Potreba nakupovať a ako z toho von

1
781

Mám s tým vážny problém. S neutíchajúcou túžbou robiť si radosť novými vecami všelijakého druhu. 

Dôležité je, že je to nové, že to nemám opozerané, že to práve chcem a že to mať môžem.

Nie mať, ale byť! Nie mať, ale byť! Kričí na mňa všetko duchovne hodnotné. A ja tomu rozumiem. Racionálne…

Naozaj potrebuješ deviate nohavice? (Áno, skutočne ich máš v skrini aspoň 8, choď sa pozrieť.) Naozaj potrebuješ tú neviem koľkú kabelkotašku? Že asi nie, ale chceš ju? Prečo ju chceš? 

Spamätajme sa spoločne, prosím. Spamätávajme sa každý deň znovu. 

Pre svoju peňaženku? Nie, ale pre druhých, pre lásku k chudobným, pre lásku k Bohu a svojej duši. 

  1. Kúpim si to, dobre, ale rovnako vysokú sumu darujem núdznym. Môžem, mám na to? Hneď si dvakrát rozmyslím, či tú vec potrebujem alebo až tak veľmi chcem, aby som bola ochotná za ňu dať dvojnásobok (a tú druhú časť venovať niekomu, kto to potrebuje). 

Moja závislosť robiť si radosť nákupmi však bola silnejšia ako tento môj iste bohumilý nápad. Skončilo to pri dobrom úmysle. Ako sa hovorí, cesta do pekla je vydlaždená dobrými úmyslami (a žiadnymi činmi). 

Pokračovala som ďalej v nápadoch a pokusoch ako prestať nakupovať zbytočnosti: 

  1. Pre začiatok počkajte aspoň 1 týždeň, premyslite si to, možno vaša túžba vyprchá. Ak je to niečo v eshope, nechodievajte sa na to každodenne pozerať. Naozaj počkajte pri všetkom, čo chcete kúpiť, aspoň 1 týždeň. 
  2. Nekúpte si to, čo chcete, a obetujte to… napríklad za duše v očistci. Pamätám si niekoľko takých situácií, kedy som niečo veľmi chcela a aj som to mať mohla, ale zriekla som sa toho za konkrétny úmysel. Pravdupovediac, cítila som sa vtedy dosť hrdinsky. Asi je to smiešne, ale taká je pravda. Stále mám pocit, že tieto moje zrieknutia a obetovania sú v mojom živote takými malými perlami do mojej nebeskej princeznovskej korunky. 
  3. Vráťme narodeninám a sviatkom svoje čaro aj tým, že si radosť urobíme vtedy. Že do narodenín je dlho? No tak sa na ne tešme, aspoň nebudeme toľko frflať, že sme zas o rok staršie. No a kým ten čas na darčeky príde, možno zistíme, že to vlastne ani nechceme či nepotrebujeme alebo sa k nám tá vec dovtedy dostane inou cestou.  
  4. Čo mi pomáha najviac, je zakomponovať do každodennej modlitby chvíľočku rozjímania o tom, že mám všetko, čo potrebujem. Mám všetko, čo potrebujem, opakujem si znovu. Keď opäť brázdim eshopy s oblečením a uvedomím si to, vyberiem sa do svojej izby a popozerám si svoje oblečenie. Niekoľko kúskov chytím do ruky, vyskúšam si, či sú mi dobré, napadnú mi nové kombinácie, niekde v rohu nájdem pozabudnutý kúsok… Mám všetko, čo potrebujem, dokonca viac. Na kopec vecí som zabudla, pretože ich mám priveľa. Očividne som ich nepotrebovala, keď upadli do zabudnutia. Platí to tak aj o knihách a drogérii. 

Moja veľká chyba je aj to, že kupujem veci ešte predtým, ako ich naozaj, naozaj potrebujem. Predpokladám, že o pár dní či týždňov sa mi minie, hmmm napr. pleťová voda, tak si kúpim novú, nejakú fajnovú. Lenže o chvíľu príde nejaká ozajstná potreba, na ktorú mi už ale nevyjdu peniaze a ja sa dostanem do finančného stresu. Keby som si nekúpila tú a tú vec, ktorú som naozaj v tej chvíli nepotrebovala, mala by som peniaze na túto potrebnú… do hája. Stalo sa mi to niekoľkokrát a prinútilo ma zamyslieť sa nad sebou. 

V tejto chvíli mám všetko, čo potrebujem. Bohu vďaka. 

Úvodná fotografia: www.pexels.com

1 komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno