Pokým v prípade blahoslavených Mária a Luigi Quatrocchi sa dá pozorovať blahodárny vplyv príkladu svätých manželov na deti, v príbehu manželskej dvojice žijúcej na prelome jedenásteho a dvanásteho storočia, Gladys a Woolosa, je to naopak. Podľa tradície je ich svätosť ovocím modlitieb jedného z najväčších waleských svätých – sv. Cadoca.
Tradícia hovorí, že aj ich syn sa stal kresťanom nedopatrením, pretože v časoch, keď manželia rozhodne nežili sväto, chystali sa ukradnúť kravu (dokonca pravdepodobne viaceré kravy), pretože chceli osláviť narodenie syna. Jedna z kráv patrila istému írskemu mníchovi, dnes svätému Tatheovi. Podľa tradície mních žiadal kravu späť, ale dostal len kompenzáciu – konkrétne samotného malého Cadoca. Tak sa Cadoc stal žiakom a zverencom svätého mnícha. V dospelosti mal rozhodujúci vplyv na svojich rodičov – pre lásku k Bohu si zvolil evanjeliovú chudobu, odmietol prevziať rodinný majetok a svojim rodičom aj súrodencom poskytol príklad viery v Ježiša. Svedectvo Cadocovho života presvedčilo jeho matku, ktorá bola pravdepodobne v detstve pokrstená, aby obnovila svoju vieru. Práve vďaka jej vplyvu na manžela a sile viery ich syna môžeme pripísať Woolosovu konverziu a prijatie Krista. Budúci svätí manželia sa vplyvom milosti, vďaka pevnému zakoreneniu v Kristovi a rozvoju svojho vzťahu s Ním, stali príkladom dobrých a spravodlivých správcov ľudu a krajiny. Lúpeže a násilie v ich minulosti nahradilo budovanie mieru, stavba kostolov, konanie dobrých skutkov a pokánie.
Podľa tradície dožili svoj život v jednoduchosti dreveného príbytku, na mieste, kde dnes stojí Katedrála svätého Woolosa. Ich liturgická spomienka je 29. marca.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
