Ak si civilne rozvedený a zároveň druhýkrát sobášený, môžeš sa cítiť obmedzený postojom Cirkvi. Platí pre Teba zákaz pristupovať k sviatostiam. Je to prísne? Až príliš konzervatívne? Môžeš mať taký dojem. Ale stále je pre Teba aktuálna iná ponuka, čiže nie všetko máš zakázané. Z čoho si môžeš vybrať?
- Počúvaj Božie slovo!
Odporúčam Ti počúvanie liturgie slova počas svätej omše. Zo stola Božieho slova si môžeš vziať posilu do plnenia tvojich povinností, svetlo pre ďalšie rozhodnutia. Spoločné čítanie svätého Písma s tvojim partnerom alebo partnerkou alebo aj s inými manželmi môže byť pre Teba motiváciou pre napredovanie vo viere napriek prežívanej situácii. „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (Hebr 4, 12).
- Zúčastňuj sa na svätej omši!
Možno si povieš, že účasť na svätej omši bez svätého prijímania nemá zmysel. Avšak Božie pôsobenie je oveľa širšie. Každá Eucharistia nesie so sebou bohatstvo, akým sú jednotlivé stretnutia s Kristom v konkrétnych okamihoch liturgie. Môžeš sa zapojiť do slávenia svätej omše: v prosbe o odpustenie (Pane, zmiluj sa); obetovaním svojho života pri liturgickom obetovaní darov; chválou, vzdávaním vďaky a adoráciou Tela a Krvi, na ktoré upieraš zrak v okamihu pozdvihovania; vzbudzujúc si túžbu duchovne prijať Ježiša; prichádzajúc si pre požehnanie počas udeľovania svätého prijímania. Skús to!
- Vytrvalo sa modli!
Ježiš dal prísľub, že spoločná modlitba zvoláva jeho prítomnosť. Modliac sa v manželstve sa môžeš o tom presvedčiť. V modlitbe sa naučíte nachádzať si cestu k sebe cez dar prijatia druhého, cez dar odpustenia. Rozhodujúce je aj Tvoje osobné stretnutie s Otcom na modlitbe, aby si vedel ako môžeš žiť vieru aj v nesviatostnom manželstve. „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 8b).
- Vychovávaj deti v kresťanskej viere!
Ak to v Tvojom živote „nevyšlo“, neznamená to, že už všetko je akoby pokazené. Môžeš sprevádzať Tvoje deti na ich ceste viery: mať záujem o ich pokrstenie, o prípravu na prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania, spoločne ísť na nedeľnú svätú omšu alebo aj cez týždeň, modliť sa s nimi doma, prejavovať dôslednú starostlivosť o deti z prvého manželstva. Od Teba záleží, aký obraz rodiny bude mať v srdci Tvoje dieťa.
- Preukazuj lásku!
Je úžasné si uvedomiť, že Boh si Ťa dokáže použiť ako nástroj svojej lásky napriek tomu, ako vnímaš seba samého, alebo ako sa na Teba pozerá svet. Vždy nanovo ma oslovuje Ježišov prístup počas stretnutia so Samaritánkou. Povedal jej: „Daj sa mi napiť“ (Jn 4, 7). Myslím, že po týchto slovách sa musela cítiť prekvapená. Napriek jej komplikovanej histórii života mohla preukázať lásku. A to môže platiť aj o Tebe. „A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov“ (1 Pt 4, 8).
- Angažuj sa vo farnosti!
Ako rozvedený a znovusobášený by si mohol mať pocit, že nepatríš už do farského spoločenstva. A ak áno, tak určite len kdesi na jeho okraj. Avšak stále si v dosahu Cirkvi vzhľadom na Tvoj krst. A keby si sa stretol s neprijatím a šomraním bratov a sestier, alebo aj samotného kňaza, nenechaj sa odradiť. Lebo niekedy to smeruje akoby k vytvoreniu farnosti ako skupiny dokonalých ľudí podľa vlastných požiadaviek. „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8, 7). Môže Ťa to stáť veľa síl, ale chcem Ťa poprosiť, aby si sa nevzdal svojho miesta vo farskej rodine. Závisí od toho veľmi veľa. Neboj sa zapájať do podujatí Tvojho miestneho spoločenstva, predovšetkým do rodinných akcií.
- Ži v duchu kajúcnosti!
Neznamená to, že do konca života máš žiť s pocitom viny, ktorý sa prejavuje v neustálom smútku a sklamaní. Avšak keby si sa tváril akoby sa nič nestalo a robil by si tak pozitívnu reklamu rozvodu ako najlepšiemu životnému rozhodnutiu, tiež by to nebolo správne riešenie. Duch kajúcnosti je niekde pomedzi týmito dvoma extrémami. Spája sa s úprimnou ľútosťou, že nie takto malo vyzerať Tvoje manželstvo, že Boh mal iný zámer s Tebou. Ale nebeský Otec dokáže vyťažiť dobro aj z ľudských zlyhaní. „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Sám nie si schopný napraviť to, čo sa pokazilo. Môžeš však ako prejav zadosťučinenia a pokánia dávať almužnu, postiť sa, ponárať sa do Božieho milosrdenstva a modliť sa za rozvedených a za rozvrátené rodiny.
- Adoruj Ježiša v Eucharistii!
Aj keď nemôžeš prijať Ježiša pod spôsobom chleba, stále je možnosť približovať sa k Nemu s Tvojou nenaplnenou potrebou srdca. Môžeš hľadieť na neho. Prebývať v jeho prítomnosti. Zakusovať uzdravenie Tvojich rán. Skús si nájsť čas, či už sám alebo aj s Tvojou manželkou. „Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou“ (Ž 34, 6).
- Rozprávaj sa s kňazom alebo učiteľom duchovného života!
Samozrejme, nejedná sa o rozhovor, v ktorom by si sa mal sústrediť len na minulosť a všetko spojené s rozvodom alebo na prítomnosť ako trvajúci stav hriechu. Išlo by predovšetkým o prehlbovanie Tvojej viery, o pohľad Božími očami na celý Tvoj život. Keďže sa nemôžeš spovedať, mohol by si v sebe stíšiť svedomie na minimum. Rozhovor s osobou, ktorá žije hlboký duchovný život, môže byť pre Teba pomocou v rozlišovaní dobra a zla.
Ak si sa dostal až sem, asi mi dáš za pravdu, že je toho naozaj dosť. Verím, že Ťa ponuka oslovila. Nesústreď sa na to, aký to bude mať účinok, či sa to dá porovnať so sviatostným životom. Nestrácaj čas na prehodnocovanie. Presvedč sa!
Fotografia: William Perugini / shutterstock.com
