Pre rodičov

Vyber si život alebo smrť, stredná cesta nie je.

Pôst je priestor, v ktorom Pán Boh s nami rieši záležitosti nášho srdca a koná omnoho intenzívnejšie ako inokedy

Nielen z chleba žije človek...

Ak sa rozhodneme ich sledovať, urobme si z nich dobrého sluhu. Nedovoľme, aby boli našim zlým pánom.

Bol to práve moment takej uplakanej zlomenosti, keď som silno pocítila, že dôležitý nie je výsledok, ale to, že sa dávam, taká, aká som...

Každé chytenie soľničky do rúk nám môže pripomenúť, že sme soľou zeme

Smrť je súčasťou života, a vďaka milosrdnej obete Ježiša na kríži, nie je záverom života. Je prechodom do večného života.

Nerozoberajme s deťmi Ježišovo utrpenie, ale ohlasujme im jeho DAR seba samého

Naučme deti základným pravidlám používania mobilov či tabletov

Deti potrebujú režim, na ktorý si zvyknú, a ktorý je pre ne časom úplne prirodzený

Boh zamýšľal, aby boli naše pôrody krásne zážitky Božej blízkosti, pomoci a radosti Ducha Svätého z toho, že sa rodí nový človek

Deti priťahujú posvätno

Nevyberáme si druh a spôsob stretnutia s Kristom. On sám prichádza a berie si nás.

Je potrebné stanoviť si jasné pravidlá, z ktorých nevybočujeme.

Skúsená mama a autorka kníh o mladších i starších tínedžerkách sa delí o svoje najlepšie rady

Prečo sa viac starám o domácnosť ako o seba?

Po ovocí ich poznáte. (Mt 7, 15-20)

Naučme sa oceniť našich najbližších

Keď sa narodil Daniel, naša Katka Rút mala rok a necelé 4 mesiace. Najstarší Samuel už dokázal tichučko v kostole obsedieť a Hannah sa tomu len učila....

V akom veku je dieťa zrelé vlastniť mobilný telefón a aký je vhodný

Milosrdná lož je cestou k tomu, aby sa deti naučili klamať

V srdci si k nám patril už dávno

Tipy (nielen) na knižné darčeky pre našich drobcov

Nikdy sa mi nepáčilo, že mám ustupovať mladším súrodencom iba preto, že som staršia. No priznám sa, že presne tie isté vety mám sklon prirodzene používať pri výchove svojich detí.

Margita a Zuzana rozprávajú skúsenosti z vedenia Átrií Dobrého pastiera.

Počúvajme, hovorme a dovoľme smútiť.

Krátke svedectvo manželov, ktorí prijali do rodiny africké dieťa

Je to ako s paradajkami – musíme ich jemne uväzovať, aby sa nezlomili .

Aby to čo najmenej bolelo... všetkých

Nie všetko na deťoch je milé, ľúbivé a pôvabné...

Ako priateľky sa stretávame a modlíme za tú z nás, ktorá má čoskoro priviesť na svet nový život.

Skôr, ako sa začal odohrávať môj reálny príbeh matky veľkej rodiny, stalo sa kadečo iné. Mnohé z týchto momentiek sa mi vynárajú ako „Božie pikošky“ pri pohľade späť a žasnem. No... a aj sa smejem – pretože mnohí, čo ma poznali, predurčovali moju cestu smerom do kontemplatívnej rehole kdesi v Poľsku, a predpovedali mi budúcnosť ctihodnej matky predstavenej. Boh však mal na mysli len to, čo som cítila aj ja – len tú „matku“.

Cesta naspäť k deťom, ale nie za cenu stroskotaného manželstva

Môj milovaný synátor mi zas trucoval. Neskutočne. Zaťaté päste, založené ruky cez seba, pohľad a lá hrom do buka. Vrčal, štekal, kvíkal. A to len preto, lebo som ho prišla po tretí raz poprosiť, aby si upratal najprv svoje vyzlečené veci, napísal si úlohy a až potom čítal.

My mamy sme niekedy strááášné perfekcionistky. Obzvlášť prvomamy. Okolie nám to veľmi neuľahčuje. Naopak. Neustále nás bombarduje výzvami vo forme otázok: Ešte stále ma cumlík?

Povzbudzujte deti k samostatnosti a k poriadku. Snažte sa, aby nepocítili ťažobu z množstva povinností, ktoré si presúvajú zo dňa na deň. Upratovanie sa môže premeniť na hru, ktorá je odmenená pocitom spokojnosti a radosti z uložených hračiek.

Deti sa nevedia pretvarovať – keď sú veriace doma, sú veriace všade, hoci aj v obchodnom dome

Z chlapca sa nestáva chlap len preto, že má na to roky a dostatok testosterónu. Ako teda? Udalosti posledného storočia prispeli k tomu, že muž stratil vedúce a nenahraditeľné postavenie v rodine. Ženy, manželky ale v skutočnosti túžia po skutočných mužoch, na ktorých by sa vedeli spoľahnúť a ktorí by im poskytli oporu v ich životoch.

Rodičia sú prvými a najdôležitejšími učiteľmi detí vo všetkých sférach života. Ich poslaním je teda voviesť ich aj do tak dôvernej oblasti, akou je sexualita, byť v nej ich sprievodcami od skorého detstva až do doby, keďsamé uznajú, že už sprevádzanie nepotrebujú a ďalej budú kráčať samé.

Deti majú prirodzene v sebe túžbu po spravodlivosti