Mt 15, 21 – 28
Ako prežívate pôst? Ja sa na obdobie pôstu veľmi teším, pretože ho vnímam ako čas, keď ma Pán Boh volá bližšie k sebe, do jeho prítomnosti. K tomu, aby sme ho dokázali v tomto hlučnom svete vnímať, potrebujeme vypnúť to, čo nás rozptyľuje. Skús aj ty menej počúvať rádio, pozerať telku, byť offline na sociálnych sieťach… Ten čas môžeš využiť na čítanie Biblie, k tomu, aby si pravdivejšie vnímala svoje deti a ich potreby. Pôst nie je hladovka! Nevzdávame sa ním jedla alebo toho, čo máme radi, aby sme si udobrili Boha, alebo dokázali, aké sme skvelé kresťanky. Presne tak to robili farizeji, ktorých Pán Ježiš kritizuje. Pôst bol v dejinách Božieho ľudu vždy sprevádzaný pokáním a modlitbami. Je to priestor, v ktorom Pán Boh s nami rieši záležitosti nášho srdca a koná omnoho intenzívnejšie ako inokedy, pretože ten čas, ktorý by si inak venovala telke, večeri alebo internetu, venuješ Jemu. Vytvára sa tak v našom živote priestor na to, aby Pán Boh hovoril, ukazoval, čo chce zmeniť, a viedol nás k pokániu a modlitbe za to, čo je dôležité.
Napríklad: Modliť sa za svoje deti a prosiť tak ako kanáanska žena.
Kanaánka bola pohanka. No napriek tomu, jej spôsob, akým bojuje za svoje dieťa, nevyčítate v Písme u žiadnej inej ženy (Ak nepočítame Annu – Samuelovu matku, ktorá bojuje s rovnakou túžbou a nasadením za dieťa…, ktoré ešte nemá! Ale o tom inokedy.) Biblia vyjadruje to, ako Kanaánka prosila Ježiša za uzdravenie svojej dcéry posadnutej démonom, veľmi expresívnym slovom: „Kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov, dcéra sa mi strašne trápi posadnutá démonom.“ Kričať na Ježiša znamená veľmi naliehavo prosiť. Kričíš vtedy, keď už niečo nedokážeš zvládnuť emocionálne ani fyzicky. Keď kričíš k Ježišovi za svoje dieťa, znamená to, že ti na ňom veľmi záleží a veľmi ťa ťaží problém, ktorý spolu so svojím dieťaťom prežívaš. Len ty sama vieš, čo to je. Čo ti nedá spať, na čo sa nemôžeš pozerať a nevieš to zmeniť, aj keď každý deň zápasíš ako levica. Moja milá, neboj sa „kričať“ k Ježišovi počas tohto pôstneho obdobia za svoje dieťa vo veciach, ktoré nezvládaš a ktoré ti ležia na srdci.
Zvykneme sa modliť za zdravie našich detí, keď je chrípkové obdobie a strašne dlho trvá, kým sa už konečne dostaneme von z domu kvôli sopľom, kašľu a horúčke. Prosíme za uzdravenie, silu znášať trpezlivo choroby a bolesti. Ale od kanaánskej ženy sa učím pozerať na moje deti duchovným zrakom a vidieť aj duchovné anomálie a neduhy. Ona dokázala vidieť, že jej dcéra je posadnutá démonom. Krič k Ježišovi za svoje dieťa, keď na ňom vidíš akýkoľvek „démonský“ vplyv ‒ vplyv Zlého. Nedovoľ, aby ti uniklo, že tvoja dcérka venuje svojmu vzhľadu príliš veľa pozornosti, alebo sa, naopak, cíti menejcenná. Volaj ‒ krič na Ježiša, keď vnímaš, že je tvoje dieťa príliš sebecké, pyšné, keď sa nevie podeliť s ostatnými, má problém v noci spať kvôli nočným morám a všetkého sa bojí, alebo sa nevie zbaviť neprimeraného slovníka. Krič k Ježišovi a bojuj za svoje dieťa a za jeho duchovný rast a vieru, pretože ten Zlý nemá na tvoje dieťa nárok, no ak ti tieto dôležité maličkosti uniknú, môže uškodiť nielen fyzicky, ale aj psychicky a duchovne.
A buď v tom neodbytná ako Kanaánka. Pán Ježiš mlčal. Neodpovedal ani slovo. A učeníkom bolo až trápne, ako tá žena kričí, a preto povzbudzujú Ježiša k tomu, aby „vyriešil“ jej problém. Zrejme im nešlo o uzdravenie jej dcéry, koniec koncov, nemali tušenia, čo prežíva… Proste im vadilo, že kričí, možno sa za jej hlučný prejav hanbili. Potom jej Pán Ježiš povedal niečo o tom, že je poslaný hlavne k Izraelu… (a to som vyjadrila skutočne veľmi citlivo) Pokojne sa kvôli Jeho slovám mohla uraziť, no ona sa aj tak nedá odradiť a vstupuje s Ježišom do hlbokej debaty. A Ježiš oceňuje jej vieru.
Drahá, nech ťa neodradí to, keď Ježiš mlčí a zdá sa, že nevypočúva tvoje modlitby. Keď máš pocit, že je tu pre každého, len pre Teba nie! Neboj sa, On veľmi dobre vidí a počuje, číta tvoju vieru aj medzi riadkami, no veľakrát mu nejde len o vyriešenie problému, za ktorý prosíš, ale ide mu tiež o tvoje srdce ‒ tvoju vieru! Ide mu o teba. Veľmi záleží na tom, ako dokážeš dôverovať v ťažkých časoch a vyznať vieru v Neho vo svojom okolí. Nech ťa nezastavia ani komentáre ľudí, ktorým sú prejavy tvojej viery v Ježiša blbé a cítia sa nepríjemne, keď o ňom rozprávaš. Nech ťa nesklamú reakcie a rady ľudí, ktorí nemajú predstavu o tom, čo prežívaš, a majú k tomu svoje rady, bezvýznamné pripomienky… Neprestaň kričať, lebo len Ježiš môže zmeniť celú tú situáciu, ktorú prežívaš. Len Ježiš, ktorý „niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“ (Iz 53,4-5). Dôveruj mu!
Prajem ti zažiť počas tohto pôstneho obdobia to, ako ti Ježiš povie: „Žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš!“
Zdroj fotografie: www.pixabay.xom
