Svätí manželia

Matka deviatich detí, žijúca na prelome 19. a 20. storočia, je v súčasnosti v procese blahorečenia.

„Tomáš Morus má pre nás teraz väčší význam než kedykoľvek od svojej smrti. Ale dnes pre nás určite nemá taký význam, aký bude mať možno o sto rokov.“ Tieto prorocké slová napísal v roku 1929 Gilbert Keith Chesterton.

Svätý Bernard z Clairvaux, blahoslavený Guido, blahoslavený Gerhard, blahoslavený Ondrej, blahoslavená Humbelina, blahoslavený Bartolomej a blahoslavený Nivard - to všetko sú deti Alice Montbarovej. Boh si poslúžil jej inteligenciou, vzdelaním a túžbou po dokonalosti, aby bola dobrá matka, matka, ktorá vychovala svätých.

V nedeľu 18. októbra 2015 bola do programu Synody o rodine zaradená kanonizácia rehoľnej sestry Márie od Nepoškvrneného Počatia, kňaza Vincenta Grossiho a francúzskych manželov Ľudovíta a Zélie Martinovcov, rodičov obľúbenej svätej Terezky z Lisieux. V dejinách Cirkvi ide o prvý manželský pár, ktorý bol spoločne vyhlásený za svätých.

Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, „kríž“ neplodnosti bolí rovnako ako bolel ľudí v minulosti. Vo veľkej rodine Cirkvi sa nájdu viaceré (sväté) manželstvá, ktoré boli neplodné. Boh ich požehnal a vďaka ich trpezlivosti a dôvere daroval cez nich svetu veľkých ľudí, ktorí zmenili dejiny. Ich životy môžu byť pre nás inšpiráciou a nádejou. Jedným z manželských párov, ktorý niesol kríž neplodnosti, je sv. Joachim a sv. Anna, ktorých považujeme za rodičov Panny Márie (starých rodičov Pána Ježiša).

Keď bol cisár Karol I. Rakúsky v roku 2004 blahorečený pápežom Jánom Pavlom II., nestanovila Cirkev za deň jeho liturgickej spomienky deň jeho zrodenia pre nebo (teda úmrtia), ako to býva obvyklé. Spomienka blahoslaveného Karola sa slávi 21. októbra - je to výročný deň jeho sobáša so Zitou Bourbon-Parmskou. Tým je zdôraznený veľký význam, ktorý malo manželstvo pre duchovný život blahoslaveného Karola.

ZAjtra si v Cirkvi pripomíname sviatok blahoslavených manželov Martinovcov, rodičov svätej Terezky z Lisieux.

Manželia Peter a Fevronia sú obľúbení svätí pravoslávnej cirkvi, podľa tradície žili v jedenástom storočí na území dnešného Ruska. Peter bol kniežaťom. Vzal si jednoduchú dievčinu Fevroniu, ktorá bola známa svojou dobrotou a zbožnosťou. Obaja žili spravodlivo, v pokore a v bázni Božej, ale skúšky ich vernosti a lásky sa im nevyhli.

Pokým v prípade blahoslavených Mária a Luigi Quatrocchi sa dá pozorovať blahodárny vplyv príkladu svätých manželov na deti, v príbehu manželskej dvojice žijúcej na prelome jedenásteho a dvanásteho storočia, Gladys a Woolosa, je to naopak. Podľa tradície je ich svätosť ovocím modlitieb jedného z najväčších waleských svätých – sv. Cadoca.

Prvými manželmi v dejinách Cirkvi, ktorí získali titul blahoslavení prostredníctvom dobre využitých milostí sviatosti manželstva sú Mária (1884 - 1965) a Luigi Quattrocchi (1880 - 1951). Blahorečením sa stali vzorom pre všetky manželské páry usilujúce sa o kresťanskú dokonalosť. Blahoslavení manželia sú príkladom vzájomnej opory pri dosahovaní svätosti. Takisto podávajú svedectvo, že svätí tí ľudia, ktorí pochopili svoje poslanie na tomto svete a svedomito ho s pomocou Božej milosti napĺňajú. Manželia Quattrocchi zveľaďovali dobro rodiny, Cirkvi a spoločnosti.

V čase, keď Madrid ohrozovali pohania, obyvatelia mesta a okolia, čiže aj Izidor, sa uchýlili do Torrelaguny, kde sa spoznal s Mariou Torribia - dobrou, zbožnou, jednoduchou, láskavou ženou, ktorú si vzal za manželku. Mali jedného syna, zomrel im v mladom veku. Izidor a Mária si boli veľkou oporou, navzájom sa povzbudzovali a inšpirovali na ceste k svätosti. Kresťanskú lásku prežívali nielen voči sebe navzájom, ale aj k iným členom Cirkvi. I pri veľkej chudobe sa delili s tými, ktorí to potrebovali, no predsa sami nikdy netrpeli nedostatkom. Láska k blížnym im dávala pohnútky k veľmi konkrétnym činom, kde ich bolo treba vykonať.