Morálne dilemy: Ďalšie tehotenstvo je rizikom, prirodzené metódy nefungujú

25
2731

Dobrý deň. V manželstve žijeme s manželom 4 roky. Keď sme sa pokúšali aplikovať metódy plánovaného rodičovstva, aby sme dodržali manželskú čistotu, zakaždým som otehotnela. Máme 3 deti narodené sekciou, pričom v treťom tehotenstve som mala značné zdravotné problémy. Manžel sa bojí o moje zdravie a už ďalšie deti nechce. Trvá na metóde prerušovaného pohlavného styku alebo na sterilizácii, aj napriek tomu, že vie, že je to hriech. Ako sa mám k tejto situácii postaviť? Každý deň sa modlím za jeho obrátenie v tejto veci. Ale nemôžem odmietať telesný kontakt s ním. Môžem ísť na spoveď a dúfať v rozhrešenie? Je to ťažký hriech? Ak by sa nedal odhovoriť od vazektómie, nebudú aj tak naše intímne chvíle hriechom aj pre mňa, keďže by sme ich zneplodnili? Ďakujem za odpoveď.

Chápem Vás, je to naozaj náročná situácia. Vidno, že Vám záleží na Vašom manželovi aj manželstve a zároveň chcete žiť manželskú intimitu v súlade s Božím plánom. Ako na to? V prvom rade by som Vám odporučil (ak by to šlo, tak aj s manželom) vypočuť alebo prečítať si skúsenosti ľudí, ktorí riešili podobnú dilemu, ako napríklad manželia Slamkovci.

Prirodzenosť intímneho styku manželov „sa zakladá na nerozlučnom spojení dvojakého významu manželského aktu, ktorý Boh určil a ktorý človek z vlastného podnetu nemôže rozbiť: je to význam spojivý a plodivý“ (Pavol VI., encykl. Humanae Vitae, čl. 12). Cirkev teda „nestanovuje“, ale len vyjadruje zákon, ktorý Boh vpísal do stvorenia, že prerušovaný sex, antikoncepcia aj priama sterilizácia je zlom, ktoré nikdy nemôže priniesť šťastie nikomu, kto sa naň podujme. Manželov takýto intímny styk nebude zjednocovať ani zbližovať, hoci by sa tak na prvý pohľad zdalo, ale práve naopak.

Manželská sexualita prežívaná v súlade s Božím zákonom nie je ľahkou cestou, ale je tou evanjeliovou „tesnou bránou“ a „úzkou cestou“, ktorá však „vedie do života“ (porov. Mt 7,14) a k spoločnému dobru manželov. Mnohokrát pri „zlyhávaní“ prirodzených metód plánovania rodičovstva nejde ani tak o ich zlyhanie ako o to, že partneri ich buď nevedia používať, alebo aj vedome majú pohlavný styk počas plodných dní ženy. Dnes sú už dostupné technológie, ktoré vedia sledovať ženskú plodnosť s väčšou istotou ako kedysi.

Ak by však Váš manžel napriek všetkému trval na prerušovanom styku, antikoncepcii, či dokonca vazektómii (tá je zo všetkých týchto skutkov najhoršia, pretože ide o pravdepodobne nezvratné telesné zmrzačenie), Vy za to nenesiete zodpovednosť, keďže s tým nesúhlasíte. Takže by to nebol Váš hriech – ani žiadny pohlavný styk po tom, čo by aj absolvoval vazektómiu. Tu vidno zhubnosť takéhoto skutku, ktorý vás oboch rozdeľuje (on má hriech, Vy nie) namiesto toho, aby vás manželský akt spájal. No aj v prípade Vášho manžela by išlo o odpustiteľný hriech.

 

Hľadáte odpovede na teologické otázky? Pýtajte sa prostredníctvom mailovej adresy info@zastolom.sk.

Obrázok: pixabay

25 komentárov

  1. Pride mi nezodpovedne odporucat prirodzene metody zene, ktoru po dalsom otehotneni poslu na potrat. Najme ked im predtym nefungovali. Na technologicku pomocku v podobe naramku by som sa tiez nespolahla. Urobila by som vsetko v mojich silach, aby som nemusela riesit dilemu, ci podstupim potrat alebo sa vazne ohrozim.

  2. O relativite otvorenosti životu.
    Manželský pár č. 1 sa zosobáši počas štúdia na vysokej škole. Používa PPR, kým nedoštudujú. Potom kým si nenájdu stabilnú prácu, a nekúpia si byt. Všetky dôvody vyhodnotí ako spravodlivé a vážne, aby predchádzal tehotenstvu pomocou PPR. Vo svedomí je všetko v poriadku, lebo sú otvorení životu a pritom používajú metódu s vysokou spoľahlivosťou, aby nepočali. Vo veku 32 rokov zrazu usúdia, že by sa už patrilo mať prvé dieťa. No akosi to nefunguje. Opäť však majú dobrý pocit vo svedomí, keď ani po roku liečby neplodnosti nevyužijú umelé oplodnenie – sú vzorom pre všetkých katolíkov. Celú dobu môžu pristupovať k sviatostiam, pretože boli otvorení životu. Kto vie? Možno keby sa nebránili tehotenstvu po svadbe, Boh by im požehnal deti. Stratili 5 rokov plodnosti…
    Manželský pár č. 2. Po svadbe “nič neriešil”. Tak prišli s ročným rozostupom na svet 2 deti, z ktorých sa tešia. Potom už kvôli zdravotným problémom manželky používajú PPR, ale tie zlyhajú 3x, majú ďalšie tri deti – sekciou. Keď im lekár odporučí, aby boli zodpovední a nepoužívali metódu, ktorá už 3x zlyhala, manželka súhlasí so sterilizáciou. Povie si, veď už sme sa dosť trápili s tými PPR, manžel je z toho nervózny, ide mi o život, z peňazí ledva vyžijeme. Aj to v spovedi spomenie, oľutuje. No čo už. Raz sa stalo,už sa neodstane. Svoj sexuálny život žijú bezstarostne a bez obmedzení ďalej, rovnako ako svoj duchovný život.
    Manželský pár č. 3 je v podobnej situácii ako predošlý pár. Majú 5 detí. Tri deti sekciou po opakovanom zlyhaní PPR. Rozhodnú sa, že okrem PPR budú používať v neplodných dňoch aj kondóm, pretože majú z ďalšieho zlyhania strach. Jedine manželský pár č. 3 ťažko hreší, lebo nie je otvorený životu a už nemôže pristupovať k sviatostiam. Je to tak? Rada by som poznala Váš názor.

  3. Ono sa treba pozriet blizsie na to co znamena “sme sa pokúšali aplikovať metódy plánovaného rodičovstva”. Pretoze metod je viac a postpartum obdobie je narocnejsie na interpretaciu nez ine obdobie. Avsak v kazdej jednej metode na to existuje specialny protokol. Preto to chce mat skuseneho instruktora, ktory doprevadza par a vie rozoznat uskalia, ktore ak je niekto na zaciatku spoznavania metody vobec nemusi vidiet. Hovorim z vlastnej skusenosti. Presli sme od symptotermalnej metody cez Creighton a skoncili pri Boston Cross Check (kombinacia STM a Marquette metody). Trvalo nam to cca 8 mesiacov pokial sme nasli instruktorku s ktorou sme si sadli a bolo to narocne po vsetkych strankach. Ale nemenila by som na tom nic. Aj narocne obdobia v manzelstve maju svoj vyznam.. no jednoducho pri manzelskom slube sme si neslubovali, ze to bude prechadzka ruzovym sadom..
    Na margo prerusovaneho pohlavneho styku a sterilizacie. To vobec nezarucuje uspech, kedze aj pred samotnou ejakulaciou je dostatok spermii na to aby doslo k oplodneniu (najme ak niekto ma hyperfertilitu). Vazektomia tiez nie je 100%, poznam viac pripadov otehotnenia po vazektomii, nehovoriac o zdravotnych rizikach pre muza..

    • PPR predpokladajú vnútorný postoj manželov, že sú otvorení životu a že príjmu počaté dieťa ako Boží dar. Autorka otázky píše, že manžel sa bojí o jej zdravie a už ďalšie deti NECHCE. Pokiaľ manželský pár používa vysoko spoľahlivé PPR s úmyslom že deti nechce, potom to nie je nič iné, než antikoncepcia. Zbytočne sa bude manželka sama zaoberať rôznymi špeciálnymi protokolmi, pokiaľ manžel nie je ani trochu naklonený periodickej abstinencii a nebude ochotný ju rešpektovať, prípadne to bude zdrojom ich manželských nezhôd.

  4. Aké “prirodzené”, keď na to musia mat kvalifikovaného inštruktora, musia sa skoliť a aj to nie je zárukou, že to bude fungovať…
    Prirodzené je spať, jesť, chodiť, ale prirodzený sex, kde musíte presne vedieť, čo, kde, kedy… To je skôr veda. Zatiaľ čo žena si sex práve v neplodnom obdobi “odtrpí”, muž si môže užívať kedykoľvek…
    Myslím, že naši predkovia tieto prirodzene metódy nepoužívali a nepoznali… Prečo, keď je to tak PRIRODZENÉ???

  5. To je veľmi dobrá námietka, Anita: Ako “prirodzené” sú teda za týchto okolností prirodzené metódy? Čo znamená, že tieto metódy sú “prirodzené”?

    O podobnom som už písal v diskusii k tomuto článku: https://zastolom.sk/moralne-dilemy-kde-v-biblii-je-zakazany-kondom/
    PPR nie sú metódy, ktoré nepoužívajú nič “umelé”. Lebo v tom prípade by bol prerušovaný sex prirodzenou metódou…
    Umelo vytvoreným je aj Celaskon ale v zmysle, v akom sa používa slovo “prirodzené” v PPR je Celaskon prirodzený. Lebo je v súlade s prirodzenosťou človeka. A o to práve ide: “prirodzené” sú metódy, ktoré sú v zhode s našou prirodzenosťou. Ale čo je v zhode s ľudskou prirodzenosťou?
    Sú to skutky, ktoré majú všetko to (a len to), čo k nim má patriť. Trebárs keď sa prihlásite do súťaže behu na 100 metrov, tak musíte zabehnúť 100 metrov, inak beh neabsolvujete. Darmo budete usporiadateľom namietať, že prvých 60 metrov ste boli prvá zo všetkých súťažiacich.

    Niektoré skutky môžu byť aj veľmi zložité a napriek tomu môžu byť človeku vlastné. Napríklad rôzne komplikované rozumové (matematické či riadiace) operácie. Keď chcete byť dobrou matematičkou, alebo dobrou šprintérkou, potrebujete sa ich naučiť, trénovať. Analogicky to funguje aj s intímnym manželským životom. V opačnom prípade by sme prirodzenosť chápali len na úrovni zvierat. Vtedy by platilo, že keď majú dvaja najväčšiu chuť, v tej chvíli je najprirodzenejšie mať pohlavný styk. Ale človek má rozum, ktorý najviac určuje našu prirodzenosť (trebárs oproti zvieratám).

    Ešte Eve by som chcel reagovať: Z Vašich príkladov manželský pár č. 3 z toho vychádza poriadne nefér, však?
    Dalo by sa veľa písať o tom, čo je ťažký hriech, čo je VÔBEC hriech… No v prvom rade by som Vám k tomu napísal, že všetky naše skutky majú svoje následky. Aj tie, ktoré nikto nevidí, dokonca aj tie, z ktorých sa vyspovedáme. Preto Cirkev vyhlasuje, že existujú odpustky, preto je očistec: zlo (hriech) totiž vždy zraňuje. Vždy škodí tomu, kto ho robí a niekedy zraňuje aj iných. Čiže keby niekto rozmýšľal napríklad tak, že: “Nechám sa sterilizovať, potom sa z toho vyspovedám a všetko v poriadku,” tak to vôbec v poriadku nie je. Ako napísala už Laura, sterilizácia má často nezvratné zhubné následky na zdravie, je ťažkým seba-mrzačením. A opovážlivé spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo je hriechom proti Duchu Svätému (ktorý sa bez úprimného pokánia neodpúšťa). Taký človek sa previňuje proti Božej láske. Veď kto z nás, kto niekoho naozaj miluje, by rozmýšľal spôsobom, že síce teraz milovanú osobu zraním, ale potom sa jej ospravedlním a všetko bude v poriadku?

  6. Veď práve to som chcela naznačiť, pretože poznám ľudí, ktorí podstúpili sterilizáciu a aj sa z nej vyspovedali a potom povedia, že sú vlastne radi, že ju podstúpili, lebo čerpajú jej výhodu (nezvratnosť) a zároveň ďalej pristupujú k sviatostiam. Nemáme samozrejme právo niekoho posudzovať. No môže to byť morálne problematické. Tak oľutovali to? Či vlastne nie? Je to nevedomosť, či vypočítavosť? Niekde som počula aj o odporúčaní, že by mali aj takíto manželia používať (ako pokánie) periodickú zdržanlivosť v plodných dňoch podľa princípov PPR, hoci tá sterilizácia im samozrejme znemožňuje počať. Môže byť aj rozdiel vo vnútornom postoji manželov, čo sa týka otvorenosti životu. Manželia používajúci PPR sa môžu “spoliehať” na ich vysokú spoľahlivosť a vlastne nechcú prijať dieťa, v extrémnom prípade môžu aj uvažovať o potrate (hoci použili Cirkvou povolenú metódu), zatiaľ čo manželia používajúci kondóm môžu mať postoj, že keď zlyhá, dieťa s láskou príjmu. Použitá metóda ešte nezaručuje aj postoj otvorenosti životu. Niekedy sa v príručkách PPR používajú výrazy ako “bez strachu z neželaného tehotenstva”. Pritom naše áno má byť áno a naše nie má byť nie. Mne osobne nepríde morálne správny ani postoj manželského páru č. 1. Jeden manželský pár prijme deti hneď po svadbe, hoci žije u svokrovcov, nemá dokočenú vysokú školu, iný špekuluje, odkladá… A PPR im umožní odkladať dlhú dobu počatie dieťaťa s pocitom, že je s otvorenosťou životu “všetko v poriadku”

  7. Lenka, Vaša otázka je ako keby sa niekto pýtal, či je horšie, keď si nechá odrezať ľavú ruku alebo pravú. Prípadne iba ukazovák. Všetky tri možnosti sú zlé. Samozrejme, niekedy to pre záchranu života inak nejde: človek musí obetovať zapálenú infikovanú končatinu, aby prežil. Povie si: “Život je dobro, o ktoré mi ide. Obetujem preň pravú ruku (ak by stačilo obetovať iba ukazovák, vyberie si, samozrejme, túto možnosť).

    Podobne je to aj s manželským sexom. Čo je DOBRO, o ktoré nám pri ňom ide? Skutočné láskyplné manželské spojenie (používaním kondómu sa partneri v skutočnosti nespoja: je medzi nimi kondóm). K tomuto dobru teda smerujú, čo niekedy môže zahŕňať aj abstinenciu na nejaký čas. Človek je bytosť s rozumom, oproti zvieratám, tak má mať pod kontrolou rozumu svoje vášne: niekedy im dá priestor, inokedy je čas prejavovať lásku manželovi / manželke iným spôsobom.

    • Spytam sa inak – co je mensi hriech, abstinencia v manzelstve alebo kondom?

      Su zeny, ktore v neplodnych dnoch nie su schopne pohlavneho styku a dalsie dieta by ohrozilo ich zdravie. Sucasne ich zhryza svedomie, pretoze miluju Boha a nechcu hresit. Cokolvek spravia bude hriech, ktory je teda aspon mensi? Dakujem.

      • Tento problém trápi veľa žien, ktorým záleží na ich duchovnom živote a na druhej strane majú veľmi bolestnú praktickú skúsenosť s tým, o čom pár nadšených manželov presvedčilo Cirkev. Že PPR sú jedinou možnosťou pre katolíckych manželov, ktorí z vážnych dôvodov musia predchádzať tehotenstvu. Podľa mňa tieto metódy vôbec nerešpektujú plodnosť ženy. Naše telo je stvorené na intímne spojenie práve počas plodných dní. Ak sa snažíme o intímne spojenie v neplodných dňoch, je to násilie, ktorého sa dopúšťame proti fyziológii ženského tela, proti jej prirodzenosti. Preto nám s problémom nemôže pomôcť lekár, lebo my nemáme žiadnu chorobu, ani anatomickú odchýlku. Sme jednoducho tak Bohom stvorené, aby sme sa manželom milovali práve v plodných dňoch. Kondóm oddeľuje plodivý a zjednocujúci aspekt intímneho styku priestorovo, preto je neprípustný. No prirodzené metódy to isté robia z časového hľadiska. Máme sa intímne spojiť v čase, keď vieme, že ten plodivý aspekt nie je prítomný a zrazu zisťujeme, že to vtedy vôbec nejde. Mnohé zažívame v neplodných dňoch bolesť, frustráciu z toho, ako sme sa odstrkovali 25 dní do mesiaca, hoci sme povolaní byť jedným telom, a keď sme sa konečne dočkali obdobia, ktoré je neplodné, tak to bolí, alebo toho nie sme vôbec schopní. Keď som hľadala pomoc u lekára, povedal mi, že nech neočakávam, že intímne spolužitie bude ako v romantických filmoch. Iní mi zas poradili, že mám trpieť, lebo veď aj Pán Ježiš trpel. Nechápala som, prečo sa potom manželské spojenie nazýva ochutnávkou neba, ktoré má slúžiť na vzájomné darovanie sa v láske. Veď nemôže byť prejavom lásky niečo, čo spôsobuje milovanej manželke bolesť a tým zraňuje obe strany. A tak sa ocitáme v neriešiteľnej situácii, lebo ako manželky musíme (náš manžel má na to právo, je tu riziko nevery…), v plodných dňoch nesmieme (mohli by sme ohroziť vlastný život) a v neplodných dňoch sa to nedá (nie sme toho fyzicky schopné, je to bolestivé).

  8. Otec Samuel, s neplodnymi dnami vam bohuzial ziadny gynekolog nepomoze,a nie su to “tie “zeny, je nas vacsina. Je uplne prirodzene a fyziologicke,ze v neplodnych dnoch nedokazeme mat styk, ze je to prinajmensom velmi neprijemne, v horsom pripade je bolest taka neznesitelna, ze sa to fyzicky jednoducho neda. Lenze to knazi -muzi nemozu pochopit, kedze to nezazili, a ani mnohe zeny o tom medzi sebou nehovoria, je to stale tabu. A kazda zena to preziva inak, individualne, preto by tieto otazky cirkev riesit vobec nemala. Je to kazdeho volba, co konkretnemu paru vyhovuje. Preco ma cirkev taky obrovsky zaujem tieto intimne veci vobec riesit? Ako je z biologickeho hladiska prirodzene jest, pit, spat, dychat, mat strechu nad hlavou, tak je rovnaka potreba aj sexualneho styku. Ved Boh povedal “plodte a mnozte sa” , biologickym cielom je teda evolucne mat co najviac deti. Bohuzial v 21.storoci a preludnenej planete sa mnohi nemozeme spoliehat len na nasu pevnu volu, nie to este ak je ohrozene zenino zdravie.

  9. Milé dámy, s námietkami, ktoré ste napísali, som sa obrátil na ženu, ktorá žije roky v manželstve, stretáva a rozpráva sa s inými ženami aj o týchto otázkach. Možno vám pomôže, čo píše “jedna z vás”, “zažila a chápe”:

    “Tento problém býva u niektorých žien, ale dá sa odstrániť. Vo väčšine prípadov to býva preto, lebo žena počas neplodných dní má sucho a ak muž nepoužije dostatočný čas na predohru a u nej nepríde k takému vzrušeniu, ktoré ju dostatočne zvlhčí, tak to môže naozaj bolieť. Pri plodných dňoch za to nie je problém, lebo vtedy má žena plodný hlien a preto je styk ľahko uskutočniteľný.
    Ďalší problém môže byť ak má žena strach z tehotenstva, že nie si je istá či je naozaj neplodná…
    V prvom rade je to o vzájomnej súhre.”

    Nejde mi o to “vyhrať” túto debatu. Ale ak vám to pomôže k plnšiemu prežívaniu vášho manželstva vo svetle našej viery a tým, ako ste stvorené, budem rád.

  10. Presne tak, v plodných dňoch nie je problém, lebo vtedy má žena plodný hlien, krčok maternice je otvorený, mäkký, vyššie uložený, a preto je styk ľahko uskutočniteľný. Naopak v neplodných dňoch žena nie je prirodzene stvorená na intímne spolužitie, preto ten hlien chýba. Zároveň sú prítomné aj mnohé iné fyziologické zmeny ženského tela, bolestivosť prsníkov, je nižšie uložený krčok maternice, ktorý býva tvrdý a zatvorený. Krčok maternice môže byť vtedy pri intímnom spojení bolestivý a v tom zvlhčenie nepomôže. U niekoho môžu opakované pokusy viesť k nájdeniu lepšej súhry, pri použití dlhšej predohry či vďaka lubrikantom. No prirodzené to nie je. Je to ako chodiť vonku v 30 stupňoch v kožuchu a nahý v mínus 15. Je to ako spať cez deň a v noci bdieť. Niekedy je treba zaťať zuby a prekonať sa. No treba počítať s tým, že môžu byť aj také páry, ktoré aj pri opakovaných pokusoch zažívajú stále to isté – bolesť, neúspech a časom ich to privedie k odcudzeniu, frustrácii, zániku vášne, až dospejú k rozhodnutiu, že buď začnú používať niektorú z foriem antikoncepcie, alebo sa intímne stýkať prestanú. Ak sú manželia mladí, môže to časom viesť k nevere a zániku manželstva. Ďalšia vec je, že na prekonanie problému so suchosťou sú často odporúčané lubrikanty. A tu sa chcem opýtať (lebo doposiaľ som na to nikde nenašla odpoveď), či to tiež nie je neprirodzený zásah do intímneho spojenia manželov? Tých prostriedkov je mnoho (prírodných i umelých) a nikto sa nezamyslel nad tým, ako môžu ovplyvniť to úplne najdôležitejšie, o čo tu ide – teda či nemôžu mať aj spermicídne (antikoncepčné) účinky? Myslím samozrejme tie prostriedky, na ktorých to nie je priamo uvedené. V takom prípade by bolo jedno, či použijú manželia lubrikant v neplodných dňoch, ktorý spermie v pošve zabije/poškodí, alebo kondóm v plodných dňoch, ktorý ich neprepustí. Teda oboje je umelým (neprirodzeným) zásahom, narúšajúcim plodivý aspekt. Akurát s kondómom v plodných dňoch by bol styk aspoň uskutočniteľný.

  11. Čo je pre manželské spojenie prirodzené a čo je neprirodzené?
    Treba si totiž uvedomiť, že z hľadiska morálky sa dívame na tieto dva protipóly: nie na to, či je niečo prírodné (pochádzajúce z prírody) a umelé (nepochádzajúce z prírody). Morálka sa totiž pozerá na hocijaký skutok, či má všetko, čo má mať podľa svojej prirodzenosti. Ak má, tak je skutok dobrý. Ak mu niečo chýba – tak je skutok zlý, hoci by mal človek pri ňom aj dobrý úmysel. Napríklad ak vezmem bez oprávnenia niečo, čo nie je moje – ten skutok má v tomto nedostatok (nemôžem si privlastniť niečo, čo patrí inému, pretože vtedy konám nespravodlivo).

    Čo je teda prirodzené pre sex z hľadiska morálky (t.j. čo patrí k prirodzenosti sexu)? Budem sa snažiť vyjadriť úplne presne. Prepáčte, ak bude niekomu prekážať otvorené premenovávanie skutočnosti. Ide teda o dve roviny:
    1. na rovine pudovej / živočíšnej – je to spojenie pohlavných orgánov muža a ženy (na tejto rovine nehovoríme nutne o manželoch) s prenosom spermií. Cieľom tejto úrovne je potomstvo – presne tak ako je to u zvierat. Ak sa teda akt zneplodní antikoncepciou, chýba sexu niečo podstatné, čo má mať.
    Človek má však okrem pudovej (živočíšnej) zložky aj rozum a vôľu (stvorený na Boží obraz). Preto ide pri pohlavnom styku aj o
    2. rovinu duševnú. Tá je naplnením manželského sľubu: teda že manželia sa stávajú jedným telom, dochádza ku konzumácii sviatosti manželstva, manželia dostávajú v tomto akte sviatostnú milosť a tiež si prejavujú a posilňujú svoju lásku – čo je cieľom tejto úrovne. Preto ale musí dôjsť k skutočnému spojeniu (ku ktorému nedôjde trebárs s kondómom).

    Je pohlavný styk v neplodných dňoch ženy prirodzený z hľadiska morálky? Áno – ak má všetko, čo sme popísali vyššie. Neplodné dni sú totiž len okolnosťou skutku. Podobne ako je okolnosťou napríklad dlhšia či kratšia predohra.

    Je pohlavný styk s kondómom počas plodných dní prirodzený z hľadiska morálky? Nie. Pretože nedochádza k skutočnému spojeniu.

    Je použitie lubrikantov z hľadiska morálky prirodzené? Ak ide o lubrikanty, ktoré napomáhajú manželskému spojeniu (niektoré napomáhajú aj plodnosti), teda sú v súlade s cieľom sexuálneho aktu a pomáhajú k jeho dosiahnutiu – potom ÁNO: sú v súlade s prirodzenosťou skutku, teda prirodzené z hľadiska morálky.

    Keby existoval nejaký lubrikant, ktorý má vyslovene antikoncepčný charakter – preto bol vyvinutý, preto ho manželia používajú – je to pre manželský akt neprirodzené (nie je v súlade s prirodzenosťou skutku) a teda objektívne zlé.

    • Dobre, to je teoretické východisko, posudzujete skutky z morálneho hľadiska, za predpokladu, že si môžu manželia vybrať, či sa budú stýkať v plodných alebo neplodných dňoch. No stále som nenašla odpoveď, že čo je morálne správnym riešením pre manželov, ktorí nedokážu konzumovať sviatosť manželstva (stať sa jedným telom) – teda sú neschopní sa pohlavne stýkať v neplodných dňoch, za predpokladu, že ďalšie tehotenstvo by ohrozilo manželku na živote. Pokusy problém vyriešiť lubrikantom, alebo dlhšou predohrou neboli (ani po niekoľkých rokoch) úspešné. Je v takom prípade morálne správnym riešením úplná abstinencia?

    • Ešte by som sa chcela predsalen vrátiť k lubrikantom. Čiže ak majú tieto prostriedky objektívne antikoncepčný účinok a manželia o tom nevedia a použijú ich k uľahčeniu manželského aktu, je to morálne v poriadku? Vedecké štúdie totiž ukazujú, že väčšina dostupných lubrikantov má negatívny vplyv na schopnosť otehotnieť, spomaľujú/zabíjajú spermie tým, že menia pH, osmolaritu, majú odlišnú viskozitu než je prirodzené. V tejto štúdii https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29624933 napríklad zistili, že lubrikanty na báze vody imobilizovali spermie do 5 minút a do 60 minút zabili 95% spermií. Aj v tomto článku: https://spuntik.zoznam.sk/cl/1000711/1614559/Tuzite-otehotniet–Svoje-urobi-aj-spravne-zvoleny-lubrikant sa píše: “Čo však nie je všeobecne známe, je fakt, že konvenčné lubrikačné gély samotnému otehotneniu bránia. Konzervačné látky môžu väčšinu spermií zahubiť alebo výrazne skrátiť ich životnosť. Lubrikačné gély tiež negatívne ovplyvňujú pohyblivosť spermií.” Potom by si mali katolícki manželia vyberať (aj v neplodných dňoch) také druhy, ktoré sú určené na uľahčenie počatia (tie podľa vedcov jediné) nemajú antikoncepčný potenciál. V neposlednom rade treba ešte zohľadiť možnosť vzniku alergických reakcií a potenciál poškodiť zdravie.

  12. Ak je povolene uzivat hormonalnu antikoncepciu zo zdravotneho hladiska, preco je potom sterilizacia za ucelom ochrany zivota zeny nepripustna? Je to normalny odovodneny chirurgicky zakrok ako amputacia nohy pri pokrocilej cukrovke. Analogia s prirodzenou smrtou -dnes uz len malo starych ludi umiera prirodzene – niekolko krat ich lekari resuscituju aj ked vedia ze smrt je nevyhnutna kvoli zlyhaniu viacerych organov, ze to len predlzuje utrpenie, zlomene rebra su velmi castou a prisernou komplikaciou. Proti tomuto teda cirkev nema namietky? Bez modernych technologii by tento clovek zomrel mozno v spanku, mozno na infarkt, bez zbytocneho utrpenia.
    Je absolutne nezodpovedne vedome nepouzivat spolahlivu formu antikoncepcie ak je ohrozeny zivot zeny, to vam povie kazdy lekar. PPR metody su vyhradne postavene na neustalom dodrzani pevnej vole, na nicom inom. Lenze clovek nie je dokonaly, preto tu mame aj sviatost zmierenia, pretoze stale hresime a musime zacinat odznova. Cize je uplne jasne a,logicke ze pary vyuzivajuce PPR maju v priemere omnoho viac deti ako ine pary. Lenze niekde musi byt hranica, nik nechce priviest na svet deti o ktore sa nedokaze postarat. V dnesnej dobe hovorime o cca 20 rokoch styku v neplodnych dnoch (ak zena ma posledne dieta povedzme v 38 rokoch). Tiez suhlasim s tvrdenim, ze pouzivat kondom pocas plodnych dni je v principe to iste ako pouzivat lubrikant v neplodnych dnoch. Plodivy aspekt je v neplodnych dnoch aj tak logicky vyluceny, ved preto sa to vola neplodne dni.
    Zeny, ja osobne by som si vobec nevycitala pouzivat rozne metody antikoncepcie podla preferencii konkretneho paru. Tak ako kazdemu nesadnu lieky vratane hormonalnej antikoncepcie, ani PPR nie je plosne pre kazdeho. Niekto je nesmierne stastny so 6 detmi, iny si nevie predstavit ze by mal viac ako 2 deti. Kedysi (este pred 70 rokmi,to nieje tak davno) bola jedinou naplnou zien starostlivost o deti a rodinu, dnes sa chcu zeny venovat aj profesii. Tieto aspekty dnesna katolicka cirkev vobec neberie do uvahy. Vieme, ze Cirkev sa v mnohych veciach mylila v minulych 2000 rokoch, kedze je riadena hriesnymi ludmi a nie priamo Bohom. Sudit nas bude jedine Boh, ten vidi vsetko.

  13. Barbora, to čo popisujete, je z morálneho hľadiska tuež nesprávne, teda ak sa u zomierajúceho (terminálneho onkologického, veľmi starého a ťažko chorého) pacienta násilne odďaľuje smrť za cenu, že sa neúmerne predĺži život v utrpení, bolesti. Volá sa to dystanázia. Je to morálny problém zdravotníkov, ktorí sú niekedy do takýchto postupov tlačení príbuznými pacienta, ktorí nechcú prijať, že ich blízky môže prirodzene zomierať. V súčasnosti je na Slovensku žiaľ málo zariadení, kde sa poskytuje paliatívna starostlivosť a tak väčšina zomierajúcich je privezená do nemocníc.

  14. Keď toto čítam, je mi veľmi ľúto žien, ktoré sa cíti byť tak veľmi zviazané uvedenými eticko-morálnymi dilemami. Milé dámy, Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu, tak ich pri zariaďovaní si života aj využívajme! Znamená to, aj v sexuálnom živote konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a nie výlučne na základe v slovenskej katolíckej literatúre roky nerecipovaných oficiálnych dokumentov Katolíkej cirkvi, na ktoré mimochodom súčasní kvalitní svetovní katolícki teológovia už roky reagujú reintrerpretáciou a ostrou kritikou. V prvom rade napríklad tým, že nekompromisné a nezľutovaniahodné prezentovanie PPR ako jedinej morálne akceptovateľnej cesty často vôbec nezohľadňuje zdravotný stav ženy, či reálnú životnú situáciu konkrétnej rodiny. Veď ak už mám tri deti porodené sekciou, tak v prvom rade kresťansky a morálne nesiem zodpovedanosť za ne, a tak sa podľa toho a konkretným možností vlastnej rodiny správam a zariadim aj v intímnom živote! Zástupcami univerzitnej morálnej teológie býva už roky kritizovaná neustála fixácia na manželský sexuálny akt a spôsob jeho vykonávania. Táto by mala byť vystriedaná sústredením sa na celkové manželské spolužitie v láske (nielen to posteľné). Cirkev by mala prestať dookola opakovať výroky o “spojivom a plodivom rozmere manželského spojenia” a začať vnímať to, čomu II. Vatikánsky Konzil hovorí citlivé vnímanie znamení doby, životnej reality a diakonická reakcia na ne (Lumen Gentium, Gaudium et Spes). Žiaľ, často aj kňazi, ktorí tu publikujú príspevky k PPR a morálnej teológii, sa teologicky orientujú len v staršej cirkevnej literatúre. V opačnom prípade by sme na tejto stránke nachádzali omnoho kvalitnejšie príspevky a aktuálnejšie témy. PPR tu má byť ako ponuka – ako vhodná alternatíva pre tých, ktorí chcú poznať svoje telo, ktorí sa snažia o babátko, alebo tých, ktorým vyhovuje takýto spôsob plánovania rodiny. Nie ako dogmaticky nanútená jediná cesta, ktorou sa musia riadiť aj za cenu stresu, riskovania zdravia a rodinného pokoja.

  15. Pochválený buď Pán Ježiš Kristus,
    Som muž po 40 ke žijúci viac ako 20 rokov v manželstve. Máme s manželkou tri deti. Dlho som hľadal odvahu napísať komentár k tejto téme nakoľko vidím že diskutujúcimi sú v drvivej väčšine ženy. Tak len pár postrehov z pohľadu muža. Taktiež v manželstve v sexuálnej oblasti riešim/e morálne dilemy ohľadom praktizovania antikoncepčného správania formou prerušovaného styku a nežností vedúcich k vzájomnému orgazmu, ktoré sú v rozpore s učením cirkvi na jednej strane a s dlhodobejšou sexuálnou abstinenciou [odmietaním sexu zo strany manželky z dôvodu strachu z otehotnenia vo vyššom veku 50 ka] ktorá aspoň v mojom prípade je veľmi ťažko zvládnuteľná bez toho, aby nezanechala emocionálne stopy v našom vzťahu. Manželka z dôvodu veľmi nepravidelného cyklu nemá dôveru k PPR metódam a napriek mojej snahe sa mi ju nepodarilo presvedčiť na ich používanie. Neviem či je to u katolíckych manželov/mužov bežné, ale ja osobne ťažko znášam tento rozpor v mojom svedomí. Z hľadiska môjho obmedzeného ľudského chápania úplnosti vzájomného sebadarovaniasa mi ani v takomto našom príležitostnom spolužití pri prejavení lásky, nežnosti a pocitoch šťastia nič nechýba a predsa mi svedomie vplyvom učenia cirkvi [čím ho nechcem spochybňovať] vraví že to nieje správne. A ocitáme sa v akomsi pravidelne sa opakujúcom kruhu výčitiek, uzatvárania sa do seba, nekomunikácie, podráždenosti. Možno aj z dôvodu že neviem ako ťažkým hriechom je praktizovanie týchto antikoncepčných techník [hormonálnu antikoncepciu ani kondóm nepoužívame v tom sme zajedno] podmienených hlavne manželkiným strachom z otehotnenia a mojou snahou jej vyjsť v ústrety – v žiadnom prípade sa nechcem zbaviť svojho dielu viny. Potom odkladám sviatosť zmierenia pretože mám pocit že je to pokrytecké sľúbiť Bohu že sa polepším keď mi to nejde. Takže aj muži prežívajú podobné pocity, výčitky a trápenia. Držím nám všetkým palce aby sme raz dospeli k správnemu poznaniu.
    Milosrdenstvo tvoje nech je pane nad nami.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno