A to všetko súvisí s krízou viery, hovorí Magdaléna Froncová z Domu prijatia Rodinkovo. Zastrešuje projekt rozvedenikatolici.sk.
Na Slovensku sa rozvádza takmer polovica manželstiev. Prečo?
Je ťažké nájsť odpoveď na túto otázku. Tento problém sa netýka len Slovenska, týka sa celého západného sveta. Všeobecne môžeme povedať, že je kríza manželstva, resp. rodiny. Rodina už nie je ideálom spoločnosti, manželstvo stratilo svoju príťažlivosť. Myslím, že to všetko súvisí aj s krízou viery. Človek dnešnej doby má prístup ku všetkému a „môže všetko“, je zahltený informáciami, ponukami, zážitkami a nemá čas sa zastaviť a zamyslieť sa nad zmyslom života.
Hodnoty trváce, ktoré aj niečo stoja, boli nahradené tými krátkodobými, pri ktorých sa netreba namáhať…
Mnohí ľudia, nevynímajúc veriacich, vstupujú do manželstva a neuvedomujú si jeho skutočný význam.
Láska je dnes prezentovaná len ako cit a nič viac. Ak cítiš príjemné pocity, všetko má zmysel, ak nie, tak treba ísť inam, hľadať ďalšieho, ďalšiu. Mám pocit, že sme obeťami tohto systému.
Je rozvod „dobrý“? Aké výhody prináša?
Ja si myslím, že nie je. Z akýchkoľvek dôvodov sa udial. Niekedy je rozvod riešením bezvýchodiskovej situácie, ale to neznamená, že je dobrý. Je v ňom mnoho bolesti, zranení, zničených rodinných vzťahov, tráum na celý život, ktoré sa netýkajú len samotných manželov, ale aj detí a celej širšej rodiny. Výhody ako také v ňom nevidím…
Kedysi mal byť rozvod výnimkou, dnes sa stal pravidlom. Čím to je?
Neviem, ja si myslím, že ľudia takisto ako kedysi mali tie isté problémy v manželstve ako majú aj teraz. Ale asi ich riešili ináč. Alebo ich možno neriešili, no povedali si, že to nejako prežijú. Dnes je akoby štandardným riešením manželskej krízy rozvod. Nechce sa nám bojovať, a tak sa radšej vzdáme. Je to „naoko“ jednoduchšie.
Kdesi som čítal, že manželstvo je jediná zmluva, v ktorej sa počíta s jej porušením. Prečo na manželstve tak málo záleží?
Podľa mňa preto, lebo len málo ľudí objavilo jeho hĺbku a krásu.
Koľko ľudí treba na rozvod? Stačí na to rozhodnutie jedného z manželov?
Nie som odborník na rozvody, ale v konečnom dôsledku asi áno.
Aké sú reálne príčiny rozvodov? Dajú sa odstraňovať?
Skutočná prapríčina rozvodov je podľa mňa absencia živého spoločenstva s Bohom. Či na úrovni jednotlivca alebo manželov. Verím v to, že prevenciou sa dajú zmierniť a niektoré aj odstrániť. Ale to si vyžaduje komplexné riešenia. O tom by sa asi dalo napísať niekoľko strán.
Musí jeden z manželov znášať akékoľvek ťažkosti v manželstve, napríklad alkoholizmus či neveru – a napriek vážnym problémom zotrvávať v manželstve?
Nemusí. No nemyslím si, že to je len o tom, čo musíme a čo nie. Pretože veci nie sú čiernobiele.
Ježiš hovorí, že neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť. A tým naplnením je Jeho príklad lásky. To, ako išiel na smrť za nás, aj keď nemusel. Položil svoj život za nás, aby sme my mohli mať večný život. To isté chce aj od nás. To isté žiada aj od manželov. Položiť svoj život za toho druhého. To je ideál, ktorý by sme mali nasledovať. Nie z povinnosti, ale z lásky. Na druhej strane, Boh na nás nikdy nebude klásť bremeno, ktoré nevieme uniesť. A bude pri nás stáť, aj keď nebudeme vládať napĺňať tento ideál. On pozná najlepšie naše slabosti a limity. Boh určite nechce nešťastné manželstvá. Ja verím, že On túži po tom, aby boli manželstvá odrazom Jeho lásky tu na zemi.
Vy sama sa špeciálne venujete rozvedeným katolíkom. Nie je to tak trochu oxymoron, keďže katolíci by sa rozvádzať nemali?
Áno je, v Katolíckej cirkvi rozvod neexistuje. My sme tiež našu webstránku nazvali rozvedenikatolici. Keď sme rozmýšľali, aký názov by bol najvýstižnejší, skončili sme pri tomto oxymorone. Je to paradoxné, ale asi najvýstižnejšie. Katolíci sa síce pred štátom rozvádzajú, no pred Cirkvou, resp. pred Bohom manželstvo naďalej trvá. A tak názov rozvedení skôr vystihuje situáciu, do ktorej sa dostali, ako skutočnosť, že by boli naozaj mimo manželstva.
Katolícka cirkev vychádza zo slov samotného Ježiša: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19,5)
Mnohí si dnes zamieňajú nulitu manželstva s rozvodom a dokonca nazývajú vyhlásenie nulity manželstva „cirkevným rozvodom“. Avšak tu ide o niečo úplne iné. Vyhlásenie nulity je uznanie toho, že manželstvo bolo neplatne uzatvorené z objektívnych dôvodov, ktoré sú uvedené v kánonickom práve. Proces nulity je veľmi dôkladný proces a je skôr hľadaním pravdy.
Nie sú rozvedení katolíci predsa len na okraji Cirkvi?
Asi sú. Rozvod katolíkov je fenomén posledných desaťročí a Cirkev ešte nestihla naň adekvátne zareagovať. Nemyslím si, že by nechcela, ale tiež má svoje limity… No ja si myslím, že sa veci hýbu dopredu. Niekedy to možno nie je až také viditeľné, keďže naša Cirkev má naozaj široké pole pastorácie.
Našou istotou je však Boh, On prisľúbil, že bude svoju Cirkev viesť a že nám dá Ducha Svätého a ja vidím, že Duch Svätý pôsobí. Vzbudzuje povolania do služby rozvedeným, zapaľuje túžbu im slúžiť, pomáha zakladať malé spoločenstvá…
V knihe Exodus v Starom zákone sa píše: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil.“
Ako píše Danielle Bourgois, zakladateľka spoločenstva Familie Solitude Myriam: „Aj dnes Boh vidí utrpenie svojho ľudu. Týmto utrpením je utrpenie rodín a bieda rozvodov. No Boh sa k nám skláňa, aby nás zachránil a uzdravil.“
Očakávate, že sa zmení prístup Cirkvi k rozvedeným katolíkom v blízkej dobe?
Očakávam to stále. Rozvedení potrebujú hlavne prijatie Cirkvi. Cirkev by mala byť ako matka, ktorá objíma všetky svoje deti. No zároveň im dokáže v láske povedať aj pravdu. Len láska spojená s pravdou pomáha človeku napredovať na ceste k Bohu. Verím, že aj blížiaca sa synoda o rodine môže pomôcť nastaviť ten správny smer, čo sa týka pastorácie rozvedených, ale nemyslím, že by sme sa mali spoliehať len na ňu.
Ako sa najlepšie vyhnúť nešťastnému manželstvu a vôbec rozvodu?
Po dlhých rokoch hľadania som prišla k presvedčeniu, že manželstvo ako také bez Boha len veľmi ťažko pretrvá. Verím, že Boh je ten základ, ten uholný kameň, ktorý drží celú stavbu manželstva pokope. Samozrejme, manželia musia spolupracovať s Božou milosťou. Vyžaduje si to veľa úsilia a každodenný boj. Minule som jednu ženu – manželku počula povedať, že každé ráno, keď sa zobudí, sa začína jej zápas o manželstvo…
Je hriechom znova sa zosobášiť po rozvode?
Či to chceme, či nechceme počuť, pravda je taká, že je. Ide o hriech cudzoložstva. Ježiš o tom jasne hovorí: „Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.“ (Lk 16, 18)
Vyžaduje Cirkev od rozvedených, aby už nikdy nevstúpili do ďalšieho manželského zväzku, hoci len civilného? Nie je to potom kladenie bremien, ktoré nemôžu niesť, veď človeku je zle samému? Prečo by niekto nemohol byť znova naplnený a milovaný, napriek tomu, že zlyhal alebo zlyhalo jeho/jej manželstvo?
Tak ako Boh dal človeku slobodnú vôľu, tak aj Cirkev rešpektuje slobodnú vôľu človeka. Má však povinnosť kázať evanjeliové pravdy a smerovať nás k tomu, aby sme ich žili. Upozorniť nás na to, čo je správne a čo sú dôsledky toho, keď to nebudeme dodržiavať.
Otázne je tiež, čo je to bremeno, ktoré nevieme uniesť? Sám Ježiš hovorí, že „Jeho jarmo je príjemné a Jeho bremeno ľahké.“ Teraz nechcem zľahčovať situáciu rozvedených, ja sama som niekoľko rokov prežívala túto situáciu a bojovala som s tým, či byť sama alebo nie, no v hľadaní pravdy pred Bohom a spolu s Ním sa stalo moje čakanie na cirkevné rozviazanie manželstva časom plným milosti a prežívania hlbokej jednoty s Bohom. V konečnom dôsledku skutočné naplnenie a lásku môže dať človeku len Boh. Poznám viacerých rozvedených, ktorí prijali bremeno samoty a ktorých táto samota priviedla tak blízko k Bohu, ako nie sú mnohí kresťania, ktorí žijú navonok usporiadaným životom. Keď sa človek naplno odovzdá Bohu so všetkou svojou hriešnosťou, slabosťou a pádmi, Boh dokáže robiť veľké zázraky.
Pracujete v Rodinkove. Čo je to za projekt?
Rodinkovo je vlastne Dom prijatia pre rodiny. Ale nielen pre ne. Pre všetkých. Pre mňa je už vyše roka aj mojím domovom, pretože tu bývam a pracujem. Rodinkovo však nie je len budova, resp. dom. Rodinkovo je Božia vízia realizovaná ľuďmi, projekt, cez ktorý chce Boh zjavovať, čo je Jeho skutočný plán s manželstvom a rodinou. Boh najprv túto myšlienku vložil do srdca jednému kňazovi – otcovi Romanovi Sekovi. Celé sa to začalo asi už veľmi dávno, keď ho Boh začal vťahovať do práce s rodinami a potom sa dostal na jedno miesto v Taliansku – Caresto, kde sa nachádza pustovňa pre rodiny, ktoré tam môžu prichádzať načerpať silu do každodenných bojov. A Rodinkovo je vlastne niečo podobné na Slovensku. Prichádzajú sem rodiny v podstate z celého Slovenska. Rozvíjajú sa tu programy pre manželov a rodiny s deťmi, ale aj pre rodiny a manželstvá nachádzajúce sa v ťažkostiach, kam patria aj rozvedení. Snažíme sa naštartovať takú systematickejšiu podporu pre rozvedených vo viacerých formách. Spustili sme v máji minulého roku webstránku rozvedenikatolici.sk, v septembri sme pripravili seminár pre kňazov a laikov o pastorácii rozvedených a tiež duchovnú obnovu pre rozvedených v spolupráci so spoločenstvom Familie Solitude Myriam, ktoré sa venuje už dlhé roky rozvedeným. Stretávame sa aj každý mesiac na modlitbových stretnutiach pre rozvedených. Spolupracujeme aj s pátrom Matejom Trizuliakom, ktorý pripravuje víkendovky „rozVedení k Bohu“. Našou snahou je tiež spájať ľudí, ktorí sa venujú rozvedeným, spoločenstvá, kňazov i jednotlivcov.
