Ako budovať vzťah detí k Bohu od útleho veku

1
781
4. SLH konferencia "Ako budovať vzťah detí k Bohu od útleho veku".

Spoločenstvo Ladislava Hanusa aj tento rok pokračuje v organizovaní konferencií o výchove a vzdelávaní. V sobotu 10. marca 2018 sa uskutočnila v poradí už štvrtá konferencia, tento raz na tému Ako budovať vzťah detí k Bohu od útleho veku. Účastníci konferencie zažili veľmi príjemný a podnetný deň v spoločnosti prednášajúcich ThLic. Ing. Marie Zimmermannovej, Th.D z Katolíckej teologickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a Mgr. Marcely Fojtíkovej Roubalovej, PhD. z Cyrilometodejskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.

A ako teda viesť deti k Bohu? S vedomím, že výchova nie je len ľudskou činnosťou, Boh sa približuje k ľuďom, aj k našim deťom a on vždy koná prvý. Je to proces, v ktorom existujú chyby a bez skúsenosti pádov nie je možný progres. Výchova k viere má vyvrcholiť tým, že človek celý priľne k Ježišovi. Je dobré vedieť, že samotná Cirkev dosť podrobne rozpracovala princípy Pedagogiky viery vo  Všeobecnom direktóriu pre katechézu (1997). Z tohto dokumentu vychádzala vo svojej prednáške aj Marie Zimmermannová. Podľa nej sa najvýnimočnejšie realizujú princípy direktória v programe Katechéz Dobrého pastiera, kde sa katechéza vníma ako stretnutie dieťaťa s Bohom. (Katechézy Dobrého pastiera je možné navštevovať v Átriách Dobrého pastiera vo viacerých mestách na Slovensku.) Základom katechéz je Sväté Písmo a liturgia. Božia pedagogika ako vzor rodičovskej výchovy môže však byť prítomná v celom rodinnom živote. Dieťa sa cez rodičov a vzťahy v rodine stretáva s Bohom. Milovať dieťa bezpodmienečne je viac ako mu rozprávať, že Boh ho miluje. Preto je rodič vychovávateľom i učeníkom súčasne.

Po teologicky bohatej prednáške nasledovala diskusia zameraná skôr na praktické aspekty odovzdávania viery. Rodičov malých detí najviac zaujímali odpovede na otázky, či brať alebo nebrať malé deti do kostola a čo robiť, ak dieťa do kostola odmieta chodiť. Obe prednášajúce radia: aj malé deti do kostola patria. Malých rebelantov je potrebné spracovávať skôr ako v nedeľu ráno a prezentovať našu účasť na omši spôsobom: „Ideme spolu, lebo je to pre nás dôležité“. Dilemy s vyrušujúcimi deťmi je dobré riešiť s kňazom. Hranice koncentrácie jednotlivých kňazov sa totiž môžu výrazne líšiť.

 

Daniela Horváthová

Foto: Anton Frič

„Konferencia mi poskytla veľa praktických rád vo výchove vo viere, založených na silnom teologickom základe a poznaní kognitívneho a emocionálneho potenciálu malých detí. Konkrétnym posolstvom (a výzvou!) pre mňa bolo, že ako rodičia sme pre naše deti obrazom Boha, a cez naše konanie a správanie môžeme sprostredkovať Jeho láskavý a spravodlivý charakter. Za cenné považujem aj usmernenia, akým spôsobom deťom v predškolskom veku Boha predstaviť.“

Lucia

„Pre mňa bola konferencia takým potvrdením, že deti netreba učiť o tom, že Boh existuje, ale ich len správne usmerniť v poznávaní Toho, ktorý sa im sám dáva poznať.“

Juliana

„Bola som vďačná, že sa prednášajúce vyjadrili k rodičovským témam najmä vo svetle učenia Cirkvi. Celý čas na konferencii som v podstate žasla nad podávaným obsahom, teologickou hĺbkou a autentickosťou prednášajúcich. A opäť som si uvedomila, že naše deti proste neoklameme. Vzťah s Bohom budú považovať za krásny, iba ak nejaké krásne vzťahy budú zažívať.“

Daniela

„Táto konferencia mi pomohla ešte viac si uvedomiť, aký veľký dar nám dal Boh v našich deťoch. Počas prednášok vo mne zarezonovala myšlienka, že deti sú prirodzene prednastavené na Boha a našou úlohou ako ich rodičov je sprevádzať ich na ceste k Nemu. Treba však myslieť aj na to, že byť dobrým sprievodcom obnáša neustálu prácu na sebe a rast vo viere a láske.

Ďakujem prednášateľkám a organizátorkám za podnetnú a inšpiratívnu konferenciu.“

Zuzana

„Na konferencii sa mi páčila diskusia v skupinkách. Prednášky sa mi zdali dosť teoretické, viac ma oslovili otázky z publika a odpovede na ne. Bola to pre mňa zaujímavá sonda do bežných problémov, ktoré môžem očakávať pri výchove detí k vzťahu s Bohom.“

Kristína

1 komentár

  1. Ak dieťa vidí a aj cíti, že Boh je pre nás dôverník a najlepší priateľ,ak dieťa je prítomné pri našom vzdávaní úcty voči Bohu prirodzene nás nasleduje. Tam nie je treba presviedčanie, dieťa nás prirodzene kopíruje. V úplnej slobode. A tu je skryté a zakódované individuálne budovanie dôverného vzťahu k Bohu. Ak my prosíme Boha o vieru pre naše deti, tak nás Boh neodmieta. Boh nám vieru, ako dar poskytne. Preto je na našej zodpovednosti, ako budeme pestovať tento dar. Lebo keď budeme presadzovať vlastné predstavy, tak Boh nám odníme tento dar. Pokora je riešením, teda akceptovaním božej vôle.
    Boh nám dal deti do správy. My sa podieľame na ich príprave na večný život. Nám dal nielen deti, ale aj dar, že naše deti a ich partneri (manželky a manžel) dostali a rozvíjajú dar viery.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno