(Nepíšem milovanie, lebo to dlhšie trvá napísať, ale myslím, že u nás sa jedná vždy len o milovanie, lebo na „iba sex“ je môj manžel príliš romantický (hm… a aj katolícky).
Píšem o ňom (o tom sexe, nie o manželovi) v súvislosti s tou našou krízou. Stále som na to neprišla – či nedostatkom sexu vzniká kríza alebo či krízou vzniká nedostatok sexu. Som si takmer úplne istá, že nejaká korelácia tam je.
Akože, ako môžeme sexovať, tj. fyzicky splývať, ak naše duše sú od seba na hony vzdialené? Je možné, aby fyzické splynutie manželov priblížilo k sebe aj duše?
Jedna moja kamoška/spolu-matka vraví, že ich manželstvu veľmi pomohlo nasledujúce uvedomenie si:
Ak by mala byť pripravená na milovanie sa so svojím manželom iba keď je všetko tak ako má byť tj. – je osprchovaná, najedená, neprejedená príp. už vykakaná, sú umyté riady, uspaté deti, má dobrú náladu, je pustená jemná hudba a zapálené sviečky, nikto v okolí, kto by ich mohol začuť, je zastreté, je zložené prádlo, nie je veľmi neskoro večer, ani skoro ráno, ani sa nemusia nikam ponáhľať, ani sa práve neobliekla, ani nemusí ešte upiecť koláč pre návštevu, je oholená, nie je unavená, nie je nahnevaná/urazená/sklamaná/zranená… alebo len bez nálady, nič ju nebolí, dočítala už tú knižku/dopozerala ten seriál/domodlila sa kompletko, nachystala už oblečko deťom na zajtra, sú zmyté podlahy, nikto nemá o chvíľu prísť/odísť… atď.
No skrátka, že by sexovali asi iba na Veľký piatok ráno, kedy ešte necíti hlad a zároveň, keď netreba variť, umývať a nik nechodí na návštevy, aj keď zrovna na Veľký piatok by to asi bolo také blbé…
A teda, že to prosto podľa nej skrátka nejde ‒ čakať/podmieňovať milovanie perfektnými alebo (a to teraz pozor) čo i len vhodnými podmienkami. Že aj tu platí to staré známe – hľadaj spôsoby, prečo/ako áno a nie dôvody, prečo nie. Niečo na tom bude.
Na jednom diskusnom fóre som čítala (zdravím SLH mamičky) aj o akejsi paralele medzi sexom a svätým prijímaním. Lenže aj na sväte prijímanie (fyzické prijatie Ježiša Krista) treba splniť základnú podmienku čistého srdca. Aká je základná podmienka na fyzické prijatie vlastného manžela? Ak je to dodržanie manželského sľubu (v dobrom aj v zlom), tak som v keli. Ale to hádam nie. Čo iné by to mohlo byť?
A pozor, to tu teraz vôbec nepojednávam o kvalite sexu, zostavám čisto v rovine kvantity.
Toto je dosť široká téma. Často ma pri nej zaujmú ďalšie a ďalšie pohľady. Napríklad aj ten, že či nie je práve existencia sexu v manželstve to, čo ho odlišuje od všetkých našich ostatných vzťahov. Na tom tiež niečo bude, lebo všetky ostatné roviny môjho ‒ nášho manželského spolužitia si viem predstaviť aj s niekým iným – spolubývajúci, pracovný kolega, kamoš, účtovník, stavebný partner. Len sex a výchovu našich detí (tj. sexuálny outcome) si viem predstaviť len s mojím manželom.
Z toho by mohlo vyplynúť, že ak vymedzíme sex z nášho manželstva, samotné manželstvo by mohlo ľahko skĺznuť na úroveň ostatných našich vzťahov. A to treba dať bacha, lebo vo väčšine spomínaných rovín ma v kríze môj manžel dosť irituje – aj ako spolubývajúci , ktorý si po sebe nevie schovať oblečenie a vyhodiť štupel od piva, aj ako pracovný kolega, ktorý mi nedodá správne dáta, aj ako kamoš, ktorý na mňa nemá čas, aj ako stavebný partner, ktorý ešte stále nevolal elektrikárovi…
Joj, celé je to akosi príliš zložité na mňa. Idem si oholiť nohy.
Pri článku o kríze som sa „tešila“ na pokračovanie.. Viacerým píšeš z duše a tvoj štýl je úplne podľa môjho gusta. Hneď prvý odstavec. Ps: posledná veta dodáva nádej, ale ak by som mala mať zakaždým dohladka oholené nohy.. ?
Žeby sex bol pokračovaním krízy??;)
Ps: na nohy mám fintu: hladkať iba v smere rastu;)
Ak niekto je schopný napísať takýto text, tak by nemal vstupovať do manželstva. Lebo manželstvo je realita, denná realita.
Vzhľadom na môj vek som bol svedkom manželstiev na vidieku, kde v jednej izbe sa tlačila jedna rodina. Mala aj zo 7, 8 alebo i viac detí. Teda asi manželia museli sexuálne žiť. Áno, spolu v jednej izbe s deťmi.
Pred niekoľkými rokmi mi priateľ, lekár, otec 4 detí, ktorý žil v stiesnených pomeroch povedal, že cíti, ako pozitívne ich deti vnímajú keď sú spolu s manželkou.
Dnes by sme chceli všetko dokonalé, vrátane sexu. Podľa tohto sa vyberajú mobily, autá, majetnejší možno domy, chaty. A žiaľ aj celoživotný partner, manžel, manželka. Asi preto je dnes taká neochota vstupovať do manželstva.
Väčšina manželov sa spovedá tak, že manželka – a začne vyratúvať problémy na ktoré on reaguje negatívne. Je neporiadna, neumýva riady, kričí na deti a pod. Manželky to robia podobne. Ale keď sa spovedám, tak hovorím o vlastných hriechoch, zvykoch, ktoré iritujú môjho celoživotného sprievodcu. Nespovedám sa predsa z cudzích (partnerových) hriechov. Alebo?
Manželstvo je jediná kolektívna sviatosť. Nie je to jednorazová záležitosť, ako si to veľa ľudí myslí, ale pretrvávajúca tak, ako celý život by mal pretrvať zmluvný, ale pritom dobrovoľný vzťah. Tu sa prestáva hovoriť o povinnostiach, ale o láske. O dávaní lásky spojenej s odpúšťaním, o posväcovaní toho druhého a prostredníctvom jeho aj vlastného. Aj prostredníctvom sexu, ktorý má resetujúci efekt. Tak to zariadil náš Svoriteľ.
Vďaka za poučný príspevok.
Nech žije resetujuce manželské objatie!
Tiež sa snažím pri spovediach riešiť svoje vlastne chyby, na riešenie manzelovych chýb mám tento blog 😉 prosim držte mi palce v manželskej realite, snáď na mne bude účinkovať Božia milosť, keď už som do toho manželstva vstúpila.
Vdaka za clanok, je to ako pises.
Problem u nas je v tom, ze resetujuce objatie existuje tak par krat do roka. Ked nie je kriza, tak sa da spocitat na prstoch ruk za rok. A to sme este stale relativne mladi 🙁
Na zaciatku to bolo opacne, zena chcela len ked bolo vsetko na poriadku – hlavne vo vztahu, a takmer ako obchod, nieco za nieco. Po mnohych rokoch je to teraz naopak, ona to chce brat ako sucast zivota, niekedy ako reset, uzmierenie, ako radost aj ked nam je tazko. Ja uz nie, ja to uz tak nevnimam. Nedokazem ist s nou do postele, ked nemame vyrovnany a dobry vztah a dobru naladu. A kedze stale sa vyskytne nieco, tak je to malokedy.
Cele zle …
Do slova a do pismena to prezivam rovnako…
A doslova je to cele zle…
Neviem vôbec pochopiť z toho článku, o čo pisateľke vlastne ide.Myslela som, že to bude mať nejakú pointu, prípadne , že potrebuje radu. Príde mi ako nevyzretá puberťáčka, ktorá ešte nepochopila, o čo v manželstve ide… Možno sa mýlim, a je to iba nejaké volanie o pomoc… len… som akosi nezachytila čo konkrétne ju trápi…
O čo mi ide? Chcem prísť na to o čo v manželstve ide. Kladiem sama sebe otázky, precistujem si hlavu, potrebujem aj radu. Veď ste ma úplne odhadli. Pointu som sa snažila mat. Snáď nabudúce sa mi lepšie zadarí.
Ďakujem za článok,je super napísaný.
Veľmi dobre napísané, zasmiala som sa. Mám náladu pod psa. Článok ma pobavil, povzbudil. Mám rada tento štýl. A obsah článku je trefný, pravdivý. Ďakujem :))
Najmä o to mi išlo 🙂