Spiritualita

Úvahy o individualite osoby a intimite manželstva, ktoré si na prvý pohľad protirečia, podľa Jeana Lacroixa

Humor je dôležitou súčasťou manželského vyzťahu - nie lacná zábava, ale hlboká radosť...

Vzdávanie vďaky znamená zmenu životného postoja.

Manželstvo ako sviatosť podľa Familiaris consortio od Jána Pavla II.

Akú úlohu môže a akú nesmie zohrávať duchovný vodca v živote človeka žijúceho v manželstve.

Na Veľkú noc Ježiš ukončil každé trápenie: premenil ho!

Dnes, a iba dnes, slová vychýreného ateistického filozofa 19. storočia Fridricha Nietzcheho hlásajú pravdu: „Boh je mŕtvy!“

Po celom svete sa v týchto dňoch katolíci budú zhromažďovať, aby sa modlili a uctievali si kríž. Tu je 25 citátov, ktoré nám môžu pomôcť pri uvažovaní nad utrpením nášho Pána.

Cvičenie tela môže byť osožné aj pre ducha, posilňujeme nielen svaly, ale aj čnosti ako vytrvalosť, miernosť, schopnosť obetovať sa.

Pohostinnosť môže mať viacero významov. Často sa nám spája so zabávaním ľudí; hostia, ktorých sme privítali, sú užasnutí naším varením, dobrým vínom a dobrými spôsobmi...

Postíte sa? Vnímate, že vás to obohacuje? A napadlo vám, že pôst môže byť obohacujúci aj pre manželstvo? O tom, čo je pravý pôst, aký je jeho význam a účinky, by sa dalo napísať veľmi veľa. Aspoň v krátkosti ponúkame duchovné inšpirácie z nádhernej homílie o pôste od svätého Bazila Veľkého, ktorý okrem iného píše aj o tom, že pôst prospieva manželskému životu.

V článku Jednota muža a ženy ako obraz Boha sme si hovorili, že muž a žena boli stvorení na Boží obraz. Preto dosiahnu naplnenie zmyslu svojho života iba vo vzájomnej jednote, vo vzťahu. A jedinou cestou k sebe navzájom a k Bohu je láska, a teda i láska sexuálna.

Modlitba, pôst a almužna sú tradičnými piliermi pôstneho obdobia a taktiež kláštorného života. Môžeme sa tiež pozrieť do praktík náboženských komunít v tejto oblasti, aby sme pochopili, aké sú ich ciele.

Ak si vezmete za manžela/manželku niekoho, kto s vami vieru nezdieľa a nie je pokrstený, neoddeliteľnou súčasťou vášho manželstva budú ďalšie kríže, ktoré by ste inak niesť nemuseli. Vziať si neveriaceho partnera je veľké riziko. Nemožno vylúčiť, že to niekedy môže byť Božia vôľa, ale osobne som presvedčený, že je to tak len vo výnimočných prípadoch.

Láska. Aké nevysvetliteľné tajomstvo. Jediná cesta k Bohu, ktorý je láska sama. Aké miesto má v poriadku lásky vo svete láska manželská? Pokúsime sa charakterizovať manželstvo ako obraz Boha zodpovedajúc otázky: Aká je podstata, zmysel stvorenia človeka ako muža a ženy? Ako chápať manželstvo vo svetle Božieho Slova?

Zabudnite na strohé zoznamy toho, čo je v posteli dovolené a čo nie. Poľský kapucín Ksawery Knotz situuje intímne spolužitie manželov do Božej prítomnosti, ktorá milovanie pretvára na modlitbu. V exkluzívnom rozhovore prezastolom.sk hovorí i o tom, prečo je potrebné, aby kňazi odhalili existenciu manželskej duchovnosti, ktorá je duchovnosťou spoločenstva.

Pre väčšinu ľudí, ktorí nežijú v kláštore, by bolo by veľmi náročné dodržať všetky modlitby liturgie hodín každý deň. Urobiť si však svoj osobný či rodinný „modlitebný poriadok“ nemusí byť zlé. Začať a ukončiť deň s nejakou formou modlitby je skvelým priestorom na vytvorenie akejsi dennej rutiny, ak ste sa jej predtým nikdy nedržali.

Zápasíš niekedy s ťažkým hriechom? Mám na mysli niečo naozaj vážne. Naozaj chceš z celého srdca zlomiť silu tohto hriechu vo svojom živote, ale bez ohľadu na to, ako tvrdo bojuješ a vytrvalo sa modlíš, stále do toho skrátka padáš. Neustále sa cítiš previnilo a kvôli strachu ti táto vina bráni priblížiť sa k Pánovi. Vo sv. spovedi sa cítiš ponížený, keď zas raz vyznávaš tú istú vážnu vec. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi nenávidíš prítomnosť tohto hriechu vo svojom živote, jednoducho ho nedokážeš prestať páchať.

„Zasvätené osoby sú tiež znamením všeobecného povolania k svätosti, ktoré každý z nás prijíma spolu s krstom“. (Pápež František)

Boh nás stvoril z určitého dôvodu. Jeho láska je naším životným poslaním. Toto poslanie nám umožňuje, aby sme našli našu pravú identitu. Ak si osvojíme toto poslanie, nadobudneme na mnohé veci – vrátane rodiny – nový pohľad. Žiť poslanie domácej cirkvi znamená počítať s tým, že katolícke rodiny – s hodnotami odlišnými od prostredia a kultúry, ktorá ich obklopuje – budú v menšine. Naše poslanie lásky si vyžaduje odvahu a statočnosť. Ježiš nás volá a my môžeme odpovedať tým, že si vyberieme život viery, nádeje a lásky, radosti, služby a poslania.

Cirkev má rôzne inštitucionálne formy, pretože musí pôsobiť vo svete. To však úplne nevyjadruje jej podstatu. Cirkev je Kristova nevesta, je to „ona“, nie „to“. Slovami svätého Jána XXIII. je Cirkev našou matkou a učiteľkou, našou utešiteľkou a sprievodkyňou, našou rodinou vo viere. Hoci jej členovia a predstavitelia hrešia, stále potrebujeme jej múdrosť, sviatosti, podporu a ohlasovanie pravdy, pretože Cirkev je Ježišovým telom vo svete – veľkou rodinou Božieho ľudu Novej zmluvy.

Mnohí ľudia, zvlášť dnes, čelia v dôsledku chudoby, hendikepu, choroby či závislosti, nezamestnanosti a osamelosti v pokročilom veku rôznym bolestným situáciám. No rozvod a vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia zasahujú život rodiny zvlášť intímne. Kresťanské rodiny a spoločenstvá rodín by mali byť zdrojom milosrdenstva, bezpečia, priateľstva a podpory pre tých, ktorí s takýmito problémami bojujú.

Rodina je najlepšou školou lásky, spravodlivosti, súcitu, odpustenia, vzájomnej úcty, trpezlivosti a pokory vo svete poznačenom tmou sebeckosti a konfliktu. Rodina učí človeka, čo znamená byť ľudským. Prichádzajú však mnohé pokušenia, ktoré sa nám snažia nahovárať, že muž a žena neboli stvorení pre zmluvu a spoločenstvo. Patrí medzi ne napr. chudoba, blahobyt, pornografia, antikoncepcia, filozofické či iné intelektuálne omyly a všetky tie skutočnosti, ktoré ohrozujú alebo odmietajú opravdivý rodinný život. Cirkev ich odmieta, pretože chce chrániť rodinu.

Nie každý je povolaný do manželstva. Ale každý život má byť plodný. Každý život má schopnosť a potrebu dávať nový život – ak nie prostredníctvom plodenia a vychovávania detí, tak potom cez iné životné formy sebadarovania, budovania a služby. Cirkev je široká rodina rozličných povolaní, pričom každé z nich je špecifické a všetky sa navzájom potrebujú. Kňazstvo, rehoľný život a zasvätení laici žijúci v celibáte a panenstve obohacujú svojím svedectvom manželský stav, a platí to aj naopak. Rozličné formy čistoty sú formami sebadarovania vlastného života v službe Bohu a ľudskému spoločenstvu.

Som vďačný za základy, ktoré mi dala cirkev ohľadom manželstva. Sú to dobré študijné materiály. Ale v teste sú aj veci, o ktorých som nevedel, až kým som doňho nevstúpil. Takže vám dávam niekoľko odpovedí k testu, o ktorom niektorí ani neviete, že vás čaká.

Manželstvo bolo ustanovené, aby bolo plodné a aby sa v jeho vnútri rodil nový život. Deti tvoria budúcnosť, pre ktorú sú formované v svojich rodinách. Bez detí nie je budúcnosť. Deti vychovávané a vedené s láskou sú základom pre budúcnosť naplnenú láskou. Zranené deti sú predzvesťou zranenej budúcnosti. Rodiny tvoria základ všetkých väčších spoločenstiev. Rodina je domáca cirkev, je miestom, kde rodičia pomáhajú deťom objaviť, že Boh ich miluje a má svoj plán pre život každého dieťaťa.

Nie sme stvorení na to, aby sme boli sami. Ľudské bytosti potrebujú jeden druhého a navzájom sa dopĺňajú. Túto túžbu po priateľstve a spoločenstve napĺňajú tým, že vytvárajú putá spoločného záujmu a lásky. Manželstvo je takou jedinečnou a dôvernou formou priateľstva, ktorá pozýva muža a ženu, aby sa vzájomne milovali tak, ako Boh miluje nás, čo potvrdil svojou zmluvou. Manželstvo je sviatosť. Manželská láska je plodná a dáva sa bez výhrad. Táto láska je obrazom Ježišovej vernosti Cirkvi.

Materiálny, pozemský a telesný svet je viac, než len obyčajnou hrnčiarskou hlinou v rukách človeka. Stvorenie je posvätné. Má sviatostný charakter. Odráža Božiu slávu. To zahŕňa aj naše telo. Naša sexualita má schopnosť plodiť (prokreácie), a tak mať účasť na dôstojnosti ľudskej osoby stvorenej na Boží obraz. Máme žiť v tomto vedomí.

Boh pôsobí cez nás. Máme poslanie. Existujeme na svete s istým cieľom – aby sme prijímali Božiu lásku a preukazovali ju iným. Boh chce uzdraviť zranený svet. Žiada od nás, aby sme boli jeho svedkami a spolupracovníkmi na tomto diele.

Muži, manželstvo je sviatosť, presne ako spoveď alebo Eucharistia. Dobré manželstvo nám skutočne môže dať duchovný život a milosť. Nie je to úžasné? A predsa, napriek tomuto faktu mnohí z nás zaobchádzajú so svojou manželkou ľahostajne a neúctivo, ako s príťažou alebo ešte horšie, ako s nepriateľom. Aké smutné.

Sme viac než len náhodným výsledkom evolúcie. Sme viac ako len súhrnom našej biologickej stránky. Boh existuje a je dobrý. Miluje nás. Stvoril nás na svoj obraz, aby sme mali účasť na jeho radosti. Aktívne pôsobí v našom živote. Poslal svojho jednorodeného Syna, aby obnovil našu dôstojnosť a priviedol nás k sebe domov.

Teológ Karl Rahner hovorí, že všetky nešťastia rodiny v konečnom dôsledku pochádzajú z nesprávne poňatého nebeského povolania ľudí, ktorí vytvárajú rodinu. Človek žízni po nekonečne, a tak je na zemi večne nespokojný. Rodinu ohrozuje sebectvo. Podľa Rahnera je sebectvo v najhlbšej podstate zúfalý strach, že človek nemôže byť šťastný, keď na sebe vezme obeť a odriekanie. Vykúpený z tohto strachu, a tak oslobodený zo sebectva, môže byť len ten, kto kráča k domu Otca, kto verí, že pozemské naplnenie nie je to konečné.

Zdá sa, že otcovstvo je v súčasnosti na zostupe. Počnúc obrazmi „otcov-idiotov“ v reklamách až po epidémiu osamelých matiek - máme tu skutočný problém, ktorý sa netýka iba našej modernej kultúry. Muži milujú dobrodružstvo a skutočným tajomstvom otcovstva je, že dobrodružstvo je v ňom prítomné každý deň.

Sviatky sú dôležitou súčasťou nášho každoročného kolobehu. Pripomínajú nám významné skutočnosti a nášmu životu dodávajú dynamiku a rytmus. Ich vonkajšie prežívanie je dôležitým prostriedkom, vďaka ktorému sa môžeme znova a znova ponárať do ich významu.

V sviatostiach sme pozvaní rozpoznať reálnu prítomnosť Krista tak, ako rozpoznáva manželka prítomnosť svojho manžela, ktorý je od nej na míle vzdialený, v jeho listoch. Každý list v schránke je sprítomnením jeho reálnej lásky k nej. Každá sviatosť je sprítomnením Kristovej lásky k nám.

Vo dverách starého obchodíku sa objaví mladý pár zaľúbených, s túžbou zarámovať svoju prvú spoločnú fotografiu. Držiac sa za ruky, pomalými krokmi prechádzajú po obchode a dôsledne si prezerajú obraz po obraze, príjemne sa usmievajú a ukazujú prstom na najkrajšie obrazy a rámy. Postupne odhalia, že všetky obrazy majú čosi spoločné. Všetky sú svadobné. Po chvíli sa k nim priblíži starý obchodník a do ticha povie: „Tieto obrazy nie sú príťažlivé kvôli rámom, ale kvôli tomu, čo zjavujú. Ak chcete dať správny rám vašej láske – choďte s láskou pred oltár...“

Tvoje primárne povolanie, rovnako ako každého človeka, je byť a nie robiť. Cieľom tvojho života je svätosť, nie efektívnosť. Boh a nábožnosť je tvojim cieľom a nie produktívnosť, pretože máš nesmrteľnú dušu; nie si strojom. Každá práca a každá profesia, aj tá najvyššia, je iba prostriedkom pre ľudí ako vyjadriť svoju vnútornú celistvosť a ako sa viac priblížiť k svätosti; žiadna z nich sa nemá stať osobnou modlou a nemá človeka pohltiť.

Láska manželov môže a má byť plodná aj v iných dimenziách, pretože je obrazom a prejavom Božej milosti, ktorá je tiež „mnohotvárna”. Inými slovami: láska neplodných manželov nemusí byť nevyhnutne neplodná.

Pri zozname svadobných hostí by však nemalo chýbať jedno miesto, pre jedného exkluzívneho hosťa, ktorému ešte v nedávnych tradíciách dávali novomanželia symbolickú stoličku medzi tie svoje za hlavným stolom. Podobné gesto urobili novomanželia z Kány Galilejskej a zdá sa, že neoľutovali. Toto pozvanie Krista do svojho stredu nie je ničím iným ako sviatosťou - teda reálnou prítomnosťou Krista v živote manželov, reálnym dotykom Krista.

Moja žena nie je doma pre to, že by nebola schopná robiť prácu, ktorú robia muži. Ona je doma preto, lebo muži nevedia urobiť to, čo robí ona. To nemôže urobiť nikto – ani špecialista, ani štát, ani iný človek. Jej telo doslova vyživuje deti, ale to je iba symbol tej každodennej potravy, ktorú ona dáva tomuto domovu svojím telom a dušou.