Blog: O detskej kráse

0
497

Už sú tomu dva mesiace, čo bývame na novom mieste. Aby celé zvykanie bolo pre naše deti čo najjednoduchšie a veľmi prirodzené, snažíme sa  často poukazovať na to, čo sa nám tu páči, aké tu máme výhody. Škôlka hneď za oknom, les hneď za ňou, ihrisko pred bytovkou, pošta pod ním, krásne trasy na prechádzky, starí rodičia pár minút autom.

Jeden večer, keď sme už ležali v posteli, mi vraví naša prvorodená:

„Maminka, ale poďme sa ešte rozprávať.“

Pýtam sa jej ‒ na akú tému?

„Rozprávaj mi , čo sa ti tu páči,“ vraví mi.

Rýchlo som začala strategicky uvažovať, čo spomeniem, aby som v jej hlávke a v jej srdiečku vyvolala pozitívnu emóciu. Nech už nie je smútok za zanechaným. A tak vravím, ako sa mi páči naše bývanie, že máme omnoho viac miesta, že ona má s bračekom izbu, kde sa môžu hrať. Že sa teším z hosťovskej, aj že tam už máme posteľ. Tiež, že tu máme ten les.

„A tebe sa tu čo páči?“ vraciam otázku plná očakávaní.
„Mne sa páčia dvere v našom byte. Ale najviac mám rada pani Vierku. Vieš, ona je zlatá a má pekné vlasy.“

Celú tú vetu povedala úplne samozrejme a bez váhania či neistoty v hlase.

Vau!

Na jednej strane som bola veľmi šťastná, zároveň som sa cítila trošku zahanbená.
Moja dcéra spomenula nejaké dvere (doteraz nechápem, čo ju na nich uchvacuje), ale ona má tu najväčšiu radosť z človeka! Nie z vecí, z izby, z materiálna, ako som jej vymenovala ja. Ona sa tu najviac teší zo vzťahu.

Vierka je pani učiteľka zo škôlky. Žena, ktorá nepotrebuje tablet, Dráčika a Kinder čokoládu a aj napriek tomu je detské srdce celé jej. Vždy, keď ju stretneme ma ulici, má pre nás milú historku so svojím psíkom, zaujme našu prvorodenú nejakou hrou, poskakuje s ňou, naháňa ju, trhá jej ďatelinu alebo jej spieva. Tieto stretnutia takmer vždy končia plačom. Našej prvorodenej bolo málo a ešte s ňou chce byť.

Je to taký krásny pocit, keď trojročné dieťa vie povýšiť vzťah nad materiálne zabezpečenie. A nie preto, že by sme jej to dennodenne podsúvali.

Má autentickú skúsenosť s láskou a prijatím druhého človeka. A pre ňu je to viac, ako veľká izba a nové šaty.

Chcem byť ako naša prvorodená.

Mimka
Blog je s povolením prevzatý zo stránky https://niecomodre.sk/blog/o-detskej-krase/

Zdroj fotografie: www.pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno