Čím viac, tým ste blaženejší

Miesto otcovstva vo svete, kde dve sú veľa

Vieš, čo všetko to spôsobuje? Teda, ty máš plné ruky práce! Už ste skončili, všakáno? Preľudňujete zemeguľu! A všetky sú tvoje? Môžeš si ich toľko dovoliť?

Od známych možno počuť výber týchto viet a ďalších iných, ak máte viac ako štátom deklarovaný priemer 1,7 dieťaťa na rodinu. A to nepočítam nevraživé pohľady a výsmechy na vašu adresu. Možno ste už počuli o rozkročnohách [1]alebo tučihanbách[2], najnovších fenoménoch v našej počítačovej kultúre. Aj ja k nim pridám svoj výmysel: deťohanbu.

Je predsa potvrdený fakt, že deti nás ničia, nie? Ich výchova nás stojí veľa peňazí, nemám pravdu? Nehovoriac už o tom, že škodia životnému prostrediu! V podstate by sme mohli povedať, že je populárne považovať deti za niečo ako pohlavne prenosnú chorobu – a kto by už len chcel jedno či dve také?!

Deti sú roztomilé

Zabudnite na to, čo hovoria davy. Detí sú rozkošné. Nič sa nevyrovná tomu, keď mi v ústrety k dverám bežia dvaja chlapčekovia pištiac: „Ocino!“ Len málo vecí je takých radostných, ako keď sa vám okolo krku hodia detské rúčky alebo keď počujete jemný hlások: „Mám ťa rád, oci.“ Alebo keď vidíte syna so šiltovkou naopak, ako sa hrá na basebalového hráča. Alebo sa zúrivo pasujete s dvomi trpasličími bojovníkmi.

Pomáhať mladému životu objavovať svet mi prináša radosť. Dieťa báda, učí sa, je ohromené takmer všetkým naokolo. Zažívam šťastie, keď ich vidím s mliečnymi fúzmi vravieť: „Mám bradu presne ako ty!“ Samostatnou kapitolou sú rozprávky na dobrú noc, smiešne repliky prednesené so všetkou vážnosťou, stavanie vežičiek z kociek alebo keď ich vidím so zloženými rukami modliť sa a počujem, ako milujú Pána Ježiša a Pannu Máriu. Veru, takto by som mohol pokračovať ďalej.

Otcovstvo nie je vždy len med lízať, to nie, no poväčšine je neskutočne radostné. Mnohokrát ma jednoducho premôže vďačnosť za to, že som otcom.

Samozrejme, je mnoho situácií plných stresu, frustrácie či obety. Poznáme to: pomočené postele, tvrdohlavé odmietnutia jesť dokonale pripravené jedlo, odporné plienky, krik a hluk, výjazdy na pohotovosť, neočakávané výdavky, chrípka, infekcie, barbarské hulákanie počas pozdvihovania cez omšu – ste v obraze, však? Nie je láska bez bolesti. Tak to už je v hriešnom svete. A ako by mi skúsenejší rodičia rýchlo pripomenuli, sotva som začal.

Šípy v ruke bojovníka

Medzi žalmy, ku ktorým som si vytvoril vzťah patrí aj 127. žalm. Radí nám, aby sme zverili svoju prácu Pánu Bohu a verili na správnosť Božích požehnaní. Najviac sa mi však páči posledná časť, kde žalmista hovorí, že deti nie sú prekliatím, lež darom:

„Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona. Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet. Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.“

Zachytili ste to? Blažený je muž s mnohými deťmi. Len nedávno sme zistili, že naše tretie dieťa je na ceste a verte mi, je to pravda – nemohol by som byť blaženejší. Už sa neviem dočkať, ako privítam na svete nový život. Muži, za deti sa nemusíte hanbiť alebo sa za ne ospravedlňovať. Deti sú vzácnym pokladom prinášajúcim radosť. Sú také krásne a ladné ako šípy v ruke zručného a mocného bojovníka. Na nás je, aby sme ich namierili do neba.

Na záver, muži, nedovoľte svetu, aby vás pripravil o radosť z otcovstva. Odbite neprajníkov. Áno, možno by ste mohli mať väčší dom alebo lepšie auto, keby ste nemali toľko detí. A čo z toho? Načo je dobrý veľký dom, v ktorom niet smiechu a radosti? Auto ti lásku nevráti, bez ohľadu na to, akú máš radosť z jazdy. Kedykoľvek by som si radšej vybral malý dom plný deti a hrdzavý van po strechu natlačený sedačkami. Myslím to vážne.

Otcovia, radujte sa z detí. Ploďte ich mnoho. Milujte ich, venujte im čas a pozornosť, modlite sa za nich, investujte do nich – no predovšetkým: chráňte ich! Iné požehnania sa pominú, ale deti sú večnou odmenou.

preklad: Martin Kubáň, foto: pixabay.com

http://www.catholicgentleman.net/2015/10/the-more-the-merrier-fatherhood-in-an-anti-kid-world/

[1] rozkročnoha (z anglického originálu manspreading) je pomenovanie pre muža, ktorý si v prostriedkoch verejnej dopravy príliš rozkračuje nohy, aby si uvoľnil miesto pre pohlavné orgány)

[2] tučihanba (z anglického originálu fat-shaming) je jav, kedy sa tuční ľudia na narážky na ich zjav obraňujú tým, že oni za to nemôžu, sú len obeťou genetiky a urážajúci ich preto diskriminuje)