Vady manželského súhlasu, 1. časť alebo „Keby som bol býval vedel…“

0
888

Najčastejším dôvodom, prečo sú manželstvá vyhlasované za neplatné, je vada manželského súhlasu. Vada súhlasu znamená, že súhlas obsahuje nejaký nedostatok – chybu, niečo, čo ho robí neplatným. V princípe tieto vady možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín; prvú tvoria tie, ktoré majú koreň v intelekte (týkajú sa rozumovej stránky človeka). Do druhej kategórie zahŕňame vady súhlasu pochádzajúce z oblasti vôle.

V predchádzajúcom článku Kedy človek nie je schopný uzavrieť manželstvo sme sa venovali dôležitosti manželského súhlasu a vysvetlili sme si aj to, kedy psychické príčiny bránia osobe v uzavretí platného manželstva. Dnes otvoríme prvú veľkú skupinu nedostatkov manželského súhlasu, ktorou sú jeho vady v podobe neznalosti a omylu.

Neznalosť podstaty manželstva (kán. 1096 KKP)

Predtým ako snúbenci uzatvoria manželstvo, je dôležité, aby poznali aspoň základné elementy manželstva, ktoré je:

– spoločenstvo života (vzájomné zdieľanie života, záväzkov, zodpovednosti a pod.),

– heterosexuálne spoločenstvo (medzi mužom a ženou),

– trvalé spoločenstvo (teda nie spolužitie náhodného či prechodného charakteru),

– zamerané na plodenie detí prostredníctvom nejakej sexuálnej súčinnosti – (nie je to teda iba čisto priateľský vzťah, ale je orientované na počatie potomstva).

Nie je pritom dôležité, aby mali snúbenci presnú technickú predstavu o tejto činnosti, dôležité je, aby vedeli, že pre počatie detí je nevyhnutné použitie pohlavných orgánov.

Neznalosť týchto základných elementov sa nepredpokladá u tých, ktorí už dosiahli vek puberty. Opak by bolo potrebné dokázať. (CHIAPPETTA, L.: Il matrimonio nella nuova legislazione canonica e concordataria : manuale giuridico-pastorale, č. 4005-4008.)

Omyl v osobe (kán. 1097, § 1 KKP)

 Tento druh omylu je zrejme najmenej častým. Jedná sa o situáciu, kedy by došlo k zámene jednej zo stránok. Môžeme si to uviesť na príklade: jedná sa o sobáš medzi Petrom a Máriou, no v skutočnosti pred oltárom nestojí Mária, na ktorú sa Petrov súhlas vzťahuje, ale (napr. pod vrstvou závoja) stojí Jana, ktorú si však Peter nechce zobrať. Je jasné, že takýto sobáš by nebol platný. (CHIAPPETTA, L.: Il matrimonio…, č. 4009.)

Omyl vo vlastnosti osoby, ktorá je chcená priamo a na prvom mieste (kán. 1097, § 2 KKP)

Ďalší druh omylu sa týka vlastností partnerov. Dôležité však je to, aby táto vlastnosť bola druhou stránkou priamo vyžadovaná. Vysvetlíme si to na príklade; žena sa vydáva s predstavou, že sa stane matkou. Už od mladého veku celá jej rodina vie, že veľmi túži po deťoch, a teda od manželstva očakáva predovšetkým to, že sa stane matkou. No po nejakom čase trvania manželstva vyjde najavo, že jej muž je neplodný. Ani on sám či jeho rodina o tom nevedeli, no pre jeho ženu je to tak ťažká rana, že si nevie predstaviť život bez možnosti vlastného potomstva. Možnosť mať vlastné deti je pre ňu tak veľmi dôležitá, že keby pred uzavretím manželstva vedela, že jej muž je neplodný, nikdy by si ho nevzala. Pozor! Je dôležité, aby táto vlastnosť (v našom prípade neplodnosť muža) existovala už pred uzavretím manželstva. Ak by totiž vznikla po sobáši (napr. v dôsledku choroby či úrazu), nemožno hovoriť o omyle.

Ako už bolo spomenuté, je dôležité, aby táto vlastnosť bola zo strany subjektu vyžadovaná na prvom mieste, tzn. že je pre danú osobu subjektívne veľmi dôležitá. Zároveň to musí byť vlastnosť, ktorej neprítomnosť (absencia) by ťažko narúšala pokojné spolužitie manželov (ako v našom prípade). Okrem neplodnosti možno uviesť aj iné príklady, ako alkoholizmus, fajčiarstvo, gemblerstvo a pod. (CHIAPPETTA, L.: Il matrimonio…, č. 4009.)

Omyl ohľadne jednoty, nerozlučiteľnosti a sviatostnej hodnosti manželstva (kán. 1099 KKP)

 Treťou podobou omylu je ten, ktorý sa týka samotného manželstva. Snúbenci považujú manželstvo napr. za rozlučiteľné a uzatvárajú ho na „dobu určitú“ – keď im viac nebude vyhovovať, rozvedú sa.

Ďalej môže nastať omyl v otázke jednoty manželstva – snúbenci nepovažujú manželstvo za výlučný zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou, ale pripúšťajú možnosť ďalších, paralelných vzťahov s inými osobami – možno povedať, že si vyhradzujú „právo na neveru“.

Dokonca je možné, že snúbenci sa mýlia v tom, že manželstvo nepovažujú za sviatosť, ale jednoducho za zmluvu bez akéhokoľvek nadprirodzeného charakteru. Pravdou však je, že medzi dvomi pokrstenými nemôže existovať iné ako sviatostné manželstvo.

Pri tomto type omylu je dôležité, aby sa jednalo o omyl, ktorý podmieňuje vôľu človeka. Čo to znamená? Znamená to, že pod vplyvom rôznych faktorov (ideologické, sociálne, rodinné a iné) je tento omyl v človeku zakorenený tak hlboko, že si ani len nevie predstaviť iné manželstvo než to, čo chce on sám. Ak napríklad niekto žije v prostredí, kde je úplne normálna nevera, aj on sám považuje manželstvo len za akési spolužitie, kde vôbec nie je podstatné niečo ako vzájomná vernosť.

Snáď sa nám tieto druhy vady súhlasu môžu zdať až nereálne, no faktom je, že súčasné uvažovanie ľudí o manželstve, či existencia rôznych typov spolužití vytvárajú v ľuďoch dojem, že manželstvo je čímsi „voľným“, niečím, do čoho si môžeme dosadiť čokoľvek a stále sa bude jednať o manželstvo. (CHIAPPETTA, L.: Il matrimonio…, č. 4013-4015.)

V nasledujúcej časti sa budeme venovať druhej skupine nedostatkov súhlasu, ktorými sú simulácia, podvod, podmienka a nátlak.

Zdroj fotka: www.pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno