Psychologička Mária Dědová: Obete šikanovania musia prosiť agresorov o milosť, čistiť im topánky a podobne

0
1311

Odvrátenú tvár spolužiakov, ktoré si dieťa nevyberá, či školy, kde si rodičia myslia, že ich dieťa je v bezpečí, priblížila psychologička PhDr. Mária Dědová PhD., odborná asistentka na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Problematike násilia, agresie a šikanovania v školách sa venuje 12 rokov. Absolvovala vzdelávanie na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v oblasti analýzy, intervencie a riešenia šikanovania na školách. V kontexte šikanovania poukazuje na súvislosti medzi šikanujúcim správaním a logoterapeutickými prvkami.

Čo konkrétne máme chápať pod pojmom šikanovanie? 

Ide o vzťah, v ktorom je obeť atakovaná jedným alebo viacerými agresormi, pričom toto správanie má tendenciu sa opakovať. Pre tento vzťah je príznačná úplná asymetria síl, kedy mocnejší zneužíva slabšieho a pošliapava jeho práva.

Aké sú znaky určujúce šikanovanie?

Prvým je nepomer síl medzi agresorom a obeťou, kedy obeť sa nevie brániť pre fyzickú slabosť, handicap, prípadne psychické zvláštnosti; druhým je samoúčelnosť prevahy agresora nad obeťou, čo znamená, že agresia sama osebe je cieľom. Tretím je zámernosť agresie a posledným opakovanie šikanovania. Možno konštatovať, že ak vo vzťahu existuje výrazná asymetria síl, riziko násilia je pravdepodobnejšie. 

Ako možno spozorovať šikanovanie z prejavu správania?

Fyzická forma šikanovania sa prejavuje tak, že obeť bijú, fackujú, škrtia, kradnú peniaze, školské pomôcky, desiatu či devastujú veci. Táto forma je skôr preferovaná u chlapcov, najmä pre ich väčšiu fyzickú silu. Psychická forma šikanovania je realizovaná výsmechom pre slabosti a handicap detí, ironickými poznámkami, prezývkami, vtipmi, prípadne aj urážaním rodičov. Žiak je ponižovaný, zosmiešňovaný. Často sa stáva aj to, že agresori berú obeti veci, schovávajú mu ich, ničia mu školské pomôcky, oblečenie alebo obuv.

A aké sú tie nenápadnejšie – nepriame signály, ktoré by sme si mali všímať?

Pri nepriamom šikanovaní ide o násilné a manipulatívne príkazy a zákazy, v rámci ktorých sú obete nútené prosiť o milosť agresorov, čistiť im topánky, písať úlohy. V praxi môžeme spozorovať, že žiak vchádza s učiteľom do triedy, nenápadne postáva v blízkosti kabinetu, prichádza oneskorene na hodinu, chodí všade posledný. Ďalším znakom je to, že žiak je osamotený, s nikým sa nerozpráva, nemá kamarátov. A rovnako treba brať do úvahy aj nepriaznivý emočný stav, žiak má smutnú náladu, pôsobí ustrašene. Prestáva chodiť do školy, zo strachu zostáva doma, alebo nechodí na telocvik, zostáva radšej v triede. Na vyučovaní je nesústredený, jeho prospech sa zhoršuje.

Ako má postupovať v riešení svojho problému dieťa, ktoré sa stalo obeťou šikanovania?

Oznámiť šikanovanie najskôr rodičovi, porozprávať sa s rodičom o spôsobe či forme šikanovania, následne by mal rodič kontaktovať triednu učiteľku a požiadať o riešenie problému v škole. 

Čím sa vyznačuje osoba a správanie agresora?

Správanie agresora je spojené s mnohými spôsobmi porušovania školského poriadku a pravidiel správania. Vnímame u neho drzosť, klamanie, krádeže, podvádzanie, ničenie vecí. Agresor máva spravidla slabší školský prospech. V istých prípadoch sa môže agresor kontrolovať, aby šikanovanie utajil, alebo dokonca šikanovanie len zorganizuje.  

Šikanovanie jednoznačne narušuje vzťahy. Do tohto problému je nedobrovoľne zatiahnutých hneď niekoľko ľudí. Koho všetkého sa šikanovanie týka?

Porucha vzťahov v skupine obsahuje zákonitý vývin a má svoju vnútornú dynamiku. Šikanovanie nie je záležitosťou iba jednotlivých aktérov, najmä agresora a obete, ale predovšetkým vzťahov konkrétnej skupiny či triedy. Teda šikanovanie je skupinovým problémom, v ktorom jednotliví žiaci triedy zastávajú jednotlivé roly pri šikanovaní: agresor, obeť, obranca, motivátor, ktorý dáva podnet k šikanovaniu, asistent, outsider – teda ten, kto nepatrí do skupiny, triedne publikum, učitelia, rodičia, miestna komunita, ako i celá spoločnosť. Každopádne sa šikanovanie vníma ako závažné narušenie sociálnych vzťahov uskutočňované v konkrétnej triede či skupine.

Max Kašparu vystihol skutočnosť výchovy v jednej vete: Čo dieťa počuje od rodičov, to ho informuje, čo na rodičoch vidí, to ho formuje. Kam teda až siahajú korene tohto problému? Čo je hlavnou príčinou vzbury mladého agresora? 

Z hľadiska rodinného prostredia sa šikanujúci jednotlivci vyznačujú významnými faktormi, medzi ktoré patrí to, že rodičia vyjadrovali svojim deťom len málo lásky a zaujímali k nim skôr negatívny, odmietavý postoj alebo tolerovali svojim deťom agresívne prejavy správania a nestanovovali žiadne pevné hranice. V mnohých prípadoch rodičia prejavovali vo vzťahu k deťom fyzické tresty, výbuchy emócií. 

Rodina každého človeka istým spôsobom ovplyvňuje. Čím môže byť charakteristické rodinné prostredie, z ktorého pochádza agresor?

Prostredie takejto rodiny sa vyznačuje nedostatkom úprimného, vrelého záujmu, citovým chladom, ponižovaním, ľahostajnosťou až nepriateľstvom zo strany rodičov, prudkými výbuchmi negatívnych citov až v podobe nenávisti. 

S čím je spätý rozvoj šikanujúceho správania?

S fyzickým a psychickým násilím, bitím, telesnými trestami, nadávkami, ponižovaním zo strany rodičov. Žiaľ, rodičia niekedy priamo podporujú a chvália deti za násilné správanie, vidia v ňom normálny prostriedok k dosiahnutiu cieľa pri správaní voči iným ľuďom. 

Čo podporuje náchylnosť k šikane, resp. čo je zdrojom šikanujúceho správania?

Náchylnosť k šikanujúcemu správaniu podporujú aj konflikty medzi rodičmi, rozpad rodiny. Deti agresorov pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, rodičia často nemajú čas venovať sa deťom kvôli podnikaniu, kariére a snažia sa im to vynahradiť ekonomickým zabezpečením. Medzi vrstovníkmi ľahko získavajú prestíž a vplyv. Pedagógovia sa obávajú proti nim zakročiť vzhľadom na to, že majú vplyvných rodičov, obzvlášť ak ide o sponzorov školy. Ďalším zdrojom šikanujúceho správania je aj vonkajšie sociálne prostredie, v ktorom žiak žije. 

Ako sa dá šikanovanie dokázať? Dá sa vždy dokázať?

Dokazovanie šikanovania je niekedy obtiažne, nakoľko agresor si často chybu neprizná, klame a naviac dokáže zmanipulovať i spolužiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov, niekedy i zo strachu, priklonia na jeho stranu. Napriek tomu, šikanovanie je možné dokázať, ale je potrebná vzájomná spolupráca celého pedagogického zboru. Je potrebné zvoliť správny diagnostický postup, dodržať postupy odhalenia agresora a obete, prizvať ku spolupráci aj rodičov a týmto spôsobom napomôcť vyriešiť šikanovanie. 

Úvodná fotografia: www.pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno