Keď sa dieťa o Bohu neučí, ale spoznáva ho osobne

Počuli ste sa už o „átriách“ alebo „Katechézach Dobrého pastiera (KDP)“? Na Slovensku ich spoznáva čoraz viac detí vo farnostiach i v rodinách – „domácich átriách“. KATARÍNA KOSTYÁLOVÁ (26), montessori pedagogička a lektorka KDP, vysvetľuje, prečo sú tieto katechézy príťažlivé pre deti už od útleho veku a prečo zaujímajú rodičov, ktorí chcú svoje deti sprevádzať v živom vzťahu k Bohu.

Katechézy Dobrého pastiera nie sú vo svete žiadnou novinkou, ale majú za sebou bohatú tradíciu a zaujímavé pozadie vzniku. Skúsme stručne opísať počiatky tohto konceptu…

Keď Mária Montessori zriadila svoju „Casa del bambini“, stalo sa to svetovým fenoménom. (Dnes je podľa štatistík vo svete vyše 22-tisíc montessori zariadení – pozn.red.) Ľudia z celého sveta cestovali do Talianska a so záujmom sledovali, že deti sú schopné sústredenej práce, samostatnosti a rešpektovania dohodnutých pravidiel. Podobný ošiaľ nastal, keď Sofia Cavalletti a Giana Gobby zriadili prvé Átrium Dobrého pastiera v Ríme v roku 1954. Vyvolalo to úžas nad náboženským potenciálom detí – nad ich priam mystickým prežívaním osobného vzťahu s Bohom, a to už vo veľmi skorom veku. Doktorka biblistiky Sofia Cavalletti a spolupracovníčka Márie Montessori Giana Gobby boli týmto objavom natoľko fascinované, že skúmaniu náboženského potenciálu detí zasvätili svoj život, čoho výsledkom je prepracovaný koncept Katechéz Dobrého Pastiera pre vek 3 – 12.

Spomenula si slovo „átrium“, pre mnohých je toto slovo neznáme. Čo znamená v kontexte Katechéz Dobrého pastiera?                 

Átrium znamená predsieň kostola a je akýmsi premostením medzi učebňou a kostolom. Zatiaľ čo v kostole sú deti obmedzené na pozeranie a počúvanie slov, ktorým mnohokrát nerozumejú, v átriu sa môžu slobodne pohybovať – všetko je tam pripravené v im prirodzenej veľkosti, môžu sa predmetov dotýkať, pracovať s nimi a tak sa pripravovať na vedomé prežívanie liturgie v kostole. Átrium je plné krásnych a vzácnych vecí: miniatúry liturgických predmetov, malý oltár, bohostánok, malé kňazské rúcha – všetko akurát do detskej rúčky. Átrium je členené na „kútiky“ – modlitebný kútik, krst, Vianoce, Veľká noc, podobenstvá… Dieťa už pri vstupe do átria má vnímať, že nevstúpilo do triedy, kde sa bude vyučovať, ale na miesto, kde k nemu hovorí Boh.

Ktoré princípy pri zostavovaní katechéz sú podľa tvojich skúseností najdôležitejšie?

Cavalletti pri pozorovaní detí zistila, že deti sú v rôznom veku citlivé na rôzne aspekty viery a podľa toho aj usporiadala témy katechéz. Katechézy nenasledujú chronologicky (od stvorenia po Nový zákon…), ale sú zakotvené v osobe Ježiša Krista. Cez Sväté Písmo a liturgiu deti spoznávajú Boha a Jeho osobnú lásku k nim. Dôležité je uvedomiť si (a skutočne tomu uveriť!), že dieťa je schopné mať osobný vzťah so živým Bohom. Jediným učiteľom v átriu je Duch Svätý, čo si musia dospelí neustále pripomínať a rešpektovať svoje miesto „spolu-načúvajúceho“.

V čom sa koncept KDP odlišuje v praxi napr. od bežnej hodiny náboženstva v škole?

V átriu prežívame čas spoločne, deti aj rodičia. Skupiny sú vekovo zmiešané podľa delenia Márie Montessori: 3 – 6, 6 – 9, 9 – 12. Deti sa v átriu pohybujú slobodne, každé si samo vyberie, s čím chce pracovať, pričom nezasahuje do aktivít iných detí. Pomôcky sú rozmiestnené v poličkách na táckach. Dieťa si zoberie tácku a na svojom koberčeku samo alebo s maminkou pracuje s pomôckou. Pomôcky sú zamerané na spoznávanie Božej lásky k človeku (napr. podobenstvo o Dobrom pastierovi, o Božom kráľovstve…) alebo na pochopenie liturgie, čo vedie k vedomému prežívaniu sv. omše. V praxi to teda vyzerá ako taký „úľ“ v ktorom sa v tichu, ale intenzívne, pracuje. Cez hlbokú sústredenosť pri práci sa deti ponárajú do modlitby. Deti sa teda neučia o Bohu, ale spoznávajú ho osobne.

Katechézy Dobrého pastiera vychádzajú z pozorovania dieťaťa a jeho vnímania viery, ktoré je pre nás dospelých často nepochopiteľné, ohromujúce… Koncept je zameraný na „kerygmu“. Prečo je to tu také dôležité?

Slovo „kerygma“ znamená „radostná zvesť“ a poukazuje na Boží dar seba samého, na Jeho nádherný plán s človekom. Kerygmatický prístup v katechézach je teda zameraný na prijatie tejto radostnej zvesti o osobnej Božej láske. Naproti tomu antropologický prístup zdôrazňuje ľudskú odpoveď, ktorá sa prejavuje v konkrétnom správaní a postojoch. Napriek snahám II. Vatikánskeho koncilu o obnovenie kerygmatického prístupu, stále pretrváva redukcia vyučovania náboženstva na to „ako by sme sa mali správať, aby sme potešili Pána Boha“. No „kerygma“ je radostná zvesť, že Boh nás miluje bezpodmienečne a bez ohľadu na naše správanie. Skutky sú sekundárne – sú odpoveďou človeka, ktorý spozná túto Lásku a odpovedá na ňu láskou.

Prakticky to v KDP znamená napríklad to, že do 6. roku vôbec nehovoríme o morálke v spojení s Bohom. Božiu lásku nikdy nepodmieňujeme správaním, dobrými skutkami. Neskôr, po 6. roku, prirodzene príde citlivé obdobie na morálku a potom je čas viesť deti k nahliadnutiu do svojho svedomia. Cavalletti hovorí, že do 6. roku si deti formujú základný koncept Boha – Dobrého pastiera alebo prísneho Sudcu.

Venuješ sa najmä vekovej skupine 3 – 6 rokov. Ktoré sú ústredné témy pre túto vekovú kategóriu?

Pre skupinu 3 – 6 rokov je to hlavne podobenstvo o Dobrom pastierovi, cez ktoré deti spoznávajú starostlivú a ochraňujúcu lásku Ježiša, Dobrého pastiera. Tiež je dôležité oboznámiť sa s predmetmi, slovami a gestami, ktoré sa používajú pri liturgii na sv. omši. Veď ako sa môžu deti sústrediť na sv. omši, keď vôbec nerozumejú, čo sa v kostole odohráva? Tiež sa učíme úcte k sv. Písmu (napríklad aj tým, že nepoužívame detské Biblie, ktoré mnohokrát pripomínajú skôr rozprávkové knižky) a prechádzame si príbehy spojené s Vianocami a Veľkou nocou. Tie sa nám stávajú o to reálnejšími, že si ich zasadzujeme na konkrétne miesto cez materiály k téme biblická geografia. Deti majú tiež úžasnú schopnosť žasnúť, ďalšou témou sú preto podobenstvá o Božom kráľovstve. V ďalších vekových skupinách je ústrednou témou Ježiš – vínny kmeň (Ja som vinič, vy ste ratolesti), a teda deti prežívajú, čo to znamená byť „vrastení“ do Krista.

V týchto katechézach sa využíva tzv. metóda znamenia. Čo to znamená?

Cavalletti prízvukovala, že my dospelí, si nikdy nemôžme nárokovať, že poznáme význam toho-ktorého tajomstva viery. Metóda znamenia je teda opakom definičnej metódy (definire – vymedziť). Metóda znamenia je metódou Ježiša Krista, ktorý často hovoril v podobenstvách a je aj metódou Cirkvi – veď naša liturgia je plná symbolov a znamení. Deti teda neučíme poučky, ale učíme ich „čítať znamenia“. V praxi to vyzerá napríklad tak, že podobenstvo po prečítaní nevysvetľujeme, ale spolu s deťmi nad ním žasneme, pýtame sa otázky, ktoré vedú deti k zamýšľaniu sa nad týmto tajomstvom viery a následne necháme deťom priestor pri individuálnej práci s materiálom na vlastné „aha momenty“. Sofia Cavalletti píše: „Vysvetliť podobenstvá znamená zviazať ich našou interpretáciou, zbaviť ich nevyčerpateľného bohatstva, ktoré majú. Znamená to vziať poslucháčovi zážitok osobných objavov. Vysvetliť podobenstvo je ako prepichnúť motýľa špendlíkom: krídla síce stále má, ale nedokáže vzlietnuť.”

Katechézy Dobrého pastiera v zahraničí využívajú kňazi, rehoľníci v pastoračných centrách, program prebrali aj Misionárky lásky na celom svete, katechéti v átriách a školách, ale aj rodičia doma. Aj o kurzy KDP na Slovensku majú záujem práve mnohé maminy na materskej dovolenke, i maminy školákov. Ako sa dajú KDP realizovať v domácom prostredí? Dá sa niečo ako pripravené prostredie – átrium – pripraviť doma?

Doma si môžete napríklad spraviť modlitebný kútik, vyzdobený vo farbe podľa liturgického obdobia. Môžete si pripraviť „modlitebné kartičky“, kde si textom ale aj obrázkom sprítomníte nejaké vety zo sv. Písma. Na poličku, ktorá je oddelená od hračiek, môžete vyložiť materiály, ktoré sa týkajú tejto témy: obrázky na vyfarbenie, ak máte možnosť, tak aj miniatúry liturgických predmetov, kňazských rúch, postavičky k biblickým príbehom, džbániky na prípravu vody a vína, texty, ktoré sa používajú pri sv. omši… Dôležité je oddeliť čas hrania a čas modlitby (katechézy). Dopomôže tomu napríklad zapálenie sviečky, ale hlavne náš vnútorný postoj.

Koncept KDP je v zahraničí dlhé roky populárny a stáva sa príťažlivým aj u nás. Máš skúsenosti z viacerých átrií v USA, Rakúsku, Rumunsku… Čo ťa tam najviac oslovilo, aké zážitky si si priniesla?

V Rumunsku ma zaujali detailne prepracované miniatúry gréckokatolíckych kňazských odevov. Všetok materiál si tam katechétky vyrábali samy, mali tam elektrickú pílku, ktorou si z dosiek vlastnoručne vyrezali domčeky ku biblickým príbehom. V USA je KDP veľmi rozšírené, je tam okolo 1250 átrií. Je to bežnou súčasťou katolíckych škôl (zvlášť katolíckych montessori škôl). Átriá, ktoré som tam navštívila, boli obrovské, mnohokrát to boli tri veľké miestnosti vedľa seba (podľa vekových skupín). Keď som prišla na hlavné stredisko KDP v USA, boli takí prekvapení, že niekto zo Slovenska sa zaujíma o KDP, že mi darovali niekoľko publikácií a krásne pomôcky, ktoré doteraz využívame v našom átriu. Zaujímavé pre mňa tiež bolo zistenie, že Misionárky lásky majú už roky zariadené átrium pre chudobné deti v Petržalke.

Viac rokov pracuješ s deťmi v montessori zariadeniach a druhý rok v átriu Dobrého pastiera –  istotne máš veľa úsmevných i inšpirujúcich situácií s malými „teológmi“…

Pred krátkym časom sme mali tému Podobenstvo o Dobrom pastierovi a po prečítaní textu som sa spýtala 3-6 ročných detí otázku: „Kam vodí Dobrý pastier svoje ovečky, keď ich vyvedie z ovčinca?“ V dvoch nezávislých skupinkách mi deti odpovedali: „Do Božieho kráľovstva“.

Tiež si spomínam, ako jedno asi 5-ročné dievčatko po tom, čo pripravilo oltár, zobralo sošku Dobrého pastiera z modlitebného kútika, položilo ju na oltár a povedalo: „Dobrý pastier patrí na oltár.“ V takýchto momentoch si naplno uvedomujem, že ja tam nie som učiteľom.

Zaujímavé sú tiež kresby detí, 5-ročné dievčatko nakreslilo bohostánok a kopec srdiečok okolo neho alebo Dobrého pastiera v srdiečkovom tričku. 4-ročné dievčatko nakreslilo pastiera, ovečky, do jednej ovečky napísalo svoje meno a do ostatných ovečiek náhodné písmenká, ktoré poznalo – pričom podobenstvo sme si nevysvetľovali a na otázku, kto sú tie ovečky, mi predtým nevedelo odpovedať. To je pre mňa znak, že prežila svoj „aha moment“ – „Ja som tá ovečka, o ktorú sa Dobrý pastier tak veľmi stará!“.

Samozrejmosťou sú však aj úsmevné odpovede detí, ako napríklad: „Prečo sa dieťa v Alžbetinom lone zachvelo?“ – „Zasmialo sa.“ alebo „Keď z horčičného zrnka vyrástol strom, bol taký vysoký, že k nemu aj prilietali nejaká zvieratá, spomínate si aké?“ – „Opice.“

KDP v súčasnosti fungujú v Ivanke pri Dunaji, v montessori centre Skalka v Nitre, vo farnosti Michalová, v Hruštíne na Orave, druhý rok aj v Dolnom Kubíne … V lete prebehol prvý kurz KDP v SR pod vedením lektoriek M. Zimmermannovej a M.Fojtíkovej – Roubalovej, ktoré pôsobia na katolíckych teologických fakultách v Prahe a v Olomouci a momentálne pripravujú ďalší kurz v Trnave. V blízkej dobe pripravuješ aj ty druhý a tretí „rýchlokurz“ katechéz pre maminy v Ivanke pri Dunaji. Aký majú obsah? Kde sa dá prihlásiť?  

Obsahom kurzu sú teologické východiská katechéz, základné princípy montessori pedagogiky, ukážky prezentácií rôznych tém s materiálom, praktické skúšanie prezentácií účastníkmi. Kurz prebieha priamo v átriu v Ivanke pri Dunaji.

Januárový a marcový kurz sú už obsadené. Pripravujeme však aj ďalšie kurzy, o ktorých sa môžete informovať na e-mailovej adrese: atriumdobrypastier@gmail.com.

Snímky a práce detí sú z átrií Dobrého Pastiera v Ivanke pri Dunaji, Hruštíne a v Dolnom Kubíne

Pozn. red.:

Záujemci o KDP môžu veľa informácií načerpať aj z novej českej publikácie: B. Surma, K. Biel: Já jsem Dobrý pastýř, Triton 2016 (https://www.kosmas.cz/knihy/219454/ja-jsem-dobry-pastyr/), prostredníctvom stránky s metodickou podporou www.katechezedobrehopastyre.cz alebo cez FB stránky átrií Dobrého pastiera v uvedených mestách.