Zakladatelia Akadémie rodiny: Akýkoľvek duchovný rast prináša ovocie iba vtedy, ak sa prejavuje službou voči druhým

0
275

Manželia Andrej (povolaním IT manažér) a Gabika (výkonná riaditeľka súkromnej školy Pramienok) Buriankovci z Bratislavy pred niekoľkými rokmi založili spolu s inými manželskými pármi projekt zameraný na organizovanie kurzov pre rodičov a manželov pod názvom Akadémia rodiny. Rodičia šiestich detí do dnešného dňa v rámci tohto projektu participovali na organizovaní 12 kurzov, sérií prednášok a iniciovali vydanie troch kníh o výchove. Kurzami Akadémie rodiny prešlo už okolo 120 manželských párov. Manželia tak dostávajú priestor nachádzať pre nich tak potrebné odpovede na výchovné a vzťahové výzvy, ktoré pred nimi stoja.

Aká bola vaša cesta za živou vierou, kedy ste si povedali, že byť kresťanom, to nie je len o náboženskej príslušnosti, či chodení v nedeľu a vo sviatok do kostola, ale zatúžili ste cítiť a prežívať vo vzťahu s Bohom čosi viac?

Naša cesta za vierou bola postupná. Pre niektorých je pripravená, ako napríklad pre sv. Pavla – pádom z koňa, no u nás to bola cesta osobného dozrievania, osobných skúseností a prežívania životných situácií. Postupne sme si začali viac uvedomovať udalosti, ktoré sme prežívali, pretože zapadali do seba ako skladačka a všimli sme si, že to nie je náhoda. Keď sa teraz obzrieme späť, zisťujeme, že sme boli cielene vedení, pripravovaní, okresávaní. Jednoducho, všetko nám dávalo zmysel. Nadobudli sme pokoj, že takto je to všetko v poriadku a sme vďační aj za tie ťažké veci, ktoré sme museli prekonať.

Pre niekoho by to bol osud, pre niekoho náhoda. Pre nás je to Boh, ktorý nás pozná najlepšie a vie, čo je pre nás dobré, čo zvládneme a ktorý nás vedie.

 

Svedčiť svojím vlastným životom, to je jedna z myšlienok, ktorá vás voviedla do nového spôsobu života, kde ste navonok síce ostali tí istí ľudia, ale vo vnútri nastal obrovský pozitívny obrat. Čo ste vlastne zanechali a čo vás to nasmerovalo na novú cestu k živej viere?

Ťažko to opísať v niekoľkých vetách. Je to pohľad na život, na druhých, na udalosti , ktoré nás stretli. Každý stavia na základoch, ktoré dostane v rodine, vďaka priateľom a okoliu. Niektoré skúsenosti boli pozitívne, niektoré menej. Postupne sa náš pohľad na udalosti, ktoré sa diali okolo nás, menil, ako keď začne klíčiť semienko. Ono tiež nenarastie z večera do rána. Je potrebné ho polievať, dopriať mu slnko. Cítili sme, že ak chceme, aby z nášho semienka vyrástol mohutný, pevný strom, potrebujeme duchovnú formáciu.

Táto nám pomohla lepšie si uvedomiť, že akýkoľvek duchovný rast prináša ovocie iba vtedy, ak sa prejavuje službou voči druhým. Nemusí to byť nič veľké, naopak, niekedy malé drobnosti ako úsmev, vypočutie druhého, nenápadné pozornosti môžu mať väčšiu hodnotu v Božích očiach.

 

A prišiel nápad, myšlienka… Ste spoluzakladatelia neziskového projektu Akadémia rodiny. Ako vlastne vznikla? A ako sa jej darí po rokoch?

V roku 2008 sme sa cez nášho priateľa nakontaktovali na manželov Martina a Máriu Kvapilíkovcov z Čiech, ktorých môžu vaši čitatelia poznať vďaka útlym knižočkám Proč a Proč spolu před svatbou nebydlet a nespat (Martina Kvapilíka sme čitateľom predstavili v rozhovorereportáži – pozn. redakcie). Kvapilíkovci sa zúčastnili svetového kongresu organizácie IFFD (International Federation for Family Development) v Ríme. Na tomto kongrese sa zoznámili so spomínanou organizáciou, ktorá už od roku 1978 na celosvetovej úrovni metodicky zastrešuje kurzy rozvoja rodín. Začiatky tejto organizácie siahajú do šesťdesiatych rokov, kedy v Španielsku vznikla potreba rodičovských kurzov ako odpoveď na silnejúci tlak negatívnych kultúrno-spoločenských zmien prebiehajúcich v západnej Európe.
Založenie občianskeho združenia zameraného na podporu rodín v ich výchovnej úlohe sme dovtedy necítili ako našu prioritu, ani ako náš nesplnený sen. V tom čase sme mali štyri deti a žili sme bežným kolotočom väčšej rodiny. Na týchto kurzoch nás ale zaujala jedna myšlienka: Účastníci neprijímajú len pasívne myšlienky o výchove od prednášajúceho, ako je to bežne zvykom, ale očakáva sa od nich aktívna účasť pri hľadaní riešenia výchovných problémov, a tak majú možnosť nachádzať vlastné cesty vo výchove, ktoré najviac vyhovujú ich rodine. To je možné vďaka unikátnej metodológii kurzov, ktorá je založená, podobne ako pri kurzoch MBA, na riešení prípadových štúdií.
Toto bolo pre nás prvým impulzom, kedy sme si povedali, že to môže byť zaujímavé nielen pre nás, ale aj pre mnohé rodiny, ktoré si uvedomujú, že výchova detí je tá najdôležitejšia úloha, ktorá im bola zverená, a šancu na jej zvládnutie majú iba jednu.
V roku 2008 sme sa spojili s ďalšími dvomi manželskými pármi z Bratislavy a založili sme občianske združenie Združenie pre rozvoj rodiny. Za cieľ sme si vybrali organizáciu kurzov pre rodičov a manželov pod názvom Akadémia rodiny, podporu vydávania kvalitných kníh o výchove a organizáciu prednášok zameranú na oblasť výchovy a vzťahov.
Do dnešného dňa sme zorganizovali 12 kurzov, sériu prednášok a iniciovali vydanie troch kníh o výchove. Našimi kurzami prešlo do dnešného dňa okolo 120 manželských párov. Pokiaľ si každý z nich odniesol aspoň jednu myšlienku, ktorú aplikoval do svojej výchovy alebo vzťahov, má naša služba zmysel.

Čím sa odlišuje od iných projektov a pre koho sú otvorené dvere Akadémie?

Kurzy Akadémie rodiny sú naozaj špecifické svojou metodológiu používania prípadových štúdií. V každej je v príbehu bežnej rodiny zakomponovaných viacero problémov, ktoré účastníci prostredníctvom selektovania faktov, rozoznávania samotných problémov a hľadania riešení dokážu nachádzať pre nich tak potrebné odpovede na výchovné a vzťahové výzvy, ktoré pred nimi stoja. Riešenie prípadu má postupné kroky: najprv na úrovni samoštúdia, následne manželského dialógu, diskusie v malej skupine 4-6 manželských párov a nakoniec v diskusii všetkých účastníkov, ktorá je vedená vyškoleným moderátorom. Je to odlišný prístup od bežných prednášok, kedy si účastníci zapisujú myšlienky, ale často po skončení zošit odložia na policu. Už to, že kurzy prebiehajú dlhší čas a vyžaduje sa aktívna práca účastníkov, je predpoklad, že z rozhodnutia vykonať zmenu vo výchove sa môže stať trvalý návyk.
Dvere Akadémie rodiny sú otvorené každému manželskému páru bez ohľadu na to, koľko majú detí a či vôbec, bez ohľadu na to, ako dlho sú manželia, či sú už starí rodičia alebo mladomanželia. Každý si môže nájsť ten svoj kurz. Dôležitou podmienkou absolvovania kurzu je účasť oboch manželov. Len ich spoločná účasť môže viesť k rozhodnutiu úspešne aplikovať výchovné postupy do ich rodiny.

 

Sú kurzy určené aj rodičom, ktorí nemajú možnosť nechať dieťa niekomu v opatere?

Za každý kurz je zodpovedný jeden manželský pár, tzv. vedúci kurzu, ktorého úlohou je ako logistické zabezpečenie kurzu, tak aj starostlivosť o dobrú atmosféru, čo obsahuje aj možnosť zabezpečenia stráženia detí počas kurzu.

 

Pôsobíte síce len v Bratislave, ale je možnosť vidieť vás aj na prednáškach v iných mestách?

Momentálne pôsobíme len v Bratislave. Pokiaľ by však bol záujem o kurzy z iného mesta, radi ich zorganizujeme. Potrebné sú k tomu 2 – 3 manželské páry, ktoré si zoberú na starosť lokálnu organizáciu. Ak skupina rodičov prejaví záujem o kurz, krátko ich zaškolíme a zabezpečíme moderátorov pre jednotlivé stretnutia, a taktiež študijné materiály. Periodicitu stretávaní, miesto stretnutí a celkové zabezpečenie si táto skupina organizuje sama s našou metodickou podporou.

Kurzy sme už boli predstavovať v Žiline, Trnave aj Nitre.

 

Výhodou týchto kurzov je, že problémy manželstva a rodičovstva nie sú oddelené, ale vzájomne poprepájané. Ktorý problém v manželstve po rokoch odprezentovaných kurzov pociťujete ako ten najväčší?

Netrúfame si povedať, ktorý je najväčší, ale jeden z problémov, ktorý vnímame ako veľký, je poradie vo vzťahoch v rámci rodiny. Manželia veľakrát na piedestál dávajú svoje dieťa a zabúdajú pri tom, že práve budovanie vzťahu medzi nimi je základom šťastnej rodiny. Potom sa stáva, že keď deti „vyletia z hniezda“, manželia zistia, že vlastne svojho manželského partnera ani dobre nepoznajú. V oblasti výchovy zase vnímame veľký problém v podceňovaní výchovného vplyvu v prvých rokoch života dieťaťa. Práve toto sú roky, kedy sa budujú základné návyky. Mnohé problémy, ktoré sa neskôr objavia v adolescencii, sú následkom práve zanedbania tohto raného obdobia vo výchove. A, samozrejme, veľká téma je aj vzájomná komunikácia medzi manželmi.

 

Ako ste povedali, mnohí manželia zabúdajú na správne poradie vzťahov – Boh, manžel/manželka a až na treťom mieste je dieťa. Vysvetlíte nám, prečo je v rodičovstve také dôležité, aby mi v prvom rade dobre fungoval vzťah s Bohom, potom s manželom/manželkou a až potom s dieťaťom?

Deti sú prirodzeným, ale nie nárokovateľným naplnením manželstva. Manželia by si mali uvedomiť, že do manželstva vstupujú preto, aby sa dvaja stali jedným telom. Ak deti prídu do manželstva, je povinnosťou rodičov zabezpečiť im dobrú výchovu, materiálne náležitosti a pod. Ak však nie sú v manželstve správne priority, vzťah medzi manželmi sa môže po rokoch narušiť. Deti máme pri sebe len dočasne. Výchova detí nás ma spájať, je to cesta, ktorá nás spoločne posväcuje. Ak však nie je jednota medzi manželmi, výchova je komplikovaná. Ak deti nevidia fungujúci vzťah, nemôžu si brať do svojho života pozitívny obraz manželstva. Nevedia, ako sa má správať muž a ako žena. Ako medzi sebou komunikovať, prejavovať lásku, riešiť konflikty. Bez fungujúceho vzťahu medzi manželmi to však nejde, a preto treba v prvom rade pracovať na tomto vzťahu.

Ako raz niekto povedal múdru myšlienku: „Najlepšie, čo môžeš pre svoje dieťa urobiť, je milovať svojho manžela, manželku.“

Jednou z tém kurzu Manželská láska je rovnováha medzi pracovným a rodinným životom. Sami máte veľkú početnú rodinku a obaja pracujete na pozíciách, ktoré sú náročné, čo by ste poradili v tejto oblasti taktiež veľmi zaneprázdneným rodičom? Ako sa dajú zvládať a skĺbiť dennodenné povinnosti v práci a v rodine?

Jednoduchá rada neexistuje. Každá rodina má svoje osobitosti, ktoré formovala samotná výchova rodičov, sociokultúrne prostredie, z ktorého pochádzajú, podpora, resp. vzťahy so širšou rodinou a, samozrejme, aj ekonomická situácia rodiny. Sami považujeme za najlepší model, ak to ekonomické podmienky umožňujú, keď sa môže mama naplno venovať deťom. Je veľmi dôležité, aby si rodina ako celok našla aspoň raz za deň napríklad čas na spoločné jedlo. Tiež, aby si rodičia našli aspoň raz za týždeň minimálne hodinku sami pre seba, pre vzájomnú komunikáciu. Nuž a čo nám veľmi pomáhalo, je organizácia domácnosti. Veľká rodina je ako malá firma, a preto mnohé dobré štandardy pri riadení malých podnikov sa dajú s láskou aplikovať aj v rodine.

 

Predpokladom dobre zvládnutej manželskej komunikácie, ktorej sa taktiež venujete na spomínanom kurze, je úspešne zvládnuť hádku/výmenu názorov. Ako by mala vyzerať, aby bola konštruktívna a nezasiahla negatívne zvyšok rodiny (deti)?

Hádky a výmeny názorov sa vyskytnú v každej rodine a netreba sa ich báť, pokiaľ neprerastú do agresie. Je dôležité, ak deti vidia, že aj rodičia sa dopracovávajú k riešeniam nie vždy jednoduchou cestou. Deti potrebujú vidieť aj zmierenie rodičov a to, že aj keď mali na niektorú vec rozdielny pohľad, nepoškodzuje to ich vzájomnú lásku.

 

Ďalší kurz Prvé kroky, ktorý bude prebiehať teraz v novembri, je špecifický, je určený pre rodičov detí do 6 rokov. Je to obdobie, ktoré je z pohľadu výchovy najdôležitejšie. Rodičom sa stane, že niečo vo výchove zanedbajú. Dá sa potom spätne napraviť to, čo pokazia, ak na to neskôr prídu na kurze?

Vždy je šanca na nápravu, len si treba uvedomiť, že ak niečo zasejeme vo výchove dieťaťa do šiesteho roku, sejeme do mäkkej, skyprenej pôdy. V neskoršom veku je to čoraz ťažšie a obzvlášť v adolescencii už tepeme do mramoru. Veľa sa narobíme a výsledok je veľmi malý, ale aj kvapky, ktoré dlhodobo dopadajú na kameň, vedia vyhĺbiť jamku. Prečo však nevyužiť práve obdobie „mäkkej pôdy“, keď to ide ľahšie?

 

Na kurzoch sa rodičia dozvedia, že dieťa sa odmala učí od svojich rodičov neustálym pozorovaním a napodobňovaním. Ako by mali rodičia začleňovať deti postupne do každodenných povinností a v akom rozsahu?

Na túto otázku môžeme odpovedať len z vlastnej skúsenosti. Už od predškolského veku je dobré dávať dieťaťu drobné úlohy, ako napríklad príprava príboru pred jedením alebo otváranie dverí a podobne. Všetko závisí od veku a spôsobu, ako sa mu táto zverená úloha podá. Zverenie zodpovednosti je pre dieťa veľmi dôležité, aby sa ju naučilo preberať aj vo vyššom veku. Pri starších deťoch sa nám osvedčil aj rozpis domácich prác, ktorý sa po týždni menil. Obzvlášť pri viacdetných rodinách to považujeme za veľmi dôležité, aby sa predchádzalo zbytočným konfliktom. Tak je jasné, kto má kedy napríklad vyniesť smeti. Rovnako je dôležité, aby si deti zvykali na to, že fungujúca domácnosť nie je len záležitosťou mamy a otca, ale všetkých.

Rodičia si často myslia, že dieťa je ešte malé, ešte niečo nevie, bude to robiť, až keď bude väčšie a pochopí to. Toto je častá chyba mnohých rodičov. Deti treba zapájať čo najskôr, najlepšie formou hry. Najprv sa učia návykom a až potom logickému chápaniu – prečo. Ak budeme čakať, že sa jedného rána zobudia a budú chápať plnenie povinností, lebo už sú veľkí, môže sa stať, že sa pomoci nedočkáme.

Načo slúži rodičom vízia vo výchove?

Aké chcem, aby bolo moje dieťa? Ak mám cieľ, tak sa treba k nemu postupne dopracovať a to chce čas, prácu a trpezlivosť. Ak napríklad chcem, aby moje dieťa, kým pôjde do školy, vedelo si urobiť poriadok, chápalo, že je čas na povinnosť a potom na zábavu, že má rešpektovať učiteľa, treba ho to učiť ešte v predškolskom veku. Dieťa to nepochopí dňom vstupu do školy. Ak je naučené z rodiny istému prístupu, tak v ňom zotrvá aj po vstupe do školy.

Deti veľakrát protestujú voči povinnostiam, ale netreba sa toho zľaknúť. Sme zodpovední za ich výchovu. Hranice a pravidlá majú dávať rodičia, a nie deti.

Vízia je veľmi dôležitá. Keď ideme stavať dom, tiež máme minimálne predstavu, ako by mal na konci vyzerať. Vo výchove je to podobné. Mali by sme mať stále na očiach to, aké by malo byť naše dieťa, keď bude dospelé. Myslíme si, že sa zhodneme na tom, že všetci chceme, aby boli naše deti v dospelosti šťastné. Kedy ale budú šťastné? Keď budú mať pevný charakter. Lebo aj keď prídu v živote rôzne skúšky, a tie prídu, práve správne budovaný charakter im pomôže tieto prekážky prekonať. Náš obľúbený autor James Stenson napísal vo svojej knihe, že charakter je to posledné, čo nám ostane, keď o všetko prídeme. Nuž a charakter nie je nič iné, ako súbor čností ako viera, nádej, láska, rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť.
Ako kresťania veríme, že každé dieťa je nezaslúžený dar, ktorý sme dostali. S ním sme dostali zodpovednosť, aby sme spolupracovali na jeho raste.

 

Ďalším kurzom, ktorý ste otvorili len vlani, je kurz Prvé písmená. Pre koho je tento kurz určený a na čo je zameraný?

Kurz Prvé písmená je primárne určený rodičom detí vo veku od 4 do 8 rokov. Je to prelomový vek, vek veľkých zmien nielen v živote dieťaťa, ale aj nás rodičov. Naše ratolesti totiž vstupujú do veľkého sveta povinností a výziev – do školy. Pomaly sa uzatvára tzv. zlaté obdobie vo výchove a dieťa postupne kráča k prahu dospelosti. Kurz sa venuje viacerým dôležitým témam, ako napríklad: dôležitosť času rodičov pre seba navzájom, zosúladenie rodiny a pracovného života, využívanie voľného času, zvládanie svojich pocitov, konflikty, ale aj výchova k ľudskej sexualite.

 

Sexualita môže byť ešte stále pre niektorých rodičov tabu, no žijeme a vychovávame deti v konzumnej spoločnosti, ktorá je navyše aj presexualizovaná. Ak tu rodič, ako nositeľ správnej informácie v tejto oblasti, zlyhá, dieťa dostane pokrivený obraz. Kedy je podľa vás najvhodnejšie začať s deťmi rozprávať o sexualite a akým spôsobom?

Sexualita je veľakrát prezentovaná len určitým spôsobom. Zabúda sa na to, že do tejto oblasti spadá aj komunikácia medzi ženou a mužom, rozdiely v komunikácii, prejavovanie si sympatií, náklonností, chápanie rozdielu medzi mužom a ženou.

Keď zoberieme sexualitu v komplexnom zmysle, oboznamovať s ňou deti sa dá od útleho detstva, práve aj prejavovaním si pozornosti: malým bozkom medzi manželmi, pohladením.

Keď mamička napríklad čaká bábätko, je to krásny prirodzený priestor na rozprávanie sa.

Z našej skúsenosti vieme, že deti nepotrebujú veľké zachádzanie do detailov. Keď sú malé, stačí im rozmer lásky a jednoty – lebo mama o ocko sa ľúbia. Deti sú prirodzene zvedavé a otázky ohľadom tela berú úplne inak ako dospelí. Ak sú si rodičia neistí, deti to cítia a myslia si, že je to niečo čudné alebo tajné. Ak však rodič odpovie jasne a primerane veku, pre deti je to veľké plus.

Základné otázky sexuality, napr. ako deti prichádzajú na svet, by malo dieťa vedieť do začiatku nástupu do školy. Ak príde dieťa do školy s tým, že bábätká nosí bocian, môže si vyslúžiť posmech od spolužiakov, čo asi nijaký rodič nechce. Dieťa tiež zistí, že mu rodičia nehovorili pravdu a veci sa majú inak, čo môže naštrbiť vzájomnú dôveru.

 

Máte požehnaných šesť nádherných detí rôznych vekových kategórií. Určite ste pri tvorbe nového kurzu čerpali z osobných skúseností, s ktorými ste sa museli neraz a niekoľkokrát popasovať. Aké ovocie z tohto pohľadu to prinieslo pre Akadémiu rodiny? Sú, naopak, všetky tie informácie obohatením pre smerovanie vašej rodiny?

V projekte Akadémie rodiny pôsobíme aj ako jedni z viacerých moderátorov. Úloha moderátora v týchto kurzoch je viesť účastníkov tak, aby získali čo najviac podnetov a vedeli ich správne využiť. To znamená, aby si uvedomili a prijali do svojej rodiny konkrétne výchovné rozhodnutie. Z tohto dôvodu musí každý moderátor dobre poznať svoj prípad, študovať odbornú literatúru, sledovať výchovné trendy a vymieňať si skúsenosti s inými moderátormi, či už na Slovensku alebo na medzinárodnej úrovni. Ako povedal jeden zo zakladateľov týchto kurzov Raphael Pich: „Najväčší efekt z kurzov má práve moderátor, lebo si musí neustálym štúdiom prehlbovať svoje vedomosti o výchovnej problematike.“ Naša vlastná výchova v rodine sa od tejto skúsenosti moderátora nedá oddeliť. Mnohé poznatky, ktoré sme z kurzov získali, či už ako účastníci alebo ako moderátori, sme aplikovali vo vlastnej rodine a, naopak, s mnohými vecami, ktoré sa nám osvedčili vo vlastnej rodine, sa sami radi podelíme s účastníkmi.
Vyrastať vo viacčlennej rodine a dostať výchovu od rodičov, ktorí sú už v tomto ostrieľaní, je dnes veľký dar. Ako sa na vaše organizovanie kurzov pozerajú vaše najstaršie deti? Pomáhajú vám aj ony?

Keď boli naše najstaršie deti ešte malé, veľa vecí sme riešili inštinktívne. Samy nám neskôr povedali, že si všimli zmenu pri niektorých výchovných prístupoch k ich najmladším súrodencom. Taktiež pozitívne vnímajú rozmer služby voči iným rodinám.

 

Akú pridanú hodnotu majú absolvované kurzy pre rodičov, ktorí sa ich zúčastnia? Stretávajú sa po ich skončení aj naďalej?

Jeden rozmer kurzov je získanie vedomostí, ale nemyslíme si, že ten najdôležitejší, lebo vedomosti sa dajú získať aj z rôznych kníh o výchove alebo prednášok. Čo ale považujeme za dôležité, je, že rodičia majú priestor naučiť sa spolu komunikovať o výchove, rozpoznávať podstatné fakty vo výchove od nepodstatných, stanovovať si výchovný plán a v neposlednom rade kurzy sú možnosťou uzatvárať nové priateľstvá. Máme skúsenosť, že mnohé manželské páry sa po ukončení kurzu stretávajú naďalej.

Ak účastníci vstupujú do kurzu otvorení s tým, že chcem si niečo z kurzu odniesť, môžu získať úplne nový pohľad aj na riešenie situácií, s ktorými sa v živote stretnú.

 

Chystáte do budúcna otvoriť aj ďalšie kurzy s novým zameraním, napr. na vzťahy rodičov – starých rodičov, vnúčat?

IFFD má vo svojom portfóliu celú sériu kurzov zameranú na každú životnú etapu. Na Slovensku ponúkame tieto kurzy:

  • Prvé kroky (pre rodičov detí od 0-6 rokov),
  • Prvé písmená (pre rodičov detí od 4-8 rokov)
  • Manželská láska (pre všetkých manželov bez ohľadu na vek alebo počet detí).

Ďalšie ponúkané kurzy, ktoré radi prinesieme aj na Slovensko, sú:

  • Osobný projekt (zameraný na mladých ľudí, ktorí končia vysokoškolské štúdiá alebo práve nastúpili do svojho prvého zamestnania a rozmýšľajú, ako by mal ich život ďalej vyzerať),
  • Prvé rozhodnutia (pre rodičov detí od 8-11 rokov),
  • Pred pubertou (pre rodičov detí od 11-14 rokov),
  • Adolescencia (pre rodičov detí od 14-16 rokov)
  • Starí rodičia.

Čo nás obzvlášť tešilo, bola príprava týždenného pobytu pre rodiny s názvom Rodinné leto, ktorý bol pripravovaný podľa medzinárodného formátu: „Family Summer“. Program tvorili dopoludňajšie prednášky moderátorov Akadémie rodiny pre rodičov so samostatným paralelným programom pre deti a poobedné a večerné spoločné aktivity rodín. Tento formát sme zvolili s prihliadnutím aj na potrebu spoločného času, ktorý by mala rodina spolu tráviť.

Už v novembri otvára Akadémia rodiny v Bratislave kurz Prvé kroky.

 

Foto: archív rodiny Buriankovcov

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno