Život na vlásku… v otroctve tyrana

Dokedy má žena mlčať, trpieť, znášať krivdy, psychické a fyzické týranie? Skutočne je nútená – cirkevne „navždy“ zotrvať v neuhasiteľnom ohni utrpenia so svojím manželom – tyranom? V tomto prípade priam utópiou sa javia slová „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mk 10,9) Aké má šance a možnosti vyviaznuť zo svojho otroctva?

Nik, kto na vlastnej koži a vo vlastnom živote neprežil tyraniu – či už fyzickú alebo psychickú, si nevie dokonale predstaviť, čo sa deje za zatvorenými dverami, kde jedinou túžbou ženy je rýchla smrť, radšej než pomalé postupné trýznivé odumieranie všetkých telesných orgánov.
Slovník biblickej teológie hovorí o násilí nielen ako o surovom ničení, znásilňovaní a porušovaní, ale aj ako o životnej sile, v ktorej má násilie svoj pôvod a ktorá, aby ostala životnou, smeruje k tomu, že chce zničiť sám život. Svätý Augustín túto bolesť dokonale pochopil – vo svojom diele Boží štát (XIX, 5.) opisuje situáciu, ako dokáže človeku zlomiť srdce, keď vidí, že nie je v bezpečí dokonca ani vo svojom vlastnom dome a že i tam ho môže napadnúť nepriateľ, ktorý predstiera, že je priateľom; alebo i nepriateľ, ktorého pred tým miloval.
Katolícka cirkev priznáva, že je zbierkou hriešnikov, ktorí sa po ceste životom trmácajú, pokrivkávajú a vzájomne podopierajú, a je si plne vedomá svojej služby lásky, ktorú preukazuje i obetiam domáceho násilia formou konkrétnej pomoci – nielen po stránke duchovnej a psychickej, prostredníctvom kňazov, kresťanských terapeutov a laikov, ale prejavuje pochopenie i po stránke formálnej, právnej – a to manželskou odlukou alebo anuláciou cirkevného manželstva (viac o odluke a anulácii čítajte TU).

Týraná žena potrebuje konkrétnu pomoc

Tieto životom a niekedy manželom ubité ženy – bez štipky síl, energie, zmyslu života, ktorým sa nedostáva pochopenia, útechy, povzbudenia a už ani nádeje od svojich najbližších…, potrebujú konkrétnu pomoc – duchovnú, psychickú aj fyzickú (pozn. pozri aj zákon  274/2017 Z. z.). Trpiacej žene nepomôžu plané reči, prázdne frázy evokujúce absolútne nepochopenie a ešte k tomu vzbudzujúce výčitky a veľký pocit viny, že si za to môže sama. Tie ju len deptajú a upevňujú v izolácii a nedôvere. Sebaobviňovanie a sebaospravedlňovanie predstavujú neustále ponáranie sa do nevypovedaných temnôt hrôzy – a pocit viny ešte nikoho nevyslobodil z priepasti utrpenia, ba priam naopak, môže ženu uvrhnúť ešte do hlbšej depresie a vyvolať v nej rôzne choroby. V prípade, že veriaca žena nenachádza u svojich blízkych pomoc a oporu, ktorú naliehavo potrebuje, môže sa s prosbou o pomoc obrátiť na cirkevné/farské spoločenstvo.

Cirkevné /farské spoločenstvo prejavuje ústretovosť traumatizujúcim obetiam

V prípade, že život ženy nie je vo fyzickom ohrození alebo ešte len uvažuje nad dočasnou zmenou bydliska v ženskom domove, kde by našla dočasný úkryt, bezpečie, podporu psychológa a sociálnych pracovníčok, ktoré jej podajú pomocnú ruku…, môže osloviť spoločenstvo veriacich ľudí, ktoré by jej malo preukázať ľudskú podporu. To znamená predovšetkým ochotu počúvať, empaticky vnímať, chápať a podporovať ju v hľadaní riešení, životných možností. Teda (pokiaľ to nie je nevyhnutné), ani nie tak uspokojovať jej fyzické a materiálne potreby ‒ aby sa mala dobre, aby jej nič nechýbalo ‒ ale skôr sprevádzať ju, pomôcť jej nájsť vlastnú spoľahlivú cestu, po ktorej má kráčať ďalej, povzbudiť ju k znovu-prebudeniu svojich životných síl, ktoré nevyhnutne potrebuje k prevzatiu plnej zodpovednosti za svoj život. Vzbudzovať v nej nádej a sebadôveru. Podporovať a podnecovať v nej jej životaschopnosť a zároveň v osobnej slobode ju prepúšťať do žitia vlastného originálneho životného príbehu ‒ v plnej odovzdanosti a dôvere v Boha. Pretože, keď ona sama preberie svojvoľne zodpovednosť za niečo ‒ vrátane svojho života s vedomím, že to je dobré, správne a potrebné, bude s väčším úžitkom osobnostne rásť, než keby bola do všetkého nútená, tlačená alebo sa nechala úlohou poveriť. Preto nie je správne príliš lipnúť a pridŕžať sa rozhodnutí, ktoré by spoločenstvo spravilo za ňu, ale treba ženu podnecovať k vlastným úvahám a riešeniam, za ktoré ona sama preberie osobnú zodpovednosť. Mala by byť povzbudzovaná k otvorenosti životným situáciám, s ktorými sa stretne, a vedieť na ne adekvátne rozvážne a rozumne reagovať ‒ rozpoznať to, čo je rozhodujúce, čomu sa oplatí venovať čas, energiu, pozornosť a sily. Treba ju podporiť v silnej odhodlanosti a pripravenosti skutkami sa zasadiť pre to, čo je skutočne dôležité.

Platí prísnosť zákonov Katolíckej cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva i v prípade, že žena ‒ kresťanka katolíčka je obeťou domáceho násilia?

Ak je situácia ženy nesmierne kritická, život, zdravie a dôstojnosť ohrozujúca, riešením, ktoré umožňuje Katolícka cirkev je cirkevná odluka alebo anulácia cirkevného manželstva právnou cestou. Avšak treba jasne rozlišovať, pretože nie každé nešťastné manželstvo môže byť neplatné.

Manželská odluka v praxi znamená, že kresťanka môže legitímne žiť oddelene od svojho manžela, hoci pred tvárou Cirkvi je jej manželstvo stále platné. Odlukou sa rozumie dočasné odlúčenie manželov s možnosťou návratu do vzťahu. Právnický rozsudok jej tým umožňuje žiť plnohodnotný život v Cirkvi vrátane prijímania Eucharistie za predpokladu, že je svojmu manželovi stále verná.

I keď je manželstvo nerozlučiteľné, môže sa dokázať, že bolo od začiatku neplatné. Právna cesta anulácie cirkevného manželstva predstavuje dlhotrvajúci proces, ktorý je niekoľkokrát a niekoľkými odborníkmi prehodnocovaný a nie je zárukou, že vždy rozhodne v prospech obete, nakoľko cirkevní právnici veľmi prísne a jasne rozlišujú pôvod, príčinu a okolnosti uzavretia manželstva. Katolícka cirkev vo svojich zákonoch uvádza tri základné dôvody, pre ktoré by mohlo byť manželstvo vyhlásené za neplatné: 1. prítomnosť manželskej zneplatňujúcej prekážky, 2. nedostatočný manželský súhlas, 3. nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva. Podľa Kódexu kánonického práva je zneplatňujúcich prekážok dvanásť (kán 1083 – 1094).

Utrpenie ako cesta k dosiahnutiu nového stavu

Dať zmysel utrpeniu, ktorému sa nedá vyhnúť, uľahčuje jeho prijatie a znášanie. Každé utrpenie nesie v sebe dôležité posolstvo, zanecháva smerodajnú stopu. Je dôležité prísť k momentu, kedy sa obeť prestane pýtať na príčiny a začne pozerať vpred, pýtať sa na cieľ svojho utrpenia, ktoré ju vovádza do hlbín duše, ničí ego, je procesom dozrievania a smeruje k dosiahnutiu nového stavu. Každý človek je Bohom stvorenou slobodnou bytosťou, ktorej dôstojnosť nesmie byť znevažovaná a sloboda obmedzená. Odpustenie a žehnanie svojmu tyranovi otvára obeti cestu k oslobodeniu.

Ste vy, vaša priateľka alebo príbuzná obeťou násilia? Konkrétnu pomoc nájdete na týchto webstránkach alebo linkách pomoci:

www.pomocobetiam.sk

Bezplatná linka pomoci zriadená n.o. Áno pre život: 0800 12 00 24

Bezplatná národná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212