nad vlastné túžby.

Milí naši čitatelia, dovoľte mi pár osobných riadkov. Chcela by som Vám v nich priblížiť zákulisie tvorby zastolom.sk a vysvetliť, prečo potrebujeme Vašu podporu. Tento rok máme po prvýkrát možnosť prijímať 2% z daní. Prevádzke nášho/Vášho portálu by veľmi pomohlo, keby sa nám podarilo vyzbierať zmysluplnú sumu.

S mojou najmilšou kamarátkou som od detstva túžila načrieť do ruskej krajiny, do toľko spomínanej ruskej duše. Tento rok sa mojej kamarátke podarilo dočasne usadiť v Rusku, tak sme ten čas využili na cestovanie po najväčšej krajine až po ďalekú Sibír.

Čo si dostala od Ježiška? Chodil u vás Ježiško? Čo ti doniesol Ježiško? Poznáme tieto „povianočné“ otázky. U nás Ježiško nikdy nechodil a ani chodiť nebude. Pri...

“Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, len jedno je potrebné…”

Odkedy som sa v predvečer Zvestovania Pána dozvedela, že s manželom čakáme dieťa, začala som sa za neho modliť a neprestávam ani teraz, už len chvíľu pred jeho narodením. Ako matky sa môžeme zdravšie stravovať a dávať na seba väčší pozor, ale v duchovnom sprevádzaní a výchove vo viere toho veľa urobiť nevieme. A predsa, na to najdôležitejšie - modlitbu, zrejme nikdy nebudeme mať toľko veľa času ako v období tehotenstva. O prvom tehotenstve ani nehovoriac.

Dnešné letné kino je špeciálne pre oteckov. O tom, že málokto si vie užívať rodičovstvo tak ako práve oni, tatovia.

Unavená maminka je niekedy ochotná vyskúšať so svojim bábätkom kadečo. Bol to aj môj prípad. Naša, vtedy asi sedem mesačná dcérka, ma od narodenia nenechala v noci ani pár hodín vkuse pospať.

V dnešnom piatkovom letnom kine vás pozývame na palacinky. Vážne. Na obyčajné palacinky. Pozrite.

V programe dnešného piatkového letného kina máme video, ktoré svojho času obletelo svet. A nečudo. Je sladké, láskavé a nežné, a dáva nádej každej mamke, ktorá o sebe pochybuje. Mama je jedinečná, vraví. A kým si to vo svojej mysli niekoľkokrát opakujete a kým si to video niekoľkokrát prehrávate, vystískate deti a potajomky utierate slzy. Avšak neprehliadnite v jeho nežnosti čosi omnoho vážnejšie, omnoho stálejšie.

V dnešnom piatkovom letnom kine pre vás máme rozosmiatu tvár v cieľovej rovinke. Poznáte Western States 100? Je to jeden z najznámejších ultrapretekov na svete, a považuje sa za najprestížnejší. Western States 100 znamená 100 míľ alebo 161 kilometrov behu do kopcov a z kopcov. Začínate o piatej ráno v lyžiarskom stredisku a potom kráčate rozpálenými kaňonmi. Do kopcov nastúpate spolu cez 5000 metrov, a z kopcov bežíte spolu cez 7000 metrov - to znamená veľmi veľa stúpania a veľmi veľa zbiehania.

Ach, tieto moje detiská. Ľúbim ich veľmi-preveľmi, ale dajú teda zabrať. Po takomto doobedí, keď sa vraciame domov, mám vo výťahu chuť otrieskať si hlavu, vykašlať sa na všetky výchovné metódy, prestať sa ovládať, nebyť pokojná a empatická a jednoducho explodovať alebo aspoň vyletieť na mesiac.

Dnes ráno. Opäť. Trochu iný, lebo sú prázdniny, ale predsa – kolotoč. Skôr než zahájime naloďovanie sa do výťahu a vyberieme cestu pomedzi mláky do obchodu, patrilo by sa dať do poriadku deky rozutekané po zemi z ranného zápasu potápača v plutvách s ružovou vílou tancujúcou na hudbu z Amélie.

„Už si napísal Ježiškovi, čo chceš, aby ti priniesol pod stromček?“ pýtajú sa ľudia detí pred Vianocami. „Čo ti priniesol Ježiško?“ pýtajú sa po Vianociach. Sama som sa pristihla, že sa mi tieto otázky tlačia na jazyk. Akoby nebolo nič iné, čo by sme sa mohli detí o Vianociach spýtať. A tak sme sa s manželom pred tromi rokmi vydali na cestu hľadania

Stalo sa vám už niekedy, že ste upratovali svoju kuchyňu po dvoch zanedbaných dňoch? Aj vám sa zdalo, akoby to vyzeralo, že to neboli dva dni, ale dva týždne? Musím sa priznať, že mne sa to občas stáva.

Istý mních kosil trávu, keď sa ho okoloidúci spýtal: „Čo by si urobil, keby si sa teraz dozvedel, že dnes príde koniec sveta?“ „Pokračoval by som v kosení,“ odpovedal pokojne mních.