Ľudia ani netušia, aké krásne je mať veľa detí. Viac detí rovná sa viac radostí, lebo radosť spočíva v dávaní sa. O živote rodiny, ktorá má osemnásť detí, sa rozhodla napísať Rosa Pich-Aguilera Roca knihu „Ako byť šťastná s 1,2,3… deťmi“. Tento prvý preklad do iného jazyka ako španielčina vychádza v týchto dňoch aj na Slovensku. O radostiach i strastiach rodinného života hovorí spoločne s manželom Josém Mariom Postigom.
Vždy ste chceli mať početnú rodinu?
José Maria: Obaja sme z mnohopočetnej rodiny a už počas nášho randenia sme sa rozprávali o tom, že by sme raz chceli mať veľa detí. Aj napriek tomu, že naše prvé tri deti zomreli pre problémy so srdcom a lekári nás odhovárali od ďalších pokusov, my sme nestrácali nádej. Dnes máme pätnásť detí, ktoré sú zdravé.
Ako ste sa naučili vychovávať také veľké potomstvo?
José Maria: Jednoducho, a to osobnou skúsenosťou. S každým dieťaťom rastú aj vaše vedomosti. Ak máte štyri alebo päť detí, je prirodzené, že budete bohatší na skúsenosti ako ten, kto má deti len dve. Dôležité je učiť sa aj zo zážitkov iných, a to je aj dôvod prečo robíme semináre a kurzy pre rodiny alebo vydávame túto knižku.
Aké sú najväčšie radosti a starosti vášho rodinného života?
Rosa Pich: Starosti má každý. Ak sa človek nevie zorganizovať môže mať iba jedno dieťa a napriek tomu nemať čas na nič. Všetko je to otázka disciplíny a organizácie. Ľudia ani netušia, aké krásne je mať veľa detí. Jeden z dôvodov, pre ktorý som sa rozhodla napísať túto knihu, bolo povzbudiť ľudí k tomu, aby sa nebáli mať viac detí. Viac detí rovná sa viac radostí, lebo radosť spočíva v dávaní sa. Tomáš, ktorý má osem rokov, často ráno plače, že ho niekto udrel, alebo hľadá stratené papuče. Stane sa, že vykypia makaróny alebo sa niečo rozbije. Preto býva v dome občas veľký chaos, ktorý sme sa naučili manažovať. Tomášovi sme povolili, že môže plakať iba raz denne a výrazne sa to zlepšilo…
Stretli ste sa s tým, aby vám deti dali najavo, že sa cítia nedocenené? Lebo pri takomto počte musí byť veľmi náročné venovať sa každému individuálne.
Rosa Pich: Deti potrebujú lásku a objatia rodičov. Keď prídu zo školy otec im dá pusu, mama im dá pusu a taktiež všetci súrodenci im dajú pusu. To je veľmi veľa bozkov. Neexistujú deti, ktoré by boli viac bozkávané a milované ako tie naše. Neustále sa rozprávame. Napríklad, keď si umývam zuby alebo idem na nákup, malý Tomáš mi rozpráva čo zažil v škole a tak je to aj s ostatnými. Naše deti sa cítia veľmi milované.
Čomu sa venujete, aby ste uživili toľko hladných krkov?
José Maria: Riadim malú distribučnú firmu. Venujeme sa doprave potravín, najmä sušeného mäsa. Túto prácu som robil už predtým, než sme sa zosobášili. Kríza v Španielsku sa dotkla aj mňa, klesli odbyty a je to cítiť. Samozrejme, ekonomické problémy sú realita, ale nie neprekonateľná. Viem to dokumentovať na jednom konkrétnom príklade z môjho života. Môj otec zomrel pomerne skoro a keby s mojou matkou nemali pätnásť detí, určite by mama žila veľmi chudobný život. Ale vďaka tomu, že nás bolo toľko, sme sa o ňu dokázali postarať. Peniaze nie sú problém, aby mal človek veľkú rodinu. Práve naopak, ak má človek veľkú rodinu, ekonomické problémy sa zväčša ľahšie vyriešia.
Predpokladám, že ako pravý Španiel máte rád futbal. Vediete aj vaše deti k športu?
José Maria: Odjakživa som bol veľkým športovcom. Robil som basketbal i atletiku, konkrétne skoky do diaľky a beh. Väčšina našich chlapcov hrá súťažne futbal a dievčatá basketbal. Štyri naše dcéry sa dokonca minulý rok stali šampiónkami v basketbale v Barcelonskej provincii, dvaja chlapci vyhrali svoju futbalovú súťaž a jeden bol vicemajster. Som rád, že sa venujú kolektívnym športom, kde sa učia pracovať v tíme, byť oddaní, vytrvať a navyše sa udržujú zdraví.
Museli ste veľmi dlho utišovať vaše deti po štvrtkovej prehre Španielska so Slovenskom?
José Maria: Nemali sme ten problém, lebo sme v tom čase boli v Prahe. Ale Španielsko v ostatnom čase prehráva všetko, čo sa dá. Vám gratulujem, že ste vyhrali nad bývalými majstrami sveta.
Uvažujú vaše najstaršie deti nad tým, že budú mať rovnaké mnohopočetné rodiny?
Rosa Pich: Ľudia si myslia, že len rodičia sú spokojní s tým, ak majú veľké potomstvo a že pre deti je to skôr otravné. Naopak. Keďže sa spolu veľa smejú a majú sa doma dobre, je prirodzené, že chcú to isté dobro pre svoje budúce rodiny.
Knihu Ako byť štastná s 1,2,3,… deťmi si môžete kúpiť TU.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
