Keď premýšľame nad Jóbom, myslíme na utrpenie. A skutočne – Jób trpel oveľa viac, ako si ktokoľvek z nás vie predstaviť. Aj keď bol úplne bez viny, znášal intenzívnu fyzickú bolesť, nedostatok spánku, hlad, stratu svojho ohromného majetku, úmrtia jeho detí a urážky a kritiku od jeho manželky a od jeho nespoľahlivých priateľov.
Tento svätý muž nás môže naučiť mnohému, ale dnes sa sústredím na jednu jeho stránku, o ktorej sa často nehovorí – Jóbovo otcovstvo. Jób nás môže naučiť aspoň tri charakteristiky spravodlivého otca.
SPRAVODLIVÉ OTCOVSTVO
Jób mal desať detí – sedem synov a tri dcéry. Na samom začiatku prvej kapitoly knihy Jób si môžeme všimnúť, aký vzťah mal Jób k svojim deťom.
Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. Vlastnil sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc, a veľmi mnoho sluhov, takže tento muž bol najväčším spomedzi ľudí východu.
Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. A keď uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a posväcoval ich, vstával včasráno a podľa ich počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: „Možno, že moji synovia vo svojom srdci zhrešili a urazili Boha.“ A tak to robil neprestajne.
DETI SÚ ODMENOU
Prvú vec, ktorú si všimneme v tejto časti, je to, ako si Jób vážil svoje deti. Pri podrobnom opise Jóbovho bohatstva autor menuje ako prvé a najdôležitejšie deti, aby nám tak povedal, že Jób ich miloval viac ako čokoľvek, čo vlastnil. Možno si namýšľam, ale vnímam ako dôležité, že Jób mal sedem synov a tri dcéry. Čísla sedem aj tri značia v hebrejskej kultúre kompletnosť a dokonalosť, takže sa zdá, že Jób mal ideálny počet detí. Jeho radosť bola úplná.
Myslím, že tento bod je dôležitý, keďže súčasný svet nám nahovára, že menej je viac, keď príde reč na počet detí. Dve deti sú považované za ideálne číslo, jeden chlapec a jedno dievča. Ak máte viac ako dve deti, pripravte sa na rôzne primitívne poznámky o vašej nezodpovednosti a nedostatku sebakontroly. V dnešných časoch pokladáme deti za otravnú príťaž. Ale v staroveku si deti cenili ako odmenu a požehnanie od Pána. Veľa detí znamenalo, že máte hojnosť požehnania.
Myslím, že my katolíci potrebujeme obnoviť myšlienku, že deti sú odmenou. Všetci poznáme učenie Cirkvi o umelej antikoncepcii, ale ak si nedáme pozor, veľmi ľahko nás môžu ovplyvniť kultúrne predstavy o deťoch. Môžeme si viacej ceniť veľký dom alebo nové auto než dar nového života. A to je nesprávne. Hovorím z vlastnej skúsenosti, že tam, kde sú deti, je vždy veľa radosti. Od Jóba sa naučme pripomínať si, že naše deti sú to najväčšie bohatstvo, aké máme.
OBAVY O DUCHOVNÝ ŽIVOT
Druhú vec, ktorú sa môžeme naučiť z tejto pasáže, sú Jóbove obavy o duchovný život svojich detí. Jóbove deti zbožňovali oslavy a jeho otcovské srdce určite tešilo vidieť, že si deti užívajú jeho bohatstvo. Avšak aj keď Jób doprial svojim deťom zábavy, nikdy nezabudol na ich duchovné dobro. Všimnite si jeho starosti:
„No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha. A tak to Jób robil neprestajne. “
Nie je jasné, čo znamená fráza „Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval.“ Iné verzie prekladajú túto časť ako „odstránil z nich poškvrnenie.“ To znie skoro ako skorá forma spovede, v ktorej deti vyznávali svoje hriechy otcovi. Akokoľvek, je zjavné, že Jób sa neustále modlil za zdravý duchovný život svojich detí – vstával skoro ráno, aby sa za ne modlil a prinášal obety za ich hriechy.
Modlíte sa za svoje deti? Postíte sa alebo prinášate obete kvôli nim? Zaujímate sa o ich duše? Vyučujete ich vo viere? Sme katolícki otcovia a nesieme zodpovednosť za to, aby sme svoje deti učili katolíckej viere, aby sme sa za ne modlili, aby sme ich ochraňovali, pokiaľ je to v našich silách, od hriešnych vplyvov. Budeme sa zodpovedať Bohu za to, ako sme vychovali svoje deti a tak ako svätý Jób by sme aj my mali brať vážne túto našu pastiersku úlohu.
ZVERENIE DIEŤAŤA
Tretiu vec, ktorú nás Jób môže naučiť je, že deti patria predovšetkým Bohu. Každý rodič je v pokušení, že si z dieťaťa urobí modlu, že ho bude milovať až príliš. Niektorí rodičia dokonca nepriamo žijú cez životy ich detí, nachádzajúc sebaúctu v úspechu svojich synov či dcér. Toto je očividne nezdravé. Jediný otec a matka v dejinách, ktorí mohli bezpečne uctievať svoje dieťa, boli svätá Mária a svätý Jozef.
Prevenciou proti uctievaniu našich detí je, keď pochopíme, že nám sú iba zverené od Boha, ale v konečnom dôsledku patria Jemu. Všimnime si Jóbovu reakciu, keď počuje správu o smrti jeho detí: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ Úprimne, jeho reakcia je ohromujúca. Veľmi pochybujem, že by som zareagoval tak zbožne. Každý rodič si dokáže predstaviť srdcervúcu bolesť, ktorú pociťoval v tom okamihu – a napriek tomu uznal, že všetko, čo mal, vrátane jeho detí, mu bolo dané od Boha.
Tak ako by sme sa mali modliť za to, aby sme nikdy nezakúsili skúsenosť straty dieťaťa, rovnako by sme mali v sebe pestovať postoj, že naše deti máme od Boha iba požičané. To by nás malo uchrániť od ich zbožňovania a od nezdravého naviazania, a tiež nás motivovať, aby sme deti cvičili v spravodlivosti, ako to robil Jób.
BYŤ OTCOM
Byť spravodlivým otcom nie je ľahké povolanie, ani sa takým nestaneme náhodou. Svätý Jób je pre nás príkladom, ako vyzerá otec, z ktorého sa Boh teší. Snažme sa ho napodobniť opatrovaním našich detí, modlitbou za ne a úplným zverením Bohu. To je skutočne úspešné rodičovstvo.
„Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmena je plod lona. Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet. Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil!“ (Ž 127;3-5)
Preklad: Marta Filková
Fotografia: pixabay.com
Prepáčte, asi máte chybu. Pod článkom je uvedená autorka Andrea Žiaková. Podľa originálu to má byť: Sam Guzman
ďakujeme za upozornenie, opravíme 🙂
Veľmi zaujímavé čítanie.