Mediálna výchova

Ak sa chceme priblížiť svojim deťom, ak chceme nastaviť nejaké hranice a sprevádzať ich vo všetkom, čím žijú, mali by sme sa najprv aspoň pokúsiť ten ich svet trošku spoznať.

Vyber si život alebo smrť, stredná cesta nie je.

Ak sa rozhodneme ich sledovať, urobme si z nich dobrého sluhu. Nedovoľme, aby boli našim zlým pánom.

Naučme deti základným pravidlám používania mobilov či tabletov

Je potrebné stanoviť si jasné pravidlá, z ktorých nevybočujeme.

Po ovocí ich poznáte. (Mt 7, 15-20)

V akom veku je dieťa zrelé vlastniť mobilný telefón a aký je vhodný

Schopnosť slobodne tvoriť niečo nové je jedným z atribútov, ktoré robia človeka človekom. Nie každý dokáže skomponovať symfóniu alebo niečo vynájsť, každý však môže byť kreatívny svojím vlastným spôsobom aj v maličkostiach. Kreativita je ako gejzír, ktorý vytryskne, a občas sa pýtame, odkiaľ sa to v nás berie.

„V škôlke máme v akváriu žraloka a pirane a chodíme ich kŕmiť.“ Jedna z perál, ktoré vyšli z úst nášho skoro päťročného syna, keď nám zanietene rozprával, čo bolo v škôlke. Samozrejme, nemajú v nej pirane ani žraloka, ba dokonca ani akvárium. Nebolo to však klamstvo. Bola to predstavivosť, detská fabulácia, ktorá deťom v tomto veku slúži na porozumenie fungovaniu sveta okolo nich.

Doma aj v škole pripomíname deťom, aby dávali pozor na to, čo sa deje okolo nich. Aby sa pozorne dívali a pozorne počúvali. Takto upriamujeme ich pozornosť na vonkajší svet. A čo ten vnútorný?

Poznáme to všetci. Príde návšteva, s ktorou sa chceme pokojne porozprávať, no naše deti si z celého bytu spravia herňu a hlasitosť ich zábavy významne prekračuje priemerné hodnoty. „Pozrite si rozprávku alebo si zapnite počítačovú hru, chceme sa trochu porozprávať, tak nás nevyrušujte“.

Pre mladšiu generáciu je internet úplne prirodzeným prostredím. Možno až natoľko prirodzeným, že si deti a mladí ľudia často neuvedomujú možné riziká spojené s jeho používaním. Hovoriť o hrozbách internetu nie je prejavom prehnanej úzkostlivosti či dôsledkom videnia sveta v negatívnom svetle. Skôr to odzrkadľuje schopnosť vidieť veci reálne, pomenovať ich pravým menom s úmyslom chrániť tých, ktorí sú najzraniteľnejší – deti a mládež.

Prístup k médiám a ich zodpovedné používanie skutočne môže prispieť k rozvoju vedomostí a zručností, ale má to svoje pravidlá a obmedzenia.

Mnoho rodičov i učiteľov si všimlo, že v dnešnej dobe majú často deti problémy s pozornosťou, čo sa prejavuje hlavne pri učení. Ukazuje sa, že to môže súvisieť aj so sledovaním televízie.

Pre našu dobu je typické, že v médiách je násilia a agresivity viac ako kedysi, zvyšuje sa realistickosť zobrazenia fiktívneho násilia vo filmoch a počítačových hrách, a čo je asi najpálčivejší problém, dnešné deti trávia používaním médií oveľa viac času ako deti v minulosti. Výsledok je taký, že sú vystavené väčším a intenzívnejším „dávkam“ mediálneho násilia a agresivity ako v minulosti. Otázne však je, aký to má na nás vplyv. Mnoho ľudí si stále myslí, že násilie v médiách na človeka nepôsobí. Uvažujú tak najčastejšie preto, lebo sami na sebe nevidia, že by ich mediálne násilie viedlo k agresívnemu konaniu. Hovoria niečo v tom duchu, že veď aj oni pozerali rozprávky či hrali videohry s prvkami násilia a nikdy sa to na nich neprejavilo.

Hlasy o mediálnej výchove počuť hlavne v spojitosti s výchovno-vzdelávacím procesom v škole, ale do stále viac sa upevňujúceho vzťahu dieťa – médiá musia aktívne vstupovať i rodičia.