Rodiny, ktoré majú dieťa s postihnutím, vedia, čo to je mať vážny problém. Tieto rodiny potrebujú a očakávajú pomoc. Jednou z novších metód sociálnej práce, ktorá túto pomoc ponúka, je counseling. Predstavuje nedirektívny spôsob, ako čeliť ťažkým situáciám, ktoré zasahujú človeka na úrovni osobnej, spoločenskej a spirituálnej. Pomáha zvládať problémy súvisiace s rôznymi záťažovými situáciami, akou je aj narodenie dieťaťa s postihnutím. V sprevádzaní osoba hľadajúca pomoc a prežívajúca vážny problém, dostáva „pomoc ku svojpomoci“. Ide o podporu, ktorá vedie k zvládnutiu situácie používajúc vlastné zdroje, bez závislosti od iných.
Ak sa snažíme pochopiť problémy rodiny, v ktorej sa narodí dieťa s postihnutím, je potrebné zamerať pozornosť na špecifické problémy, ktoré sa vzťahujú nielen na sociálne aspekty, ale dotýkajú sa aj vzťahov a zasahujú bytie ako také; teda prerastajú hlbšie do života, priam do psychiky každého člena rodiny… a tým postupne pretvárajú ich pohľady, názory a postoje. Na otázky v týchto súvislostiach odpovedá prof. PhDr. Mária Šmidová, PhD.; ktorá 15 rokov pôsobila ako logopédka detí s telesným postihnutím. Sprevádzaním rodín sa zaoberá už 10 rokov na Teologickej fakulte TU v programe Sociálna práca so zameraním na rodinu.
Aká je z vašej praxe najúčinnejšia metóda nápomocná rodinám v kríze alebo v ťažkých životných situáciách?
U nás je vytvorená celá sieť podporných a terapeutických inštitúcií, ktoré túto pomoc profesionálne vykonávajú. V zahraničí sa do tejto siete veľmi úspešne zaradil counseling, známy tiež ako sprevádzanie. Ide o metódu nedirektívneho prístupu, ktorý je nápomocný osobám v rôznych záťažových situáciách. V counsellingu osoba prežívajúca osobné, emocionálne významné udalosti (v tomto prípade rodič dieťaťa s postihnutím) hľadá pomoc, dostáva „pomoc k svojpomoci“.
Čo je hlavnou úlohou a poslaním counselingu?
Ide o službu, ktorá by paralelne s medicínskou diagnostikou a terapiou mala vytvárať most medzi zranením rodiny a cestami ich liečenia. Odborníci poskytujúci túto službu sú pripravení profesionálne, ale aj ľudsky, s dostatočným odstupom vidieť problém danej rodiny. A byť blízko tejto rodine, to znamená poskytnúť pomoc pri hľadaní vnútorných zdrojov zvládania danej situácie. Ide jednoducho o spolukráčanie v určitom úseku života. Byť nablízku, spolu nachádzať osobné zdroje a schopnosť zvládať ťažšiu situáciu.
Kto je„sprevádzajúci“ a dokedy?
Sprevádzajúci je ten, ktorý vo veľkej úcte pred hodnotou toho, s ktorým kráča, snaží sa mu byť blízko do času, kým je to potrebné. Vo chvíli, keď sprevádzajúci odhadne, že ten, ktorý ho potreboval, je schopný kráčať sám, sa dokáže stiahnuť, v plnej úcte k sile sprevádzaného.
Čo je pri counselingu najdôležitejšie?
Aktívne počúvanie. Aktívne počúvanie predstavuje taký spôsob reagovania na komunikačného partnera, pri ktorom sa usilujeme nielen o čo najpresnejšie pochopenie toho, čo nám hovorí, ale naviac aj o to, ako mu dať rôznym spôsobom najavo, že ho vnímame. Aktívne počúvať znamená preniknúť do vnútra hovoriaceho a uchopiť niečo z jeho pohľadu na vec. To umožňuje súlad myšlienok, pocitov, skúseností a presvedčení prijímateľa pomoci.
Má táto koncepcia sprevádzania nejaké piliere?
Áno, má byť postavená na rovnocennom partnerskom vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom, teda sprevádzajúcim a sprevádzaným. Ďalším pilierom je plná akceptácia sprevádzaného, ktorý sám za pomoci sprevádzajúceho sociálneho poradcu prijíma zodpovednosť za svoje konanie, rast, rozvoj, zrelosť, lepšie uplatnenie, aby sa efektívnejšie orientoval vo svete, vedel sa zodpovedne rozhodovať a viesť samostatný život.K tomu treba pripomenúť, že dôležitou súčasťou každého sprevádzania je temporalizácia.
Čo v praxi znamená pojem temporalizácia?
Jedná sa o prežívanie vnútorného času sprevádzaného, ktorý nemusí byť vždy v súlade s reálnym časom. Vnútorný čas môže byť veľmi subjektívny a môže plynúť veľmi rýchlo, alebo sa veľmi vlečie. Preto je pre stretnutia dôležité stanoviť si čas stretnutia. Za optimálnu sa považuje jedna hodina. V akútnych situáciách to môže byť dvakrát týždenne; za normálne sa pokladá stretnutie raz týždenne s postupným znižovaním frekvencie na raz za dva týždne alebo raz za mesiac.
Na čo sa takáto služba koncentruje, ako a v čom konkrétne človeku pomáha?
Koncentruje sa na spôsoby objasnenia a riešenia špecifických problémov. Podporuje proces rozhodovania, pomáha v prekonávaní krízy, napomáha zlepšovať vzťahy s inými, podnecovať rozvoj, rozvíjať poznanie, uvedomovanie si seba samého a umožniť spracovanie emócií a vnútorných konfliktov.
Aká je najlepšia pomoc človeku, ktorý čelí vážnemu životnému problému?
Ak sa nejaká osoba nachádza v ťažkostiach, najlepší spôsob, ako jej pomôcť, je nepovedať jej, čo má robiť, ale skôr jej pomôcť pochopiť svoju situáciu a zvládať problém prevzatím plnej zodpovednosti za seba a za svoje osobné rozhodnutia. Jedná sa viac o odstránenie prekážok, s ktorými sa osoba stretáva pri realizácii vlastných rozhodnutí a na konaní podľa vlastných predstáv.
Kde teda hľadať definitívnu odpoveď a hlavne vnútornú silu na prekonanie rezignácie a na prijatie tvrdej reality?
Kresťanstvo dáva odpoveď na túto otázku. Prijatie dieťaťa s postihnutím je otvorením sa Božej milosti. Aj pomoc sociálnych pracovníkov by sa mala takto chápať. Vysoká profesionalita, ale aj ľudská zrelosť týchto ľudí môžu preklenúť pomyselný most medzi reálnou situáciou, v ktorej sa rodina nachádza, a úplným prijatím tejto situácie, ako aj nájdením správneho pohľadu na ňu.
Je práca s oboma rodičmi na rovnakej úrovni alebo je iný prístup k otcovi a iný k matke?
V kontexte uvedených situácií je potrebná obom rodičom. Stále sa však viac ukazuje podstatná práca s otcom. Zameranie sa v sprevádzaní na otca je kľúčovým rozhodnutím. Otec nesmie ostať sám s otázkami, ktoré mu postihnutie jeho dieťaťa prináša. Otec, ktorý správne prijíma svoje dieťa, je najvážnejšou oporou manželky aj samého dieťaťa. Jeho úloha otca sa znásobuje aj v jeho úlohe osoby, ktorá dáva svojej manželke pokoj a svojmu dieťaťu istotu a sebavedomie na celý život.
A potvrdzuje aj prax života presvedčenie, že práve otec je v rodine tým, ktorý dodáva deťom sebavedomie na celý život?
Áno, presne tak. Práve príklady, ktoré poznám zo života, ma o tom presvedčili. Na častú a prirodzenú otázku dieťaťa „prečo“ som mala možnosť počas nedávneho stretnutia si vypočuť ako si mladý človek s vážnym zdravotným postihnutím pamätal slová svojho otca: „Ty si náš najvzácnejší dar. Máš tu svoje veľké poslanie a Boh ho cez Teba iste naplní tak, ako On uzná za dobré. A my Ti pri tom budeme stále blízko.“ Tieto otcove slová vedú tohto mladého muža celým životom, a preto je schopný, aj keď jeho otec už nežije, byť stále radostným a plným sily.
Aká je najsilnejšia odpoveď na otázku „prečo?“
Prijatie dieťaťa s postihnutím ako toho, ktorého nám Boh poslal ako dar, cez ktorý prichádza On sám intenzívnejšie do tohto sveta, je najsilnejšou odpoveďou na otázku „prečo“.
