Odmietame klamstvo, ale deti učíme klamať

0
476

Všetci dospelí vieme, že klamať by sme nemali. Že to nie je správne ani morálne a že klamstvo prináša ťažobu v našom vnímaní seba, ale aj iných. Naopak, čestnosť považujeme za cnosť, za niečo, čo má hodnotu.

Kam v tomto zatriedení klamstva patrí milosrdná lož? Taká lož, ktorá nie je vyslovená s úmyslom ublížiť, zatajiť, raniť… ale jednoducho, dostaneme nevhodný darček a po otvorení sa snažíme prejaviť, že sa nám páči, že sa darca naozaj trafil do toho, čo chceme. Nie je milosrdnou lžou aj to, keď nám zavolá niekto z call centra a pýta sa na náš názor a my mu automaticky odpovieme „prepáčte, nemám čas“… Snáď všetci poznáme tieto milosrdné lži, ktoré právom dostali prívlastok „milosrdné“. Mnohokrát som si ja sama neuvedomila, že deti sú častými svedkami takýchto poloprávd, slušného zamlčania pravdy a skreslenia informácií pre pokoj. Zamysleli ste sa nad tým, akú úlohu zohrávajú tieto milosrdné lži pri deťoch a ich klamstvách?

My sami sa môžeme považovať za čestných ľudí a chceme veriť, že ani deti neklamú. Tak nejako v to veríme a dúfame, že neklamú alebo naozaj len výnimočne. A ak sa to udeje, vieme odhaliť toto klamstvo. Okrem toho, že si rodičia myslia, že ich deti neklamú, prirodzene očakávajú, že dievčatá budú striedmejšie v používaní klamstva ‒ väčší klamári sú určite chlapci. Je to ale tak? Platí aj to, že väčšie tendencie klamať majú mladšie deti?

Nie, klamú viac-menej všetky deti. Intenzita a sofistikovanosť klamstva sa odvíja od komunikačných zručností a sociálneho vývinu.

Deti okolo štyroch rokoch začnú skúšať klamať. Práve tie, ktoré majú staršieho súrodenca, začnú s klamstvom ešte skôr. Rodičovská reakcia býva minimálna, skôr to prehliadajú v domnení, že ich dieťa je malé a ešte tak celkom nevie, čo sa patrí a čo nie a že sa len učí. Že jednoducho musí prísť na to samo, že sa to nepatrí a keď na to príde, tak s klamstvom prestane. Ale je to naozaj tak? Bude to tak aj vtedy, ak my sami používame menšie či väčšie klamstvo pri výchove detí (naozaj tie cukríky nejdú otvoriť…, všetky autíčka išli spinkať, aj ty budeš len chvíľku spinkať (noc)…) a k tomu sú svedkami našich milosrdných lží. Deti sa ľahko stratia v rozdieloch milosrdnej lži a klamstva. Vnímajú, že aj nás ‒ rodičov radšej oklamú milosrdnou lžou, aby nás nezarmútili a nenahnevali. Deti (najmä tie menšie) sa veľmi ľahko stratia v používaní klamstva. Vedia a učia sa od nás, že klamať sa nemá, ale…

  • Používanie klamstva sa stáva aj prostriedkom, ako sa vyhnúť trestu. Mladšie deti klamú vtedy, ak im hrozí potrestanie. Myslia si, že klamať je zlé kvôli tomu, pretože sa za to trestá. Nevedia uchopiť morálne hľadisko čestnosti. To dokážu až okolo 11. roku.
  • Deti klamú veľakrát práve preto, aby nás rodičov nezarmútili. Klamú, pretože chcú rodičov potešiť. Rozmýšľajú spôsobom, že „mamina nechcela, aby som sa hrala s jej rúžom. Tak jej poviem, že som to nebola ja, aby sa nenahnevala. Bude potom šťastná, že som ju poslúchla“.
  • Deti v mladšom školskom veku klamú pre pocit dôležitosti a pre upútanie pozornosti. Klamstvo sa často prenáša do priateľstiev, kedy deti začnú klamať pre „ochranu kamaráta“, „aby sa cítil dobre“, „aby nebol smutný“. Mať tajomstvo ‒ klamstvo sa stáva dôležitou súčasťou ich priateľstiev.

Ako teda narábať s detským klamstvom?

Od malička budovať v deťoch hodnotu čestnosti.

Aby zažili a vnímali, že hoci čestnosť nie je vždy ľahká, je to cnosť a čistota srdca. Čestnosť je to, čo potrebujeme v rodine, v škole, v práci, vo vzťahoch…

Klamstvo je prirodzenou súčasťou života a brať to do úvahy aj v prípade detí.

Tie si potrebujú prejsť vyskúšaním klamania. Využite túto ich etapu života ako príležitosť dať dieťaťu ponaučenie týkajúce sa klamstva. Odpustite jeho skutok, prehrešok, ale odmietnite klamstvo.

Oceňujte pravdovravnosť, ale netrestajte klamstvo.

Ak napríklad dieťa pokreslí stenu, nezisťujte pravdu hlasným nahnevaným tónom. Dieťa totiž okamžite vytuší, že sa chystá trest, a tak začne klamať. Bojí sa nielen následkov svojho skutku, ale aj toho, že zaklamalo… Utíšte situáciu, pokojne zopakujte, že sa kreslí na papier. Vy sami budete vedieť a dokážete určiť, ktoré dieťa pokreslilo tú stenu. Môžete to pokojne adresovať jemu a spýtať sa ho, prečo to urobilo.

Neučte deti milosrdným lžiam.

Je toľko situácií, kedy chceme, aby boli deti milosrdné ‒ dostanú darček, ktorý ich nepotešil, niečo sa im nepáči… a my po nich chceme, aby prejavili aspoň malú radosť, aby boli prekvapené či potešené. Ale ony sa pritom môžu cítiť, že sa nehodí povedať pravdu, že sú sklamané. Nevedia rozlíšiť motív klamania. Pre nich je klamstvo aj milosrdná lož.

Buďte príkladom.

Nezabudnite, že deti počúvajú aj naše bežné rozhovory so známymi na ulici, že počúvajú naše telefonáty, vnímajú to, ako komunikujeme a aké slová používame. Buďme im príkladom v čestnosti. Sme pre ne vzormi.

Zdroj fotka: www.pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno