MARTIN KVAPILÍK: Manželstvo mi berie spánok, čas a peniaze. Ale dávam to rád

Technický kybernetik a riaditeľ vnútorného auditu českej strojárenskej firmy hovoriaci o predmanželskej čistote? Nič nezvyčajné. Niekto nezvyčajný. Martin Kvapilík.  

Napísali ste knihu s  provokatívnym názvom Proč spolu před svatbou nebydlet a  nespat. Prečo ste napísali takúto publikáciu?

Asi pred dvoma rokmi za mnou prišiel môj syn a mal niekoľko otázok na túto tému, o ktorých hovorili so spolužiakmi. Prebrali sme to a ďalší deň prišiel zo školy s ďalšími otázkami, že to chalanov zaujíma. Dokonca chcel, aby som to napísal. Ale to ešte nebola knižka. Tá vznikla v okamihu, keď som si uvedomil, že vychovávať vlastné deti znamená tiež vzdelávať ich priateľov a vrstovníkov.

Spýtam sa rovnakú otázku, akú kladie vaša kniha: Prečo spolu pred svadbou nebývať a  nespať?

Tá knižka má 70 strán s odpoveďami na túto otázku, takže teraz vám odpoviem len veľmi stručne. Pre nás kresťanov je na prvom mieste odpoveď, že telesnú čistotu pred manželstvom radí, ale i prikazuje Boh – sex patrí iba a jedine do manželstva. Ale snažil som sa navyše ukázať, že spať spolu pred svadbou nie je ani veľmi múdre. Jednak z dôvodov vedeckých, najmä biologických, jednak kvôli samotnej našej láske – kvôli „matematike vzťahu“ medzi mužom a ženou. Spojenie všetkých týchto troch pohľadov považujem za dôležité, pretože sa vzájomne doplňujú a podporujú.

Je kohabitácia dobrou prípravou na manželstvo? Oplatí sa vyskúšať si „nanečisto“, aké to je?

Spolužitie muža a ženy tak, aby sa prestali prekvapovať, podľa našich skúseností trvá tak päť až sedem rokov. To znamená, že krátkodobo ani niečo také nie je možné vyskúšať. Navyše sex nemusí byť v prvých mesiacoch či dokonca rokoch najlepší. Myslím si, že skvelý sex rýchlo a ľahko je predovšetkým veľká filmová fikcia. Normálne je, že sexuálnemu vzťahu sa človek učí a manželia k sebe nachádzajú telesný vzťah postupne, to znamená mesiace a roky. Naopak, to, že sexuálny vzťah je skvelý, neznamená, že to bude tak vždy. Život je dlhý a naše telá sa menia, teda sa menia i sexuálne aspekty manželského vzťahu. Takže keď niekto povie „chcem si otestovať sex, aké to bude“, preložme to skôr ako „nie som ochotný/á čakať, nechcem sa ovládať“.

Ale predovšetkým – začiatok sexuálneho života je súčasne čiastočným zatmením rozumu na niekoľko mesiacov až rokov – teda namiesto toho, aby si ľudia poriadne premysleli, či sa k sebe hodia, užívajú si vzájomnú sexuálnu fascináciu a doslova si nasadzujú „ružové okuliare“. Hneď ako fascinácia vyprchá, divia sa, koho to vo svojom byte vlastne majú a väčšinou to končí mikrorozvodom. To by ale uvideli omnoho skôr, keby sa spolu dohodli, že so sexom počkajú až po svadbe.

Ak nie kohabitácia, čo je podľa vás najlepšou prípravou na manželstvo? 

Ako kresťan chcem povedať, že je to dôvera v Boha a úprimná prosba o jeho pomoc. V praktickej rovine potom zažiť spolu „nudu“ – chodiť spolu bez sexu, aby sme zistili, či je tá naša spoločná nuda znesiteľná. Máme si vzájomne čo povedať, keď zatiaľ spolu nechceme spať? Takže akoby si spoločne dopredu prežiť a odhadnúť, aké to medzi nami bude, až nám raz naša vzájomná sexuálna fascinácia odznie. Preto sa v knihe snažím dať i konkrétny návod, ako na to vo vzťahu ísť.

Je potrebný na spolužitie papier, keď sa dvaja majú radi?

Papier určite nie je potrebný na nič. Čo je potrebné, je vzájomný manželský sľub. Je veľký rozdiel, či si vzájomne niečo – teda svoju lásku, úctu a vernosť – navyše verejne, pred Bohom a celým svetom sľúbime alebo nesľúbime. Každý predsa vie, že je to vážna vec – i ten, kto hlasito tvrdí, že na tom nezáleží. A vie to i každý kamarát, rodičia, súrodenci a vzdialené tety, že ste niekomu svoju lásku na celý život už sľúbili. Je to dôležité preto, aby sme si i my – každý z nás – svadbou urobili veľkú hrubú čiaru za tým obdobím nášho vlastného života, keď sme si manželku len vyberali. Pretože teraz sme si už vybrali a teraz si už vyberať nielen nemáme, ale ani nemusíme. Umožňuje nám to v živote ísť ďalej, najmä k riadnej rodine. Kto túto hrubú čiaru svadbou so svojím partnerom neurobí, je vlastne stále v roli nedospelého pubertiaka, ktorý sa nedokáže alebo sa dokonca bojí trvalo sa rozhodnúť.

Aký je význam manželstva? Prečo doň vôbec vstupovať?

Manželstvo je spoločná cesta životom k Bohu spojená so službou ostatným ľuďom, najmä vlastným deťom a tiež ďalším ľuďom okolo nás. Vstupovať doň by sme mali vtedy, pokiaľ túžime žiť s konkrétnym človekom opačného pohlavia tak, aby sme sa stali jedným telom. Ale táto téma je vážna a veľmi obsiahla, preto ju rieši moja nová kniha Proč se stávat jedním tělem. Snáď sa ju podarí skoro vydať.

Kedy je správny čas prijať manželský sľub?

Keď ste už našli niekoho, komu chcete dať svoj sľub na celý život a už ho dostatočne poznáte. Pre väčšinu z nás to znamená mať spolu pred svadbou vážny vzťah aspoň rok – prejsť si spolu aspoň raz všetky ročné obdobia. Nejde len o to poznať druhého človeka, ale tiež poznať sám seba vedľa neho. A zažiť spolu trochu tej „znesiteľnej nudy“. S manželkou väčšinou mladým ľuďom odporúčame, aby sa neženili a nevydávali pred svojím 21. rokom, pretože do tej doby väčšina z nás ešte dospieva a dotvára si svoj osobný vkus, svoje sny a názory.

Ste niekoľko rokov ženatý, máte deti. Čo vám manželstvo dáva? A  čo vám berie?

Áno, som ženatý „niekoľko“ takmer 22 rokov. Keby som mal vyjadriť jedným slovom, čo mi manželstvo a rodina dáva, bolo by to slovo radosť. Často sa doma smejeme celé hodiny – s manželkou i dospievajúcimi deťmi, najmä pri spoločnom stolovaní. Manželstvo mi berie v podstate všetko – hlavne čas, spánok a peniaze – ale rád si to nechávam vziať, pretože to rád dávam.

Vyštudovali ste technickú kybernetiku v  Brne a  kresťanskú výchovu v  Olomouci. Nie sú si tieto odbory diametrálne vzdialené? Čo vás naučili? 

Kybernetika je veľmi zaujímavý odbor. Jej zakladateľ Norbert Wiener nazval svoju knihu Kybernetika alebo riadenie a komunikácia v zvierati a v stroji. Kybernetika stojí vedľa filozofie medzi teológiou a ostatnými vedami. Nie je to veda o nejakej konkrétnej doméne, pracuje s abstrakciou. V skutočnosti som sa stále venoval jednému odboru – technickú kybernetiku som absolvoval so zameraním na umelú inteligenciu a kresťanskú výchovu zameranú na filozofické aspekty niektorých nových technológií.

Obidva odbory sú si veľmi blízke – najmä keď premýšľame o hierarchii vzťahu Boha a jeho stvorenia – anjelov, ľudí a zvierat alebo strojov. Najmä biológovia neradi počujú, že zvieratá a stroje sú z filozofického hľadiska veľmi podobné entity, ale o tom je práve kybernetika. Je tiež veľmi obohacujúce vyštudovať technický i humanitný odbor – technici väčšinou hovoria, že humanitne vzdelaní ľudia ničomu nerozumejú, zatiaľ čo humanitne vzdelaní ľudia hovoria, že technikom sa často nedá rozumieť. Keď na to pozeráte z obidvoch strán, je to nesmierne obohacujúce.

Dajú sa využiť technické – či všeobecne vedecké – poznatky napríklad v  kresťanskej výchove?

Nielenže sa tieto poznatky dajú využiť, ale je to priam naša povinnosť. Veda a technika sú nástroje, rovnako ako napríklad tehla alebo traktor. Kebyže napríklad nepoužívame traktory na to, aby sme zaistili vysokú produktivitu v poľnohospodárstve pri výrobe potravín, bol by to hriech, pretože mnoho ľudí by to stálo život. Rovnako tak by bolo nesprávne nepoužívať vedu k ozrejmovaniu našej viery a hlásaniu evanjelia, teda i v kresťanskej výchove. Keď to nebudeme robiť, veľa ľudí to bude stáť ich duchovný život. A Ježiš prišiel, aby sme mali život a mali ho v hojnosti.

Ďakujeme za rozhovor!

Pridávame aj toto video z Bratislavských hanusových dni s Matinom Kvapílikom.

fotografie: M. K.