Otcovstvo

Z chlapca sa nestáva chlap len preto, že má na to roky a dostatok testosterónu. Ako teda? Udalosti posledného storočia prispeli k tomu, že muž stratil vedúce a nenahraditeľné postavenie v rodine. Ženy, manželky ale v skutočnosti túžia po skutočných mužoch, na ktorých by sa vedeli spoľahnúť a ktorí by im poskytli oporu v ich životoch.

Naše oblečenie prezrádza veľa o vzťahu k Bohu

Požehnanie prichádza vo všetkých formách a veľkostiach, aj keď nie je vždy ľahké si ho všimnúť 

Veľký, 90-eurový účet za obed a malý, 3-eurový vstup do detského kútika. Čo bolo drahšie? Ten 3-eurový vstup. Prečo?

Kto je inšpiráciou pre redaktora Profitu? Tibor. Kto je inšpiráciou pre syna? Snáď ja. Čo je vlastne úspech? Toto je záver príbehu, ale čo mu predchádzalo?

Občas komplikujeme veci tým, že premýšľame hlavou, a nie srdcom

Rozbúrené vnútro mladého muža môže upokojiť len iný muž

Dovoľte nám tento prvoaprílový žartík

Aj nastávajúci oteckovia prežívajú fyziologické zmeny počas obdobia čakania dieťaťa

Otec má v živote dievčat nezastupiteľnú úlohu

Tak ako to pri jednoročných deťoch býva, v deň oslavy narodenín nie je čas na dlhé príhovory. Ako otec a hlava našej rodiny som sa však nechcel vzdať tejto príležitosti na zamyslenie a povzbudenie, a zároveň na prosbu v mene nás dvoch s manželkou adresovanú našej rodine.

Sviatosť dospelého kresťana ako súčasť rituálu

O úlohe otca pri príprave syna na prvé sväté prijímanie...<

Otcovia, radujte sa z detí. Ploďte ich mnoho. Milujte ich, venujte im čas a pozornosť...

Pred dvomi rokmi som po prvýkrát začul dnes už známe slová piesne Otec od partie Korben Dallas: „Chcel by som byt lepší otec,/ skorej chodiť, viac ťa obliecť/ do suchých nohavíc...” Skladba sa stala pre mňa objavom a neprestával som si ju púšťať stále znova.

Keď premýšľame nad Jóbom, myslíme na utrpenie. A skutočne – Jób trpel oveľa viac, ako si ktokoľvek z nás vie predstaviť. Aj keď bol úplne bez viny, znášal intenzívnu fyzickú bolesť, nedostatok spánku, hlad, stratu svojho ohromného majetku, úmrtia jeho detí a urážky a kritiku od jeho manželky a od jeho nespoľahlivých priateľov.

S našim synom Tobiášom máme množstvo každodenných chvíľ, pri ktorých spolu výskame a jašíme sa, ale aj pri ktorých sa mračíme a naťahujeme. Nebolo by to, keby sme neboli spolu v spoločnej činnosti. Nie je len jeho činnosť, na ktorú sa pozerám alebo moja činnosť, ktorú on pasívne sleduje. Robíme to spolu, obidvaja sme potrební, bez jedného z nás by nemala daná činnosť žiaden zmysel.

Viacerí chlapi z rôznych kútov Slovenska sa obracajú na nás v OTCaSY s otázkou, či podobná partia ako je tá naša funguje aj v ich okolí. Ak zistíme, že nie, odpoveď je jednoduchá: „Nevieme o takej partii, ale skúste si ju vytvoriť vy sami.“

Už od prvých stránok sa čitateľovi nastoľujú otázky, ktoré si kladie spolu s Artúrom, chlapcom, ktorý je ako každý chlapec v jeho veku – túžiaci po dobrodružstve, túžiaci stať sa výnimočným a skutočným hrdinom... Kde hľadať? Ako to nájsť? Dokážem to? Stretnutie s tajomným Pútnikom privedie Artúra na cestu, o ktorej toľko sníval.

Zažívame vek „adolescentnej“ kultúry. Kultúry, ktorej ideálnym prototypom je bezstarostný, vitálny, hodnotovo neutrálny adolescent, ktorý nachádza vždy dostatok zdrojov a podnetov pre zábavu. Má už všetky výhody, ktoré v minulosti prináležali len dospelému človeku (tolerovaný sexuálny život, ekonomická samostatnosť, osobné práva...), no spoločnosť mu nekladie primerané zodpovednosti a povinnosti.

Každý muž má veľké túžby a je schopný za nimi ísť. Je dôležité rozpoznať túžbu, ako by asi chcel vyzerať a kam by sa chcel posunúť. Tejto túžbe - osobnému hlasu srdca - očistenej od nánosov prostredia a okolností, ktoré na neho vplývali a ktoré má pokušenie kopírovať, treba veriť.

Dnešné letné kino je špeciálne pre oteckov. O tom, že málokto si vie užívať rodičovstvo tak ako práve oni, tatovia.

Zdá sa, že otcovstvo je v súčasnosti na zostupe. Počnúc obrazmi „otcov-idiotov“ v reklamách až po epidémiu osamelých matiek - máme tu skutočný problém, ktorý sa netýka iba našej modernej kultúry. Muži milujú dobrodružstvo a skutočným tajomstvom otcovstva je, že dobrodružstvo je v ňom prítomné každý deň.

Výskum stále – znovu a znovu – preukazuje, aké je pre deti podstatné mať otca. Ak chýba otec, je oveľa pravdepodobnejšie, že dieťa spácha trestný čin, bude užívať drogy alebo piť, mať nemanželské dieťa, slabý prospech v škole, bude mu chýbať životný smer, bude trpieť na celú škálu ďalších citových ťažkostí a problémov so správaním. Avšak ako kňaz o tom nepotrebujem študovať, vidím to každý deň.

Je dobré a správne mať vo svätcoch vzory, inšpiráciu na ceste ku väčšej svätosti. Musíme byť však opatrní, aby sme sa nadovšetko snažili napodobniť Krista, lebo práve na neho ukazujú životy svätých, presne ako značky pri ceste.

Čo znamená hodnosť kráľa podľa Ježišovho vzoru? Nie je to okázalá nadutá nadvláda. Nie je to nútenie druhých, aby vám podriadili svoje potreby a túžby. Je to presný opak – je to umývanie nôh vašim rodinám.

Len slepý nevidí, čo všetko v súčasnosti vplýva na život našich detí, formuje ich a možno väčšinou deformuje. O radostiach i starostiach pri vychovávaní chlapcov hovorí Juraj Hajkovský z OTCaSY – programe o spoločenstve otcov a synov.

Svätí, v celej ich bohatej rozmanitosti, ktorá vylučuje akékoľvek šablóny, nám ukazujú, že to, čo charakterizuje ich mužnosť, nie je zovňajšok, ale ich vytrvalosť v odpovedi na výzvu Ježiša Krista.

Ako otcovia sme povolaní napodobňovať Ježiša Krista ponúkaním modlitieb a obetí za naše rodiny. Sme povolaní usilovať sa o ich posväcovanie tým, že im budeme milujúco a obetavo slúžiť – práve tak ako nás svojou obetou zachraňuje a posväcuje Ježiš.

Každý otec je poverený troma úradmi, latinsky munera. Vzorom týchto troch úradov je sám Kristus. Aj keď sa tieto úlohy tradične spájajú s vysvätenými kňazmi, rovnako platia aj pre otcov rodín, ktorí tiež majú účasť na úrade kňaza, i keď nie sviatostne.

Keďže muži ťažšie vyjadrujú svoje potreby, verbálne, či neverbálne, kúpa tých správnych kníh nám vie značne zamotať hlavu. 5 finalistov, ktorí reprezentujú tipy na vianočné dary majú niečo spoločné: pod každý z nich sa podpísal muž. A tak vytvárajú priestor, kde si to páni môžu vydiskutovať ako chlap s chlapom.

Všetci sme sa už v tom problémovom bode ocitli. Ten chlapík sa ti naozaj páči. Naozaj. Lietajú iskry, prekypujete smiechom, konverzácia sa nikdy nevlečie a dokonca aj vaše nezhody sú produktívne. Takže aké sú vyhliadky vášho vzťahu? Ak si myslíš, že je tým pravým, pod povrchom ostáva ďalšia otázka... Je tiež tým pravým otcom?

Po čom skutočne muži túžia? Je to určite: úspech, kariéra, peniaze, moc, sex - reprezentatívna žena (možno blondína - súdim podľa množstva odfarbených žien, pravdepodobne veľmi určitých tvarov), svalnaté telo, červené ferari, lukratívne bývanie a podobne...

Ľudia ani netušia aké krásne je mať veľa detí. Viac detí rovná sa viac radostí, lebo radosť spočíva v dávaní sa. O živote rodiny, ktorá má osemnásť detí sa rozhodla napísať Rosa Pich-Aguilera Roca knihu „Ako byť šťastná s 1,2,3... deťmi“. Tento prvý preklad do iného jazyka ako španielčina vychádza v týchto dňoch aj na Slovensku. O radostiach i strastiach rodinného života hovorí spoločne s manželom Josém Mariom Postigom.

Deti musia mať možnosť vidieť svedectvo svojho otca milovať až do smrti. Takýto záväzok je podstatou skutočnej mužskej užitočnosti svojej manželke a deťom. Všetci manželia a otcovia vedia, že nezrelé sklony, ktoré slúžia na uspokojenie vlastného ega (pozostatok života zaslobodna) sa pomaly očisťujú, keď sú verní každodenným záväzkom svojho otcovského poslania.

Skrze to, ako žijem svoje otcovstvo, majú moje deti skúsenosť mojej dobroty, starostlivosti, ochrany, slov povzbudenia, radosti z nich, lásky... A skrze túto skúsenosť sa v nich buduje presvedčenie/viera, že ich otecko ich miluje.

Je také ťažké dívať sa na to spätne. Bolo to prvý raz, čo som videl svoje vlastné dieťa, moje prvé dieťa, tak utrápené krutým svetom. Mával som takú predstavu, že ju môžem uchrániť od všetkého. Je jednoducho taká rozkošná. Svet si ju nezaslúži. Takže by mala byť chránená.

Zvláštne. Vždy si spomeniem, čo sa odohrávalo niekde v mojej mysli, keď sa stala nejaká tragédia, napríklad tá z 11. septembra. Pomyslel som si:...