Náročné situácie

Bolesť zo straty počatého dieťaťa je veľká, nádej na stretnutie s ním však dáva silu prekonať každý smútok.

Čo je a čo nie je prípustné pri úsilí o počatie dieťaťa

Čo je svetu slabé a čím pohŕda, vyvolil si Boh

Ako pristupovať k dieťaťu, ktoré zápasí so svojou inakosťou

Ak si civilne rozvedený a zároveň druhýkrát sobášený, môžeš sa cítiť obmedzený postojom Cirkvi. Platí pre Teba zákaz pristupovať k sviatostiam. Je to prísne? Až príliš konzervatívne? Môžeš mať taký dojem. Ale stále je pre Teba aktuálna iná ponuka, čiže nie všetko máš zakázané. Z čoho si môžeš vybrať?

Príbeh ženy, ktorá rozpráva o svojej osobnej tragédii a nádeji, že zmení diskusie o spontánnom potrate.

Miška pre zastolom.sk v 36. týždni tehotenstva poskytla rozhovor o tom, aká bola jej cesta „na vzdory“ amniocentéze. Jej príbeh Vám prinášame sprostredkovane.

Cesta za vytúženým dieťatkom bola v prípade Júlie a jej manžela dlhá. No ich manželstvo neobyčajne utužila, otvorila im nové cesty a dnes sú inšpiráciou aj pre iné páry.

Rodičia blahoslavenej Chiary Luce Badanovej čakali na dieťa viac než desať rokov, mali ho pri sebe necelých devätnásť

Erik (33) je veselý, sympatický a distingvovaný muž, ktorý miluje život, prírodu, svoju prácu a šport. Je katolíkom s homosexuálnymi sklonmi. Pozval nás do svojho súkromia, ktoré čiastočne odhaľuje, ako on sám tvrdí: „...pre dobrú vec.“ V rozhovore sa dozvieme o jeho pohľade na vznik homosexuality, o rodine a začiatkoch jeho cesty.

Dalo by sa ľahko odsúdiť ženy po potrate, pretože práve ony mohli v poslednej chvíli rozhodnúť, či dovolia lekárovi urobiť potrat... Fakt je však taký, že prevažná väčšina žien sa v ťažkej životnej situácii rozhoduje pod tlakom. Buď pod tlakom okolností, alebo pod tlakom manžela/partnera, lekára, rodičov...

Podľa zákona majú rodičia potrateného dieťaťa právo na to, aby im nemocnica vydala telesné pozostatky plodu, ak o ne požiadajú.

Kniha pre manželské páry, ktoré trpia neplodnosťou a chcú zostať verní učeniu Katolíckej cirkvi.

Na Slovensku vyšla kniha určená pre neplodné manželské páry a pre všetkých tých, ktorí im chcú byť oporou na ich neľahkej ceste. Prinášame predslov knihy, ktorý napísali manželia, členovia Pápežskej rady pre rodinu.

Pokračujeme v rozhovore s Mgr. Eliškou Madžovou, predsedníčkou občianskeho združenia Rieky, ktoré sa venuje ľuďom homosexuálnym cítením.

Prvá časť rozhovoru s odborníčkou na homosexualitu. Aj o faktoroch, ktoré výrazne vplývajú na rozvoj homosexuality.

Problematika neplodnosti má svoje psychologické súvislosti. Rozdelil by som ich na dve skupiny: Prvá by bola tá, kedy sa pár potýka so skutočnou neplodnosťou – sterilitou, do druhej skupiny by som zaradil páry, ktoré nemajú biologický/fyziologický problém s plodnosťou, no napriek tomu sa im nedarí otehotnieť.

Pastorácia rozvedených, ktorí žijú po civilnom rozvode sami, sa môže javiť ako niečo prebytočné, keďže neexistujú prekážky pre pristupovanie k sviatostiam. A predsa si myslím, že skúsenosť rozvodu a následná samota nepatria ku každodenným skúškam iných veriacich. Preto som za osobitný prístup k tejto skupine ľudí. Ak do nej patríš, nechaj sa inšpirovať.

Po skončení Synody o rodine zaznievali v médiách rozličné hlasy. Medzi nimi napríklad, že Cirkev urobila liberálny krok v ústrety legalizácii rozvodov. Aká je skutočnosť? Aké zmeny nastanú v procesoch nulity manželstva? Rozprávame sa s rektorom Pápežskej Univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme, členom synodálnej komisie Konštancom Miroslavom Adamom OP.

Mnohokrát, keď človek prechádza rozvodom, musí riešiť veľa vecí, o ktorých má pocit, že ho presahujú. Cíti sa ako v tej ohnivej peci. A nestačí, že musí riešiť súdne pojednávanie, starať sa o deti a pomáhať im zvládnuť túto situáciu, rozmýšľať, čo s financiami a k tomu znášať ľútostivé alebo posudzujúce pohľady susedov, nepochopenie rodiny, či vlastný smútok a bolesť, ktorý páli ako tie najsilnejšie plamene... Naozaj, akoby ten plameň niekto stále viac a a viac rozpaľoval. Ako to všetko zvládnuť, a pritom nezhorieť do tla?

Podľa niektorých údajov až jeden z ôsmich párov môže mať problémy s neplodnosťou. Aké sú jej príčiny? A dá sa tento problém riešiť? Odpovedá gynekológ Ivan Wallenfels pôsobiaci v ambulancii Gianna v Žiline.

Manželstvo spravidla začíname s veľkou parádou verejne, a potom žijeme v osamotených manželstvách. To znamená, že navzájom vieme len málo o vnútri svojich manželstiev. Máme tendenciu trpieť našimi starosťami osamote… Nemáme komunitu, ktorá by sa okolo nás zomkla, keď naše manželstvá bolia.

Pri prvých troch som to stále brala ako „nepriazeň situácie“. Raz herpes vírus syna, potom moja chrípka, potom som brala veľmi silné antibiotiká, proste som to brala, že som neotehotnela v správnom čase. No štvrtý potrat bola RANA, neverila som doktorovi, keď mi hovoril, že to srdiečko by už malo biť, a nebije.

Ako som sa otvorila iným ženám, zistila som, že nie som sama... dokonca, že nás je mnoho. Len nikto o tom nehovorí. Ja sama som mala pocit, že nemám o tom hovoriť, že sa to nepatrí, že ma budú aj tak len ľutovať a budem počúvať rovnaké ošúchané frázy. A zrazu tu bolo kopec žien priam prahnúcich po informáciách.

Manželstvo je obrazom lásky Krista a Cirkvi. Manželia sú povolaní prežívať toto tajomstvo v každodennosti svojho spolužitia. Avšak v dôsledku istých závažných okolností sa môže toto spolunažívanie stať nemožným. Vtedy prichádza na rad inštitút manželskej odluky (niekedy nazývanej aj rozluky). Čo presne manželská odluka je? Aké dôvody k nej môžu viesť? Akým spôsobom je možné o ňu požiadať?

15 % párov na Slovensku má problém stať sa rodičmi. Vek pribúda a takisto aj otázky rodiny a známych „kedy to už bude". Ale odpoveď a ani vytúžené dieťatko stále neprichádzajú.

A to všetko súvisí s krízou viery, hovorí Magdaléna Froncová z Domu prijatia Rodinkovo. Zastrešuje projekt rozvedenikatolici.sk.

Smútok z neplodnosti sa stupňoval, a ja som už dávnejšie uvažovala o adopcii. Ale môj manžel tvrdil, že nie je pripravený. To ma dávalo do pozície skoro beznádejnej: ani počať, ani si osvojiť dieťatko. Bože, budem mať niekedy túto túžbu naplnenú?

Nie som rehoľníčka, ale dalo by sa povedať, že svet je mojím kláštorom. Som slobodná laička a Ježiša v sebe nosím všade, kam sa pohnem – či som na kurze španielčiny v Mexiku, na púti v Camino de Santiago de Compostela v Španielsku alebo doma v arizonskom Phoenixe s priateľkou na káve.

Možno trocha provokatívna otázka. Skutočnosť je tá, že keď nás s manželom civilne rozviedli a ja som vedela, že existujú relevantné dôvody na cirkevné rozviazanie nášho manželstva, okamžite som sa zamerala na to, aby naše manželstvo bolo cirkevne rozviazané a to čo najskôr...

Všetci mi hovorili, že je to normálne..., že je to strašné..., že je potrebné ísť ďalej..., že je potrebné sa zastaviť..., že ešte budeme mať kopec detí..., že sa to stáva bežne..., že nepoznajú nikoho komu by sa to stalo... Všetci mi toho hovorili príliš veľa... A moja 85-ročná stará mama mi povedala, že nie je potrebné o tom vôbec hovoriť, lebo ako bolesť prišla, tak aj odíde.

Jedno známe slovenské príslovie hovorí, že dobrá rada môže mať cenu zlata. Aké protichodné však môžu byť rady tých, ktorým je zverená do rúk starostlivosť o zdravie...

Prežívame rok zasväteného života. Solo Dios basta. Sám Boh stačí. Krásne heslo sv. Terézie z Avily pre všetkých rehoľníkov, kňazov, laikov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli pre takýto spôsob života...

Problém s plodnosťou je veľká skúška pre manželstvo. Bezdetní manželia často čelia rôznym otázkam a reakciám z okolia. Ocitajú sa v zložitej situácii. Na víkendových stretnutiach pre bezdetných manželov netreba nič vysvetľovať. Hlavným impulzom pre manželov Katku a Radka Svitanovcov bolo zorganizovať práve taký víkend, aby sa na ňom bezdetní manželia cítili prijatí a pochopení. Viac o víkendových stretnutiach nám manželia Svitanovci povedali v rozhovore.

Veriaci a rozvedení majú od minulého roku v Cirkvi novú pomocnú ruku: ujal sa ich mladý kňaz, ktorý si po hľadaní svojho miesta v rámci saletínskej rehole vybral práve pastoráciu týchto, akoby odsunutých a často zranených, ľudí v Cirkvi. Aká bola cesta pátra Mateja Trizuliaka k tomuto poslaniu?

Ak manželia nemôžu mať vlastné deti, prvá vec, ktorú počujú od blízkych, je: To nič, veď si vezmete nejaké z domova. Aj im samým táto myšlienka určite príde na um. Je ale osvojenie naozaj dobrým riešením neplodnosti? Nuž, v skutočnosti nie. Osvojenie totiž vôbec nie je riešenie pre neplodné páry. Osvojenie je riešenie pre dieťa bez rodičov!

Otázka o počte a veku našich detí nás s manželkou uvádza do nepríjemných spoločenských stretnutí. Je to častý spúšťač, ktorým začínajú trápne rozhovory s cudzími ľuďmi, takisto ako aj s kamarátmi. „Nemáme deti,“ odpovedáme dúfajúc, že naše hlasy odhaľujú, že sa necítime príjemne. Odpovede sú zvyčajne v rozmedzí od „Ó, myslel som si, že už máte niekoľko detí“ do „Na čo čakáte?“ a občas len prekvapené „Ó“. Usmejeme sa. Neisto sa zasmejeme. Odpovieme: „Možno raz...“ Ako však povedať neznámemu človekovi, učiteľovi, kňazovi, spolužiakovi z vysokej školy: „Sme neplodní“?

Láska manželov môže a má byť plodná aj v iných dimenziách, pretože je obrazom a prejavom Božej milosti, ktorá je tiež „mnohotvárna”. Inými slovami: láska neplodných manželov nemusí byť nevyhnutne neplodná.

Podieľame sa na dialógu medzi spoločnosťou, cirkvou a ľuďmi s homosexuálnym cítením s úmyslom sprostredkovať nádej, vieru a vzájomné pochopenie, hovorí o Linke Valentín jeden z jej predstaviteľov otec Vitalij Luck.

Som sama, hoci všetci pri mne stoja. Nikto ma nechápe, aj keď veľa ľudí prežilo ešte aj horšie situácie. Sex prestal mať ten zmysel, ktorý mal. Som sklamaná z Boha. Toto je cena za to, že sme hneď nechceli mať dieťa. Aj tak by som nebola dobrá matka. Chcem pochopiť – PREČO?