Psychologička Mária Dědová: Školské šikanovanie sa nesmie skončiť samovraždou dieťaťa!

0
646

Šikanovanie je fenoménom pedagogickým, psychologickým i právnym. Je predmetom riešenia násilia fyzického, psychického. Detské obete sú vystavené čeliť tejto skúške bez toho, že by ich na to niekto vopred pripravil a tak strachom oslabené nevedia vhodne reagovať, ba čo viac, veľakrát sa boja zdôveriť a nevidia východisko zo svojej situácie. Zámerné ubližovanie, zneužívanie, ponižovanie je aj na školách podávané niekedy formou srandy či výsmechu, ktorá však môže dieťa zraniť tak hlboko, že následkov sa len tak ľahko nezbaví ani v dospelosti. Mnohé prípady detských obetí riešili svoj problém zúfalou samovraždou.

O dôsledkoch školskej šikany sa zhovárame so psychologičkou PhDr. Máriou Dědovou PhD., odbornou asistentkou na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá sa venuje už 12 rokov problematike násilia, agresie a šikanovania v školách. Absolvovala vzdelávanie na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v oblasti analýzy, intervencie a riešenia šikanovania na školách. V kontexte šikanovania poukazuje na súvislosti medzi šikanujúcim správaním a logoterapeutickými prvkami. 

Ako sa šikanovanie vyvíja, ak sa nerieši? 

Šikanovanie prechádza rôznymi štádiami, ak sa nerieši, dostáva sa až do fázy dokonalého šikanovania. 

Popíšte nám jednotlivé štádiá – ako sa prejavujú v praxi?

Všeobecne rozlišujeme päť štádií. V prvom štádiu sa jedná o zrod ostrakizmu. Ide prevažne o psychické formy ubližovania, kedy sa okrajový člen necíti dobre, je neobľúbený a opomínaný skupinou. K významným znakom patrí náhle zhoršenie prospechu obete, neschopnosť sústrediť sa a posledným znakom je tendencia obete navštevovať nižšie ročníky školy, v ktorých obeť nachádza priateľstvá a porozumenie. Štádium je charakteristické  vyčleňovaním okrajových členov skupiny. Agresori obeť ohovárajú, osočujú, obeť je obviňovaná z niečoho, čo neurobila. Nepravdivé informácie sa šíria po celej triede, škole v snahe, aby sa ostatní spolužiaci rovnako správali k obeti. Obeť znáša ironické poznámky, posmievanie, zosmiešňovanie, hanlivé sms-ky, emaily s cieľom zámerne provokovať obeť. Spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú jej na pozdrav, správajú sa, akoby ju nepočuli.

Čím je charakteristické druhé štádium?

Manipuláciou a fyzickou agresiou. Počas tohto štádia v skupine narastá napätie, pričom ostrakizovaní žiaci slúžia k odreagovaniu nepríjemných pocitov, ktoré plynú zo školských ťažkostí. Podobným spôsobom môžu agresori fungovať aj v mimoškolských aktivitách, v rámci ktorých zvládajú svoju neistotu cez najzraniteľnejších spolužiakov. Rozvoj tohto štádia je podmienený niekoľkými agresívnymi jednotlivcami, ktorí používajú agresívne správanie k uspokojeniu svojich potrieb. 

Od čoho teda závisí ďalší vývin šikanovania?

Od postoja žiakov k šikanovaniu, ako i vedenia školy, či ako jej celku. Ďalším fenoménom, ktorý výrazne ovplyvňuje rozvoj šikanovania, je skupinová účinnosť, ktorá vyjadruje nakoľko žiaci spolu s učiteľom participujú spoločne na zastavení šikanovania v triede. Pedagóg je dôležitým činiteľom, ktorý má moc cez svoj postoj zastaviť šikanovanie v triede.

Isteže postoj určuje smer. Je zreteľné, že neriešenie problému má svoje grády. Tak čím sa nabaľuje tento problém v treťom štádiu?

 

V treťom štádiu vzniká kľúčový moment – vytvorenie jadra agresorov. Agresori si uvedomujú prevahu nad obeťou a začínajú ovplyvňovať celý kolektív, vzniká tzv. pyramída šikanovania. Po vytvorení jadra sa pozornosť koncentruje na obeť, ktorej je ubližované fyzicky. To sú napríklad údery päsťou do brucha, tváre, obeť je bitá dlaňou do zátylku, pľuvanie do jedla, trhanie kníh, požičiavanie peňazí bez nároku na vrátenie. Alebo psychicky, kedy obeť nesmie chodiť s ostatnými spolužiakmi, je vystavená posmechu.

Čo je významnou charakteristikou štvrtého štádia?

Prijatie noriem agresorov. Obeť sa stáva na šikanujúcom správaní závislá, prijíma rolu obete ako normálnu, dokonca môže začať agresorov obdivovať, považuje ich za svojich kamarátov, ktorým ochotne napĺňa príkazy, snaží sa agresorom zapáčiť. Obeť je podrobovaná násilnému správaniu v podobe zastrašovania zbraňami, osočovania z niečoho, čo neurobila, pričom ohováranie je rozširované po celej škole a obeť nakoniec trpí posmechom od žiakov školy. Obeti je vyhrážané mučením, zabitím, lámaním prstov alebo ruky. Obeť rovnako môže byť škrtená, vystavená kopaniu, bitiu od ostatných. 

Uff! Až mám obavy spýtať sa na to piate štádium… Takže s veľkým nádychom, poďme na to!

Piate štádium predstavuje totalitu alebo inými slovami dokonalé šikanovanie. Agresori sú ovládaní mocou, ich formy ubližovania sú vyslovene agresívne, hrubé. Obete bez uvažovania, odporu plnia príkazy agresorov, nedokážu si život bez agresorov predstaviť. Spolužiaci považujú ubližovanie obeti za bežné, aktívne sa na ňom podieľajú, asistujú agresorom šikanovania. 

Čo všetko zasahuje šikanovanie?

Predovšetkým ide o poškodenie fyzického a psychického zdravia obete; fixovanie antisociálnych postojov u agresorov; strata ilúzií o spoločnosti u ostatných členov skupiny; znížený efekt pedagogického pôsobenia u skupiny ako celku. Pozornosť zameriame na najhoršie dôsledky šikanovania, ku ktorým nepochybne patrí poškodenie obete. 

Od čoho závisí závažnosť dôsledkov šikanovania?

Od frekvencie a intenzity agresívnych prejavov a dĺžke obdobia šikanovania. Ale aj od počtu obetí a agresorov a od postojov žiakov a učiteľov k šikanovaniu.

Ako sa šikanovanie odrazí na osobnosti obete, na jej zdravotnom stave?

Zo somatických dôsledkov sa výrazne prejavujú psychosomatické symptómy, bolesti hlavy, brucha, dusivé astmatické záchvaty, ako i oslabená imunita. K psychickým dôsledkom šikanovania možno zaradiť frustráciu sociálnych potrieb obetí, neschopnosť nadväzovať a budovať vzájomné vzťahy, napätie, smútok, zlú náladu. Obete disponujú nižšou mierou sebahodnotenia, ktorá môže byť na jednej strane príčinou a na druhej dôsledkom šikanovania. Žiaci zahrnutí do školského šikanovania v roli obete alebo agresora vykazovali viac traumatických symptómov v porovnaní so žiakmi, ktorí sa nezúčastnili šikanovania. Obete šikanovania dosahovali najvyššiu mieru rozvoja depresívnych symptómov. Ukazuje sa, že účasť na školskom šikanovaní je silným indikátorom obzvlášť úzkosti, hnevu a posttraumatického stresu.

Pod aký paragraf spadá šikanovanie v Trestnom alebo priestupkovom zákone, keďže ani jeden z nich nepozná skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu pod pojmom „šikanovanie“?

Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu §49. Dopustí sa ho ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. A, samozrejme, tak isto sem spadá aj §50 – priestupok proti majetku, §189 – vydieranie, §192 – nátlak, §155-157 – ublíženie na zdraví, §212 – krádež, §215 – neoprávnené užívanie cudzej veci, §360 – nebezpečné vyhrážanie a §365 – výtržníctvo.

Úvodná fotografia: www.pexels.com

 

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno