Kávičkový blog: Ja som mama, ja sa postiť nemusím

Skúšala som to, vážne. Vydržala som do obeda, totiž postiť sa formou hladu. Keď ma už okrem žalúdka boleli aj dve deti a hlava, musela som si priznať, že keď nechcem, aby v našej domácnosti bola jedna postiaca a traja mučeníci, aktuálne to nie je typ pôstu vhodný pre mňa.

„Ak sa nepostíš, neurobil si pre svoje deti všetko, nemôžeš povedať, že si urobil všetko.” Táto veta z kázne jedného kňaza ma vyrušila natoľko, aby som si ju pamätala doteraz. „Ak majú tvoje deti problémy a ty sa okrem modlitby za nich aj nepostíš, nemôžeš povedať, že si pre tú vec urobil všetko.” Och, Pane, nauč ma postiť sa. Ja som presne ten typ, čo je dobrej matke Cirkvi vďačný za výnimky a dišpenzy od pôstov. Vianočná a veľkonočná oktáva (kedy piatok nie je pôstny deň), to je raj. Kamoška raz o sebe povedala, že ona nie je schopná sa postiť, že sa môže modliť aj niekoľko hodín, ale zriekať sa jedla nie je schopná. Mňa pôst tiež poriadne bolí. No a v tom vám niekto povie, že pozor, milá mamička, postiť sa naozaj treba. Nie že nemusíš, lebo si mamička, práve preto musíš.

Ale zároveň to neznamená, že si musíš na ramená nakladať niečo, čo vieš, že nezvládaš. Napr. hladovku, keď dojčíš každú hodinu. Áno veru, Klára je papkáč.

Oslava iniciačných sviatostí (krst, myropomazanie, Eucharistia) našej Kláry bola tak trochu pôstna. Nechtiac. Svätá Klára možno z toho mala radosť, ja po tom, ako som si to uvedomila, veľmi nie. Zabudli sme povedať hosťom, že si môžu objednať nápoj podľa svoje chuti, že minerálka je na stole len ako základ. Ale zabudli sme a keďže hostia zrejme nechceli byť neslušní a iniciatívne si niečo vypýtať, boli celú hostinu na minerálke. Tento pôst sa im vnútil, nevymysleli si ho sami.

Ja by som si tiež dobrovoľne niektoré veci nevybrala. A predsa, ony ku mne prichádzajú, niekedy aj viackrát za deň. Obdobie vzdoru u dieťaťa, to vie byť niekoľkoročný prostriedok nášho posväcovania, teda ak pri tom od nervov (zvlášť v pôstne dni) nevyjem chladničku. Najväčším nepriateľom mamičky na materskej je zima za oknom a choroba za oknom z druhej strany. No a potom tá detská beťárčina. Dnes som kvôli deťom vypila 5 káv a neposedela ani 10 minút. Pane, prijmi. A nech aj môj manžel prijme, že po takých dňoch vyzerám ako vyzerám, teda vcelku pôstne. Postiaci sa má vyfešákovať, aby nebol so svojím pôstom nápadný, ale popol si má nasypať tam, kde to nebude vidno. U mamičiek je to tuším naopak

„Môj pôst je môj život.” Povedala mi so smiechom mama dvoch malých detí. Smiala sa, ale myslela to vážne. nemusí si dávať nijaké pôstne predsavzatia, potrebuje sa naučiť prijímať a zvládať svoj každodenný život. Dnes jej rozumiem. Láska so sebou nesie mnoho pôstu.