Pomaly odkladám vianočné ozdoby do škatúľ. Predo mnou stojí strom v celej svojej nahote – taký, aký je. Ako život: skončilo sa obdobie, ktoré tak milujeme a na ktoré sme sa tešili celý rok! Naše deti začali chodiť znova do školy a náš deň znova vyzerá organizovane, no čaká nás každodenný stereotyp. Dennodenné cvičenia na hudobné nástroje, pri ktorých ma moje deti vydierajú a uplácajú a strácajú nervy a nekonečné písanie diktátov, pri ktorých strácam nervy ja. A ešte rozvážanie na krúžky, pranie, upratovanie, žehlenie, varenie, ranné vstávanie, obliekanie a frflanie… A všetky tie drobné veci, z ktorých sa skladá môj deň – žiadna idylka, nemyslite si!
Náš farský byt je na poschodí nad zborovou miestnosťou, v ktorej mávame počas týždňa rôzne aktivity. Podľa môjho názoru je málo odhlučnený, ale možno sú naše deti naozaj veľmi „divé”… Prednedávnom sa boli korčuľovať, a keď sa vracali domov, narobili v chodbe poriadny rámus. Všetok ten krik sa ozýval po celej fare. V zborovej miestnosti sedeli ženy a čakali ma. Manžel vybehol von a riešil neposlušnosť našich detí, ktoré práve mali medzi sebou nejaký vážny konflikt. Keď som to zaregistrovala, zišla som dole k nemu a hovorím: „Prosím ťa, buďte tichšie, v zborovke sú ženy.“
Aj teraz sa usmievam nad svojou hlúposťou. V Biblii je verš, ktorý mám veľmi rada, no zahanbuje svojou pravdou: „Nadovšetko stráž si srdce, lebo z neho pramení život.” (Príslovia 4, 23)
Kontrolovať a strážiť svoje vonkajšie správanie – to, čo vidno, je pre mňa veľmi prirodzené… Dávame si pozor, čo robíme alebo nerobíme, aby ľudia o nás mali dobrú mienku, aby sme vytvorili akúsi idylku, urobili dojem. Snažíme sa o to, aby boli deti vždy čisté a vedeli sa pozdraviť a poďakovať… A snažíme sa zakryť to, čo nie je také skvelé. V podstate, klameme. Klameme svoje okolie, ale najmä samých seba! Neviem prečo. Aby sme sa cítili lepšie? Poviem vám, nepomôže to.
Naše deti učíme modliť sa, dávame dôraz na vonkajšie prejavy viery… A čo srdce?
Strážiť si svoje srdce je omnoho ťažšie a Biblia hovorí, že je to „nadovšetko” – teda najdôležitejšie zo všetkého!
Počas Vianoc moju dušu zvláštnym spôsobom hýčkali všetky tie svetielka a voňavá atmosféra pohody a pokoja. Sladké melódie kolied masírovali moje zmysly, až som si v jeden večer uvedomila, že to úžasné čaro Vianoc vytláča Hospodina – živého Boha z môjho vnútra. Že sám Pán Boh sa necíti vo mne pohodlne, pretože to, čomu sa tak oddávam, nie je Jeho prítomnosť, ale nasladlý odvar idylky, ktorú sme si sami vytvorili. Samé jasličky a ovečky a pastierikovia… Rozmýšľam, ako veľmi sa to vzďaľuje realite, ktorú Ježiš zažil, keď prišiel na túto zem – to, čo si na Vianoce vytvárame. Akoby sme tiež potrebovali niečo zakryť. Skryť realitu života, tú obyčajnosť, to, že niekedy nevieme vystáť v rade a sme k sebe nepríjemní, že zabúdame na ľudí, ktorí žijú sami a žijeme konzumným spôsobom života… Strážime si vonkajšie prejavy Vianoc. A čo srdce? Realita je taká, že jasle nie sú pohodlným miestom pre novorodenca. Tehotná žena, ktorú nemá kto prichýliť… Neskúsená prvorodička… to je skutočnosť! A tiež rozmýšľam nad tým, prečo tak potrebujeme všetky tie svetielka a vône, prečo nám nestačí Ježiš sám?
Nadovšetko stráž si srdce, lebo z neho pramení život!
Teraz dávame dole všetky tie vianočné ozdoby, so stromčekom akoby sme obnažovali aj svoj život. Zrazu je znova taký, ako bol do Vianoc. Normálny. Obyčajný. Život. Dostáva sa do bežnej rutiny a reality. A mnohí nešťastníci budú čakať do ďalších Vianoc, aby mohli prežívať pohodu a spokojnosť, pretože nikdy nezažili pohodu a spokojnosť pri Ježišovi. No je aj iná možnosť! Možnosť mať skutočné Vianoce so skutočným Ježišom po celý rok.
Ježiš totiž prišiel do našej reality. Prišiel do toho, čo žijeme každý deň, aby bol skrze Ducha svätého s nami. Pri ňom sa nemusíme na nič tváriť, na nič hrať. Nič nemusíme skrývať. Naopak. Prišiel k nám, hoci náš život nie je taký sladký a pokojný a prišiel práve preto, aby ho zmenil! Jeho meno Imanuel znamená „Boh s nami”.
A pre mňa osobne z tohto mena vyplýva toto:
1. Boh nie je proti nám
Často máme sami zo seba zlý pocit. Možno preto chceme tie svetielkujúce Vianoce, tú presladenú idylku. Možno preto chceme zakryť realitu. Presne viem, kde som zlyhala pri výchove. Presne viem, kedy som zareagovala nesprávne. Viem, že som nezvládla náročný deň! Viem to! A je mi z toho smutno. Akoby bol Boh proti mne. Veľa ľudí si to myslí. Možno je to tým, aký dojem vytvárame my kritickí, zákonnícki kresťania. Pravda je však taká, že Boh je s nami. Je na našej strane! Je v našich zlyhaniach a pádoch, keď sa deti hašteria a keď si s manželom nerozumieme, je tam! Je s nami v našom každodennom stereotype a odkedy sa stal človekom, veľmi dobre rozumie tomu, čo prežívame. V Ježišovi Kristovi sa Boh dotkol našej reality, vstúpil do nej a zomrel na kríži kvôli tomu, aby všetky tie zlé veci, ktoré nazývame hriechom, očistil. Boh od Ježišovho narodenia už nikdy nebude proti nám! Vždy bude proti hriechu, ktorý prišiel zničiť a poraziť, ale nie proti tebe! Dlh je vyrovnaný! Tak hlboko ťa miluje, že bude vždy na tvojej strane!
2. Nie sme v tom sami
Niekedy si tak veľmi dávame záležať… Ako mamy ale pracujeme so živým materiálom. Naše deti sú špeciálne. Neexistuje šablóna, podľa ktorej by sa dalo viesť dieťa tak, aby to stopercentne vyšlo. A my sa tak veľmi snažíme… A potom sme nešťastné, keď sa naše deti hádajú, alebo odmietajú plniť si svoje povinnosti. Zabudli sme na Ježiša – „Boh s nami”. Zabúdame, že Jeho Duch je prítomný vo všetkom, čo žijeme a je pripravený ukázať nám smer v našej každodennosti. Že sa môžeme ukryť a oddýchnuť si v Jeho prítomnosti, keď Mu odovzdáme vedenie. Že v tom skutočne nie sme sami. Ježiš – Imanuel – „Boh s nami” je prítomný!
Hovorí sa, že mnoho ľudí túžilo byť bohom. Ale len jeden Boh sa stal človekom. A vstúpil do našej reality.
A k tomu, aby sme boli s Ním, nepotrebujeme svetielka.
Foto: pexels.com
