Keď ticho hovorí a kríž je ako magnet – alebo Môžu byť pôstne dni pre dieťa príťažlivé?

Mohli by sme povedať, že adventné a vianočné obdobie je pre dieťa prirodzene „vťahujúce“ – plné očakávania, odrátavania, nadšenia z očarujúcich symbolov… Veľká noc v  jarnom nádychu s pestrými veľkonočnými tradíciami je na tom podobne. Ale čo taký pôst? Môže dieťa v niečom zaujať? Môže správne chápať pojmy ako obeta, pôst, sebazaprenie? Nie je preň téma utrpenia a vykúpenia priveľkým sústom? Môže byť pôst pre dieťa aj niečo iné ako čosi pochmúrne, vzdialené, šedivé, nudné?

Viackrát som sa presvedčila, že pôstne dni môžu byť pre dieťa vo viacerých oblastiach dokonca príťažlivé. Našich chlapcov v istom veku očarila krížová cesta a keď prišlo na čítanie Biblie, vyberali si len túto časť. Dievčatám bola, samozrejme, hneď od začiatku sympatická Veronika a jej šatka. Vlaňajšie odrátavanie pôstnych dní pomocou kamienkov nás pohltilo všetkých. Kamienky mali svoje pokračovanie v netradičnej krížovej ceste a v „záhradkách“ Veľkého týždňa a všetko vyvrcholilo priblížením udalostí Trojdnia v domácom prostredí. Postupne sa podelíme o niektoré pôstne inšpirácie…

Liturgická farba

Fialový obrus, fialová svieca na stole a pri nej kríž – pôsobia ako magnet a už podnietili naše rozhovory pri jedle o všeličom: prečo to Ježiš nezariadil inak; prečo trpel takto; prečo nechcel, aby mu anjeli pomohli; prečo je kríž symbolom kresťanov; čo znamená to INRI; ako to, že Ježiš zomrel, ale je stále s nami…

Navyše, aby sa na jedálenskom stole pôstne symboly vynímali a užívali si dôstojné miesto, je potrebné stôl udržať čistý po každom jedle. Je to príležitosť na spoločné upratovanie, pomáhanie si a možno aj paralelu v malej poznámke – v pôste sa snažíme vyčistiť, upratať si naše vnútro, aby v ňom mal Boh svoje dôstojné miesto, aby sa v nás „vynímal“.

Pôstne kamienky

Do košíčka sme nazbierali 40 kamienkov v rôznych veľkostiach a odtienkoch. Každý pôstny deň sme si jeden kamienok preložili na okno do druhej nádoby a pôst nám tak pred očami „ubúdal“. Rôzne druhy, veľkosti a farby kamienkov nám pripomínali pestrosť dní, ktoré nám Boh dáva – ani jeden neprežívame rovnako. Niektoré odložené kamienky sme si pomaľovali dekoratívnymi fixami a kamienky hneď „ožili“. Podobne ako sa obyčajný skutok môže stať vzácnym a žiarivým, keď ho robíme s láskou. Aj o tom sú sebazaprenia, služba druhému v pôste… Túto premenu symbolizovali aj halúzky, ktoré sa v nádobe s vodou postupne s pôstnymi dňami zazelenali.

Krížová cesta inak

Na očíslované kamienky sme si nakreslili symboly jednotlivých zastavení krížovej cesty (pri niektorých bolo ťažké nájsť najjednoduchší symbol, ktorý by bol dostatočne jasný, ale deti si aj tak veľa z nich zapamätali). Potom už len prikladali kamienky podľa obrázkovej krížovej cesty pre deti (Krížová cesta pre najmenších) a vytvárali si svoju kľukatú či priamu cestičku, spoznávali zastavenia…

Ďalšou zaujímavou krížovou cestou, s ktorou rady pracujú aj deti na stretnutiach v montessori átriu Dobrého Pastiera v našej farnosti, sú kartičky zastavení s krátkym textom a škatuľkou s malými predmetmi. Deti hľadajú predmety súvisiace so zastaveniami a na druhej strane kartičky si môžu overiť správnosť svojho priraďovania. Určujú napríklad, kde patrí leukoplast, kúsok gázy s nakreslenými obrysmi Ježišovej tváre, klinec, papierová vreckovka, medajlón Panny Márie, kríž… Staršie deti si k obrázku na kartičke môžu prečítať krátke zamyslenie.

Tiché krásy

Práve cez pôst sa môžeme spolu s deťmi učiť „počúvať ticho“, počúvať Boží hlas v tichu. Nájsť si vedome počas dennej rutiny viac chvíľ bez zvuku „telky“, rádia, mobilov a započúvať sa do zvukov, ktoré inokedy nevnímame. Po takejto chvíli (môžeme si ju ohraničiť meraním, aby bola i pre menšie dieťa zvládnuteľná), sa môžeme porozprávať, ako sme sa počas ticha cítili, či nám bolo príjemné, alebo nie a prečo… Môžeme sa rozprávať o tichu v súvislosti s pokojom, pozornosťou a sústredením na naše myšlienky a na modlitbu.