Ako s deťmi prežívať pôst?

0
2149

Dobrý pastier položí aj svoj život za ovce.“ Ako s deťmi prežívať pôstny čas? Prinášam vám zopár inšpirácií z Katechéz Dobrého pastiera, do Átria alebo na doma s vašimi deťmi.

Do Átria, miestnosti pripravenej na Katechézy Dobrého pastiera, prinesieme nádobu s pieskom. Veď aj Ježiš odišiel na 40 dní na púšť… Piesok nám pripomína ticho, pustatinu, samotu. Na púšti počuť aj najjemnejšie zvuky. Na púšť odchádzali púštni otcovia, aby počúvali Boží hlas. A tak aj cez pôst umĺkne zvolanie Aleluja!, aby potom, na slávnosť Zmŕtvychvstania Pána Ježiša mohlo zaznieť o to slávnostnejšie. Na znak toho si s deťmi vyrobíme kartičky s nápisom Aleluja a spolu ich zahrabeme do nádoby s pieskom, aby sme ich po skončení pôstu mohli slávnostne vyhrabať a použiť pri procesii, pri ktorej opäť zvoláme Aleluja! Nádoba s pieskom zostáva v Átriu pri modlitebnom kútiku počas celého pôstu a deti si môžu hocikedy vlastnými rúčkami pripomenúť piesok, pustatinu, ticho a počúvanie na púšti.

Počas pôstu Sofia Cavalletti (zakladateľka Katechéz Dobrého pastiera) odporúčala zaradiť podobenstvo o dobrom pastierovi a venovať sa gestám, ktoré robí kňaz na svätej omši, hlavne gestám epiklézy a doxológie.

(Epikléza („vzývanie nad“) je prosba, v ktorej kňaz úpenlivo prosí Otca o zoslanie Ducha Posvätiteľa, aby sa obetné dary stali Kristovým telom a krvou a aby sa veriaci, keď ich prijmú, aj sami stali živou obetou Bohu. Doxológia – gesto zdvihnutia kalicha a obetnej misky pri slovách kňaza: „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš Ty, Bože Otče…“ – pozn. redakcie)

Dôležité je tiež venovať sa biblickej geografii. Vďaka tomu deti budú vnímať udalosti Veľkej noci ako realitu, ktorá sa stala na zemi, ktorú poznáme, nie ako vymyslený magický príbeh. Na glóbuse si ukážeme, kde sa nachádza Izrael, Svätá zem, v ktorej sa narodil, žil, zomrel a vstal z mŕtvych Pán Ježiš. Na reliéfnej mape (alebo len na mape) si ukážeme, kde sa nachádza hlavné mesto Izraela, Jeruzalem (deti, ktoré chodia do Átria, to už vedia, lebo biblickej geografii sme sa venovali aj počas Adventu). Ďalším materiálom sú hradby mesta Jeruzalem. Z drevených kociek si postavíme hradby podľa nákresu mesta Jeruzalem. Na hradbách si ukážeme, kde bola pevnosť Antónia, kde sídlil Pilát, kde bol Herodesov dom, kde Kajfášov dom, kde bol chrám (ten poznáme z katechézy Predstavenie v chráme), kde bolo večeradlo, ukážeme si, kde bola Getsemanská záhrada, kde boli brány do mesta. Ukážeme si aj, kde bola Golgota, na ktorej Pána Ježiša ukrižovali ‒ na plán mesta umiestnime kríž. Na plán umiestnime maketu Ježišovho hrobu, do ktorého uložili jeho telo. No čo sa stalo na tretí deň? Hrob bol prázdny, Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Pri hrobe zapálime sviečku. Keď hovoríme o smrti Pána Ježiša, musíme hovoriť aj o jeho zmŕtvychvstaní, veď to je najdôležitejšia udalosť spásy, nechceme zostať len pri tom, že Pán Ježiš zomrel. Chceme, aby deti od začiatku nasávali, že Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú neoddeliteľné a jedno druhému dáva zmysel.

Ďalšou pôstnou katechézou je tajomstvo života a smrti. Do Átria prinesieme v troch priehľadných črepníkoch (pohároch) zasadené pšeničné zrnká – jedno zasadené pred týždňom, jedno pred dvoma týždňami, jedno pred troma týždňami. Prinesieme tiež kartičku s nápisom: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“

Kartičku s citátom si môžete stiahnuť TU.

Rozprávame sa s deťmi o tom, čo je to život a pozeráme na rastliny, ktoré rastú samé od seba (deti to poznajú z podobenstva o rastúcom semene, Mk 4, 26 – 29). Ukážeme im tiež suché pšeničné zrnko a pšeničný klas. Čo sa stáva s tým zrnkom? Skúsime z každého črepníka jedno vyhrabať. Pozorujeme, že zrnko, ktoré je v zemi, najskôr zmäkne. Z pevnej šupky sa stáva mäkký obal, ktorý sa postupne otvára, aby z neho mohol vzísť nový výhonok, ktorý napokon úplne pretvorí pôvodné zrnko. Výhonok rastie a rastie až sa z neho vytvorí klas. A čo nájdeme v klase? Spolu s deťmi otvoríme klas a počítame zrnká. Toľko zrniek! Z jedného zrnka, ktoré odumrelo, dalo priestor novému životu, vzišlo toľko nových zrniek! Je dôležité, aby sme s deťmi zostali pri rovine žasnutia. Ak dieťa samo nájde nejakú spojitosť medzi tajomstvom pšeničného zrnka a veľkonočným tajomstvom či tajomstvom života ako takého, bude to jeho vlastný „aha moment“, ktorý je oveľa vzácnejší ako akékoľvek naše vysvetľovanie. Musíme rešpektovať čas zrenia. Veď napokon, kto z nás môže povedať, že tomuto veľkému tajomstvu úplne rozumie a môže ho vysvetľovať iným?

Ďalšou pôstnou katechézou je pripomenutie si Poslednej večere. Pripravíme si diorámu Večeradla, stôl, malý model kalicha a obetnej misky a drevené figúrky Ježiša a jeho učeníkov. Judáša vynecháme a nevenujeme mu žiadnu pozornosť, zbytočne by rozrušil deti a nesústredili by sa na to podstatné. Okrem toho, Judáš odišiel ešte pred slovami premenenia chleba a vína. Uvedieme deťom reálie, že Ježiš bol zo židovského národa a ukážeme im znak židovskej hviezdy. Židia každý rok slávili veľký sviatok, kedy jedli to isté jedlo, spievali tie isté piesne, modlili sa tie isté modlitby… Ale tento raz povedal Ježiš nové slová. Prečítame deťom rozprávanie o Poslednej večeri zo Svätého písma, pri slovách premenenia dvíhame kalich a obetnú misku a naznačíme, že všetci jedli ten istý chlieb a pili to isté víno. Pri slovách „Toto je krv novej zmluvy,“ vymeníme znak židovskej hviezdy, znak starej zmluvy, za znak kríža, znak novej zmluvy. Na záver porozprávame deťom, čo sa stalo ďalej. Prišli Kajfášovi vojaci a odviedli Ježiša a on za nás zomrel na kríži – vymeníme figúrku Ježiša za kríž, ktorý položíme na stôl. Ale čo sa stalo na tretí deň? Prišli ženy ku hrobu a hrob bol prázdny, Pán Ježiš vstal z mŕtvych ‒ zapálime malé sviečky a položíme ich na stôl ku krížu, kalichu a obetnej miske. No Ježiš vedel, že sa to stane a preto povedal: „Toto je moje telo, toto je moja krv.“ On chcel zostať so svojimi učeníkmi navždy, úplne celý, so svojim telom aj krvou. Pán Ježiš vtedy slávil prvú svätú omšu. A čo vy, poznáte tieto slová? Hovoril Pán Ježiš tieto slová len svojim učeníkom?

Deti sú úžasne vnímavé. Nasávajú všetkými zmyslami a viac ako informácie ich zaujíma zážitok, žasnutie, zmyslové poznávanie. Najdôležitejšie je preto nechať ich dotýkať sa vecí, zažívať ich celým telom. A nerozoberať Ježišovo utrpenie, ale jeho nesmiernu lásku k nám, jeho dar seba samého. Veď „Dobrý pastier položí aj svoj život za ovce”. Je to veľké tajomstvo.

Pre viac informácií o Katechézach Dobrého pastiera navštívte našu stránku tu alebo nám napíšte na info@katechezydp.sk.

Zdroj fotiek: Átrium Dobrého Pastiera OZ a www.pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno