Kristoterapia ‒ revitalizácia vlastného ja (a celého života človeka)

0
1265

Rôzne uzdravovacie metódy, terapeutické smery, techniky, prístupy ako napríklad psychoterapia, muzikoterapia, arteterapia, biblioterapia, Milieu terapia, ergoterapia, animoterapia, hypoterapia, aqua terapia, reflexoterapia, dramatoterapia a mnohé iné… môžu v rámci liečebnej starostlivosti trpiacemu pomôcť, avšak nie tak dokonale a s takým úžitkom, hlbokým zásahom a víťazným triumfom, ak nie je uzdravovateľom sám Kristus. Kto iný ako on, môže autentickejšie svedčiť o skúsenosti kríža? Kto iný ako on ktorý neprišiel preto, aby trpel, ale aby zvíťazil môže uzdraviť, obnoviť a oživiť?

Posolstvo kríža hovorí, že Boh nie je transcendentná chladná moc, ktorá tvrdo udeľuje príkazy zhora a nemilosrdne trestá hriešnikov. Boh sám sa dobrovoľne podujal vziať na seba ťarchu všetkých vín sveta a niesť kríž. Má svoju tvár, bezhranične milosrdné srdce, zázračný dotyk, liečivý pohľad, uzdravujúce slovo. Ježiš Kristus ako druhá Božská osoba, Pán, Mesiáš, Kráľ, Brat, Priateľ, Vykupiteľ, Spasiteľ, Uzdravovateľ a Lekár má moc nad všetkým. Nielen zo Svätého Písma sa dozvedáme, že vykonal mnoho zázrakov a uzdravení (Mk 1,34), ale aj dnes ľudia vidia, počujú, na svojom tele cítia a vo svojich životoch zažívajú úžasne mocné záchranné Božie zásahy. Ježišova sila uzdravenia je nevyčerpateľná; jeho moc konať zázraky aj dnes udivuje, strháva, mení kvalitu a obsah života každého človeka.

(Blahoslavené) utrpenie nie je choroba, ale…
Keď sa obeť domáceho násilia trápi duchovne, psychicky alebo fyzicky ‒ trpí jej duch, duša i telo, čím čelí, bojuje alebo v horšom prípade i podľahne rôznym chorobám. Teda spúšťa sa tak lavína utrpení ‒ jedno vyvoláva druhé… Žiaľ, väčšina z nich, pod tlakom narastajúcich problémov, z ktorých nevidia východisko, aj mnohým chorobám podľahne. Od Mesiášskej éry ‒ času útrap (Mt 24,8; Sk 14,22; 1 Tim 4,1) však niet viac dôvod na zúfanie. Boh poslal Záchrancu. Ježiš ‒ muž bolesti, je tou nádejou, víťazom nad smrťou. Dobrovoľný nevinný Trpiteľ, ktorý dokonca vyhlásil utrpenie za blahoslavené (Mt 5,3-16).


Stretnutie s Ježišom môže znamenať radikálny životný prevrat
Biblická scéna opisuje ženu, ktorá prešla mnohými liečiteľmi a v nádeji za uzdravenie minula celý svoj majetok. Nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie (Mk 5,25-26). Táto žena je typickým predobrazom mnohých dnešných nešťastných žien, s výrazne podobnou skúsenosťou. Evanjelista Marek píše, že z Ježiša vyšla sila, ktorá uzdravila ženu trpiacu dvanásť rokov. Dvanásť rokov bolesti a beznádeje i dnes trápi mnoho obetí.

Prečo Ježiš-Boh, v ktorého moci je všetko, ich nevyslobodí z ich trápenia?
Pretože napríklad mnohí Ježiša v živote nechcú, neprijímajú, odmietajú, stretnutiu s ním sa vyhýbajú… alebo mnohí ho o uzdravenie neprosia, ba priam mu nedovolia, aby akokoľvek v ich živote zasahoval ‒ preto doposiaľ jeho uzdravujúcu Božskú moc vlastnou vinou nezažili. Ak robia všetko, čo je v ich silách, možnostiach a schopnostiach, a Boh stále nezasahuje, má s človekom svoj tajomne-prozreteľný plán.

„Talitha kum!“ (Mk 5,41) s Ježišom aj mŕtvi vstávajú
Až taký zázrak môže spraviť slobodný akt odovzdania sa Ježišovi. To však neznamená pasívne sa nechať unášať prúdom udalostí, rezignovať, vzdať sa akejkoľvek iniciatívy. Na to, aby Ježiš mohol účinkovať v živote človeka a skrze neho, vyžaduje dobrovoľný súhlas a aktívnu spoluprácu na svojom diele uzdravovania: odovzdanosť, dôveru, otvorenosť, trpezlivosť, vytrvalosť… Prijímaním eucharistického Krista obeť netrpí sama, pretože tak už vôbec nie je sama. Trpí zjednotená s Kristom, ktorý všetko v nej a skrze ňu svojou zázračnou Božou mocou premieňa. Eucharistia ‒ Ježišov zázračný liek lásky ‒ má mať pre človeka primát nielen počas jeho vlastnej krížovej cesty.

Sedembolestná Matka – nežná svätá žena krutých utrpení
Tým, že človek vo viere pripustí a prijme nevyhnutné utrpenie do svojho života, pookreje a umožní tak Bohu zjaviť jeho diela. Utrpenie tak pripravuje jeho dušu i telo na prijatie nových milostí. O tejto skutočnosti presviedča i Panna Mária ‒ Matka bolestí. Jej sedem rán je prejavom veľkej skúšky, dôvery a napokon víťazstva. Trpiaci, ktorý sa k nej utieka s prosbou o pomoc, cíti vo svojom živote jej zvláštnu materinskú ochranu. V láskyplnom náručí Panny Márie sa krvácajúce stále živé a otvorené rany menia na cenné bolesťou preporodené perly, ktoré ona sama včas odovzdá svojmu Synovi. Posolstvo blahoslavenstiev nadobúda vo svetle osudu Ježiša a Panny Márie celú svoju nástojčivosť, dodáva nádej a odvahu, presviedča o definitívnej výhre. Per Mariam ad Jesum ‒ cez Máriu k Ježišovi.

Katolícka cirkev je vernou pomocníčkou, radkyňou a sprievodkyňou trpiacich
Medzi mnohé dôkazy jej záujmu o trpiacich patrí aj Apoštolský list Salvifici doloris o kresťanskom zmysle ľudského utrpenia, vydaný Jánom Pavlom II. a Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie, vydaná Kongregáciou pre náuku viery, s podpisom Jozefa Ratzingera, v ktorom sa v ozvene choroby venuje problému utrpenia, ktoré má charakter skúšky. Vníma ho ako memento: buď v modlitbe prosiť Boha o milosť vedieť utrpenie v duchu viery prijať a oddať sa do Božej vôle alebo prosiť o uzdravenie. Chápe ho ako prostriedok, ktorý trpiacemu umožňuje spojiť sa s Kristom a duchovne sa očistiť; a tým, ktorí majú do činenia s trpiacim, ako príležitosť cvičiť sa v láske.

Milosrdenstvo misericordia mať srdce u trpiaceho

Trpiaci človek kráča po vlastnej krížovej ceste, ktorú vyšliapal Kristus… a dopĺňa na svojom tele to, čo chýbalo Kristovým utrpeniam (Kol 1,24). Táto trpiaca osoba je pripodobnená Kristovi (Flp 3,10) a tiež potrebuje Veroniku, ktorá jej podá šatku, aj Šimona, ktorý jej s krížom pomôže, aj mnohých ďalších, ktorí sa nebudú len prizerať. Trpiaci je ôsmou sviatosťou stretnutia sa s Kristom (Mt 25,40). Je mementom, ktoré nesmie nechať ľudí ľahostajných (Gal 6,2-10).

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno