Kedy človek nie je schopný uzavrieť manželstvo?

Dvadsiate storočie je obdobím, v ktorom dochádza k najväčšiemu rozkvetu vied skúmajúcich duševný stav človeka. Tento fakt sa odzrkadlil aj v kánonickej iurisprudencii. Existuje totiž viacero psychických porúch, ktoré spôsobujú, že človek nie je schopný odovzdať platný manželský súhlas.

V článku Je každé manželstvo uzatvorené v kostole automaticky platné? sme sa dozvedeli, ako Cirkev chápe pojem manželstva, aké sú vlastnosti, ktoré ho charakterizujú, a taktiež, k akým cieľom má smerovať. K platnosti manželstva totiž nestačí len skutočnosť, že sa uzatvára v kostole. Dnes sa zameriame na jeden z kľúčových faktorov, ktoré rozhodujú o platnosti či neplatnosti manželstva.

Čo je to súhlas?

Súhlas je vyjadrením vôle k niečomu – v našom prípade – k uzatvoreniu manželstva. Keďže je zároveň ľudským činom, musí spĺňať dva základné atribúty: slobodné a uvážené rozhodnutie zo strany obidvoch – muža aj ženy. Do procesu rozhodovania musia byť zapojené obidve zložky ľudského bytia: rozum i vôľa. Rozum je ten, ktorý poznáva predmet manželstva, jeho vlastnosti a ciele a vôľa následne s tým, čo bolo poznané rozumom, súhlasí alebo nesúhlasí. Ak jedna z týchto zložiek (rozum alebo vôľa) chýba, hovoríme o vadnom manželskom súhlase.

Používanie rozumu

Prvou vadou súhlasu je nedostatočné používanie rozumu. [1] Osoba, ktorá nedisponuje rozumom na dostatočnej úrovni, nie je schopná správne poznávať predmet svojho záujmu – manželstvo. Objektívne nie je spôsobilá poznávať, aké sú záväzky manželstva, jeho ciele a vlastnosti.

K platnosti manželského súhlasu sa vyžaduje, aby toto používanie rozumu bolo „dostačujúce“, tzn. primerané tak závažnému rozhodnutiu, akým je manželstvo. [2] Dôvody, ktoré spôsobujú nedostatočné používanie rozumu, sú psychické choroby a anomálie (napr. schizofrénia, bipolárna afektívna porucha – tzv. maniodepresia, ale aj alkoholizmus či drogová závislosť.) [3]

Rozoznávací úsudok – zrelosť a vnútorná sloboda

Ďalšia príčina vadného súhlasu sa taktiež týka duševnej stránky človeka. V tomto prípade však dotyčnej osobe nechýba rozum ale zrelosť. Kánonické právo ju definuje ako rozoznávací úsudok (discretio iudicii). [4] Osoba nie je schopná správne posúdiť manželstvo, samú seba alebo druhého partnera. Teoreticky síce pozná, aké má manželstvo byť, no nedokáže si predstaviť, čo vyžaduje v praxi, teda v manželskom živote. [5] Ako ilustráciu možno použiť vzájomnú vernosť: snúbenci síce vedia, že v manželstve je nevyhnutná vernosť, a dokonca s ňou súhlasia, no v praktickom živote si už nevedia do dôsledkov predstaviť, čo všetko so sebou prináša. Tento prípad sa týka zväčša párov, ktoré vstupujú do manželstva vo veľmi mladom veku, často s príliš idealistickými predstavami o manželstve.

Inou podobou nezrelosti je neschopnosť osoby posúdiť seba či druhého partnera, s ktorým zamýšľa uzatvoriť manželstvo. Túto črtu nachádzame u dvojíc, ktoré chcú vstúpiť do manželstva po veľmi krátkej známosti. Nepoznajú názory toho druhého na dôležité otázky ohľadom manželstva či rodinného života, čo môže prinášať neskoršie zvady a nepokoj. Vtedy hovoríme o vážnom defekte rozoznávacieho úsudku. Zaraďujeme sem psychické choroby a poruchy, ktoré môžu byť v menej závažnej forme, než v prvom prípade (slabšie formy schizofrénie a pod.). Okrem toho sem patria také vady, ktoré majú za následok poruchu kritického posúdenia a následne slobodného rozhodnutia pre manželstvo (napr. stredne ťažká retardácia, mierne formy demencie, paranoidné psychózy, atď.). [6]

Súčasťou rozoznávacieho úsudku je aj dostatočná vnútorná sloboda. Je nevyhnutné, aby ten, kto vstupuje do manželstva, mal dostatočnú slobodu vo veci rozhodnutia sa pre manželstvo. [7] Existujú totiž rôzne ochorenia (predovšetkým neurózy), ktoré osobu nútia k vykonaniu určitého činu. To sa môže premietnuť aj do oblasti uzatvárania manželstva.

Neschopnosť prevziať manželské záväzky

Tretia forma duševnej nespôsobilosti sa zameriava na neschopnosť prevziať podstatné záväzky manželstva. [8] Aj táto neschopnosť pramení z psychických príčin. Zatiaľ čo prvé dve neschopnosti sa vzťahujú na nespôsobilosť odovzdať platný súhlas, posledná forma sleduje nespôsobilosť k naplneniu predmetu manželskej zmluvy. [9] Snúbenci teda rozumejú tomu, čo znamená uzatvoriť manželstvo, a majú aj dostatočnú zrelosť (rozoznávací úsudok) ohľadom manželských práv a povinností. No kvôli príčine psychickej povahy nie sú schopní tieto záväzky naplniť. Treba však dobre rozlišovať medzi ťažkosťou a nemožnosťou. Ťažkosti sprevádzajú každé manželstvo a je možné ich prekonať (hoci niekedy za cenu veľkých obetí). [10] V prípade neschopnosti prevziať manželské záväzky hovoríme o skutočnej nemožnosti. Príčinami sú poruchy, ktoré vplývajú na komunikáciu medzi manželmi a na vzájomné sebadarovanie. Patria sem duševné choroby a poruchy osobnosti, sexuálne poruchy, poruchy nálad depresívneho či manického charakteru, paranoia atď. [11]

Na záver je dôležité podotknúť, že každá duševná choroba, závažná psychická porucha či akákoľvek ťažká príčina psychickej povahy zneplatňuje manželstvo v prípade, že bola prítomná v momente uzatvárania manželstva. Musela teda existovať (hoci skryto) už pred uzatvorením manželstva. Ak sa choroba dostavila až po uzavretí sobáša, manželstvo je platné.

[1] Porov. Kódex kánonického práva, kán. 1095, 1°

[2] Porov. CASTAÑO, J.F.: Il Sacramento del matrimonio, s. 327

[3] Porov. BARBIERI, C., LUZZAGO, A., MUSSELLI, L.: Psicopatologia forense e matrimonio canonico, s. 143-144.

[4] Porov. KKP, 1095, 2°

[5] Porov. POLÁŠEK, F.: Discretio iudicii nutné k platnému manželskému souhlasu v kodexech církevního práva z roku 1917 a 1983, s. 72.

[6] Porov. BARBIERI, C., LUZZAGO, A., MUSSELLI, L.: Psicopatologia forense e matrimonio canonico, s. 144-146.

[7] Porov. D´AURIA, A.: Il consenso matrimoniale : dottrina e giurisprudenza matrimoniale, s. 178-179.

[8] Porov. KKP, 1095, 3°

[9] Porov. D´AURIA, A.: Il consenso matrimoniale, s. 213-214.

[10] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il matrimonio nella nuova legislazione canonica e concordataria : manuale giuridico-pastorale, č. 569.

[11] BARBIERI, C., LUZZAGO, A., MUSSELLI, L.: Psicopatologia forense e matrimonio canonico, s. 146-148.

Titulná fotografia: pixabay.com