Psychológ Mário Schwarz: Vďaka konfliktom môžeme dokonca aj duchovne rásť

1
973

Kde sú ľudia, tam sú konflikty. O to častejšie a viac, ak zlyhá komunikácia a nie je ochota zmeniť seba, ale toho druhého. Smelo môžeme tvrdiť, že to platí už od stvorenia našich prarodičov. Koniec koncov aj najmúdrejšia Kniha života – Sväté písmo je od začiatku až do konca popretkávaná konfliktami. A nie hocijakými. Krvavými. Beštiálne krvavými! Je vôbec možný život bez konfliktov? Je možné, aby ľudia, ktorí sa majú radi, dosiahli bezkonfliktný stav? 

Na otázky odpovedá kresťanský rodinný psychológ Mgr. Mário Schwarz, PhD., ktorý vyštudoval psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Postgraduálne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde doteraz pôsobí ako odborný asistent na katedre psychológie. Okrem pôsobenia na univerzite má viac než 10-ročnú skúsenosť so psychologickým poradenstvom a je zapísaný aj v zozname mediátorov na Ministerstve spravodlivosti.

Čo je a čo nie je konflikt?

Ide o situáciu, keď nie je súlad záujmov, cieľov alebo činov ľudí, ktorí sú vo vzájomnom vzťahu. Avšak, aby sme mohli hovoriť o medziľudskom konflikte, musia byť splnené tri základné faktory:

  1. musí ísť o jednu vec,
  2. sú na ňu dva pohľady, 
  3. ľudia majú vzájomný vzťah alebo tá jedna vec sa týka oboch. 

Ak by sme mali rozdielne pohľady na tú istú vec, ale neboli by sme napríklad vo vzájomnom vzťahu, tak by sme o konflikte v pravom slova zmysle nemohli hovoriť.

Je konflikt v medziľudskom vzťahu deštruktívny alebo konštruktívny? 

Musíme si uvedomiť dôležitý fakt,  že konflikt je sám osebe neutrálny. Negatívne bývajú často len dôsledky, ktoré môže mať konflikt na zainteresovaných ľudí. Ak sa na konflikt pozrieme z nadhľadu, tak si môžeme uvedomiť, že z konfliktu sa dá vyťažiť aj pozitívna hodnota. Avšak za predpokladu, že k nemu budeme pristupovať efektívne.

Konflikt je príležitosťou uvedomiť si rozdielnosti i podobnosti

Konflikt je životná lekcia, ktorá človeka veľa naučí aj o ňom samom. Teda nejedná sa o nič povrchné, pretože zasahuje hlboko do psychiky človeka. K akému poznaniu môže konflikt človeka doviesť? 

Konflikt môže byť dobrou príležitosťou, aby sme si uvedomili naše odlišnosti alebo, naopak, aj to, čo máme s druhými spoločné. Ak sa vďaka konfliktu posunieme ďalej v hľadaní spoločných riešení, môžu mať aj pozitívnu hodnotu, pretože, paradoxne, vďaka konfliktu s druhými môžeme dokonca aj duchovne rásť.

Čo je dôležité si pri konfliktoch uvedomovať a na čo nezabúdať?

V konflikte rozlišujeme dva základné faktory: vecný a emočný. Vecná časť konfliktu je vlastne problém, na ktorý sa rozdielne pozeráme. Omnoho častejšie však ľudia pojem konflikt chápu ako emocionálny obal, ktorý je nabalený na vecnom jadre. Väčšina ľudí však tento ľudský aspekt nazýva nesprávnym termínom konflikt. V skutočnosti je to však iba jeho jedna časť. Uvedomiť si, že konflikt je zložený z vecného problému a emočného obalu, môže napomôcť tomu, aby sme ho správne pochopili. Ak sa pokúsime dať nabok emócie, ak to je aspoň sčasti možné, a zameriame sa na vecnú stránku, môžeme konflikty lepšie riešiť. 

Čo býva najčastejšou príčinou konfliktov v rodine?

Môžu to byť financie, napríklad kde ich zarobiť, ale aj kde ich minúť. Ďalej to môže byť sexuálna oblasť, výchova, ale aj oblečenie, svokrovci, bývanie a darčeky. Iná problematická oblasť je trávenie voľného času, domáce práce, zladenie kariéry s časom pre rodinu, prípadne viera a náboženstvo. Výčitky a obviňovanie, ale aj nevhodná komunikácia sú dôvody konfliktov. Inou kapitolu sú konflikty pri negatívnych javoch, ako sú závislosti, agresia a nevera.

Komunikácia ako prevencia i efektívne riešenie konfliktov

Existuje nejaké univerzálne riešenie na všetky konflikty?

Položme si otázku, že – kde sa skončili všetky vojny? História hovorí jednoznačne: „Za rokovacím stolom.“ Tak je potom dôležitá iná otázka: „Prečo nejdeme za rokovací stôl hneď?“ A teda, história nás učí, že na to, aby sme riešili konflikt, tak je to možné vďaka komunikácii, hoci jej priebeh môže byť aj náročný. Pretože je fakt, že vďaka komunikácii vieme konfliktom predchádzať. A ak konflikty vzniknú, tak vďaka komunikácii môžeme konflikty efektívne riešiť.

Aký je rozdiel medzi kritikou a spätnou väzbou?

Spätná väzba je zameraná na správanie toho druhého a správanie sa dá ľahšie zmeniť. Kritika sa však zameriava na osobnosť druhého, a to je oveľa náročnejšie zmeniť. Ľudia často kritiku preto berú ako útok na ich osobu. 

Navrhnuté riešenie posúva kritiku na konštruktívnu úroveň 

Aký je správny prístup, ktorý treba zaujať v riešení konfliktnej situácie?

Ak sa kritiky voči iným nevieme vzdať, tak ju aspoň posuňme do konštruktívnej úrovne, kedy druhému aj navrhujeme, čo by sa s tým, čo sme skritizovali, dalo aj robiť alebo napraviť. To znamená, že mu ponúkame aj riešenie. Takýto prístup nás oboch môže posunúť. Pretože veľmi veľa konfliktov sa začína tým, že niekto niekoho začne kritizovať. A tento reaguje tým, že sa bráni, ale nedôjdu spolu k žiadnemu výsledku. Teda to, čo nás môže posunúť, je práve spätná väzba. Ak ju však budeme brať ako útok alebo kritiku, tak nič s tým nerobíme. 

Ak máme záujem rásť v zrelosti,  tak nám môže pomôcť, ak dokážeme kritiku pretransformovať na spätnú väzbu, pretože tá nás nezraňuje, ale môže posunúť ďalej. 

Z toho tiež potom vyplýva, že aj my poskytujme druhým spätnú väzbu, a nie kritiku.

Čo komunikáciu najviac komplikuje?

Najväčšiu komplikáciu v komunikácii vnímam vtedy, ak človek zaujme postoj: „Ja ti niečo hovorím a ty ma počúvaj.“ Pretože ten druhý potom zaujme ten istý postoj. A máme tak dvoch ľudí, ktorí chcú naraz hovoriť, ale nie je nik, kto by v komunikácii počúval. A to už je konflikt. 

…je vhodné, aby sme začali zmenu od seba, a teda aby sme nielen počuli, čo ten druhý povedal, ale najmä, aby sme sa snažili aj pochopiť, čo tým chcel ten druhý povedať.

Čo teda treba zmeniť v komunikácii, aby ku konfliktu nedošlo? Alebo, ak už k nemu došlo, aby sa konflikt vyriešil?

Odporúčam predchádzajúci postoj zmeniť na: „Ty hovor a ja ťa budem počúvať.“ Totiž, ak ten druhý má pocit, že je vypočutý, tak existuje vysoká pravdepodobnosť,  že si potom on vypočuje aj nás. A táto zmena postoja pri komunikácii je to, čo môžeme zmeniť u seba, nie u druhého. A s takýmto zmeneným postojom sa potom určite dá niečo urobiť. Ak máme záujem vyriešiť konflikt k obojstrannej spokojnosti, tak je vhodné, aby sme začali zmenu od seba, a teda aby sme nielen počuli, čo ten druhý povedal, ale najmä, aby sme sa snažili aj pochopiť, čo tým chcel ten druhý povedať.

Úvodná fotografia: www.pexels.com

1 komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno