Si rozvedený? Aj ty sa môžeš stať svätým

Vo Svätom písme sa píše, že všetci sme povolaní stať sa svätými. „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (1Pt 1,16). Ale ako môžem docieliť tento stav, ak som zlyhal? Boh sa nepozerá na to, koľkokrát si spadol, ale koľkokrát si vstal a kráčal s dôverou k nemu, aby ťa posvätil.

Svätosť je stav, ktorý dosiahol človek ruka v ruke s Bohom. Svätci a svätice sa však nestali svätými zo dňa na deň, ani neboli Bohom predurčení spomedzi všetkých nás. Všetci začíname z rovnakej štartovacej čiary, a preto záleží len na nás, či chceme prísť do cieľa. Ako povedal pápež František: „Svätosť je dar, ktorý sa ponúka všetkým, nikoho nevylučuje, a týmto spôsobom tvorí rozoznávajúci znak každého kresťana.“ Ak povieme Bohu naše „Fiat“ – „Staň sa“, rovnako ako súhlasila Panna Mária s Božou vôľou, dá nám všetky potrebné milosti.

Svätosť vo všednosti

Ako sa získavajú potrebné milosti? Práve tam, kde si. Vo svojom povolaní, v rodine alebo v spoločenstve. Svätý Otec sa k téme svätosti vyjadril slovami: „Si zasvätený, si zasvätená? Buď svätým v radostnom prežívaní svojho darovania sa a svojej služby. Žiješ v manželstve? Staň sa svätým láskou a starostlivosťou o svojho manžela či manželku, tak, ako sa Kristus zachoval voči Cirkvi. Si pokrstený a nie si ženatý? Staň sa svätým čestným a kompetentným vykonávaním svojej práce a venuj čas službe svojim bratom. ‚Otče, ja však pracujem v továrni… Ja som zas účtovník, stále medzi číslami, tam sa nedá stať svätým…‘ ‚Dá sa to! Všade tam, kde pracuješ, sa môžeš stať svätým. Boh ti dá milosť stať sa svätým. Boh sa k tebe otvára, komunikuje.‘ Vždy a na každom mieste sa môžeme stať svätými, to znamená, otvoriť sa tejto milosti, ktorá pôsobí v našom vnútri a privádza nás ku svätosti.“ A dodajme: Si rozvedený? Staň sa svätým v pokornom prežívaní a žehnaní svojmu partnerovi. Ak sa pýtaš: „Ako môžem žehnať niekomu, kto mi tak veľmi ublížil?“, vedz, že sám určite nič nezmôžeš. Ak chceš, vlož svoje srdce do Božích rúk, pretože on je ten najlepší liečiteľ zranených, pošliapaných a zničených sŕdc. Veď sám Ježiš povedal: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6, 27 — 28)

Opustený ľuďmi, zaplavený Bohom

Mohol by si namietať, že rozvedení to majú oveľa ťažšie na ceste za svätosťou. Sú na všetko sami, cítia sa opustení, ako exkomunikovaní spoločnosťou, Cirkvou… ľuďmi. Mýliš sa. Svätý František z Asissi pochádzal z bohatej rodiny. Mal pred sebou sľubnú kariéru, a predsa sa rozhodol pre absolútnu chudobu. Akonáhle sa vzdal svojich nádherných šiat, nik ho nepoznal. Považovali ho za pomäteného pre jeho názory a iný spôsob života. Azda sa nemal cítiť opustený ľuďmi? Alebo svätá Monika či Rita ‒ koľko si museli vytrpieť vo svojom manželstve. Koľko poníženia, potupenia a fyzických či duševných rán utŕžili od tých, ktorí ich mali chrániť, ctiť a milovať. Hovoríš si, že už si to veľakrát počul, no žiadna z nich nezažila, aké je to byť rozvedená. Mýliš sa. Počul si už o svätej Fabiole?

Najprv exkomunikovaná, potom svätá

Fabiola, ktorá žila v 4. storočí, bola rímska aristokratka zo slávneho rodu Fabiovcov. Patrili k jedným z najbohatších a najznámejších rodín v Ríme. Bola vydatá za zhýralého manžela, ktorý ju podvádzal. Na vtedajšie časy len veľmi málo žien predbehlo dobu. Jednou z nich bola aj svätá Fabiola. Rozviedla sa s manželom a znovu sa vydala za iného. Keďže bola rozvedená len podľa civilného práva, Cirkvou bola označovaná za cudzoložnicu, a preto ju exkomunikovali. Podľa cirkevného práva bol nový sobáš po zákonnej rozluke zakázaný. Po čase  jej zomrel druhý manžel, v čom Fabiola videla Božie napomenutie. Fabiola túžila po návrate do Cirkvi, preto dlho konala pokánie. Od svätého Siricia, vtedajšieho pápeža, dostala dišpenz, čím bola znovu prijatá do Cirkvi. Vzdala sa bohatstva a prepychu. Svoj majetok venovala kláštorom a kostolom. Najprv začala finančne podporovať chudobných a chorých, o ktorých sa neskôr aj starala. Veľa cestovala, aby mohla spoznávať Boha. V roku 395 odcestovala do Betlehema, kde sa stretla so svätým Hieronymom, kňazom. Na chvíľu sa uchýlila do kláštora, ktorý založila sv. Paula Rímska. Svätá Paula Rímska bola vdova, ktorá sa po smrti manžela rozhodla putovať do Betlehema. Vo svätej zemi Paula stretla svätého Hieronyma a rozhodla sa zasvätiť svoj život Bohu a chudobným. Pomáhala mu s prekladom Svätého písma. Všetky tieto udalosti duchovne veľmi silno zasiahli Fabiolu. Preto tu strávila zopár mesiacov študovaním Svätého písma. Aj napriek veľkej túžbe usadiť sa v Betleheme, Fabiola odišla. Na jednej strane si nedokázala predstaviť samotársky spôsob života, na druhej strane to boli Húni, ktorí mohli kedykoľvek vpadnúť na územie a ohroziť ich na životoch. Spolu so svätým Hieronymom preto odišli do Jaffy. Až potom sa vrátila späť do Ríma a dala postaviť útulok pre chorých a chudobných. Do svojej smrti sa o nich starala. Zomrela v roku 399. O jej živote a diele vieme len vďaka spisom svätého Hieronyma, s ktorým ostala v písomnom kontakte až do smrti. Sám o nej napísal: „Chválená kresťanmi, obdivovaná pohanmi, oplakávaná chudobnými.“ Po smrti si ju ľudia začali ešte viac vážiť a hovorili o nej ako o svätej. Pre svoju minulosť, obrátenie k Bohu a pomoci chudobným a chorým sa stala patrónkou rozvedených, týraných a podvedených, partnerov pri ťažkých problémoch v manželstve a taktiež zdravotných sestier.

Prečo sa stať svätým?

Existuje nejeden návod, ako sa stať svätým. Otázka však znie, či o to stojíš. Najvyššia milosť, aká sa dá u Boha dosiahnuť, je pripodobniť sa mu. Pripodobniť sa jeho dokonalej svätosti. Usilovať sa o svätosť dnes znamená nasledovať Krista v prostredí tejto doby. Nemusí ísť o veľké skutky. Ani svätá Terezka s Lisieux sa nestala svätá pre veľký kus práce. Jej srdce naplnené láskou prevyšovalo chatrné fyzické zdravie. Zomrela 24-ročná ako večné Božie dieťa. O akých skutkoch za taký krátky čas by sa dalo hovoriť? Aj napriek jej mladému veku dnes patrí k jednej z najobľúbenejších svätých na celom svete. Aj preto je jej podobizeň skoro v každom kostole. V náručí drží kríž a kyticu ruží.

Prečo sa Terezka stala svätou? Pre jej každodenné povinnosti a obetu, ktoré konala z lásky k blížnemu. Bola až príliš obyčajná na to, aby svet na ňu zabudol. A predsa sa udialo čosi, čo ju posunulu blízko k ľuďom. „Mojím povolaním je láska,“ hovorievala svätá Terezka. Vďaka snahe o dokonalú lásku prejavovanú v každodennej všednosti našla skratku do neba. S láskou, modlitbou a obetovaním sa za druhých v každodennej skrytosti sa narodila pre večné nebo, o ktoré sa môže usilovať každý z nás.

fotka: www.pixabay.com