Dotýkať sa s deťmi liturgie

Pri príprave jednej televíznej relácie pre mladých som spolu s katechétkou a jej nevidiacimi žiakmi navštívila kostol. Katechétka otvorila veľkú bránu – deti s údivom ohmatávali obrovský kľúč. Potom otvorila aj sakristiu a deti sa postupne, s jej komentárom, všetkého dotýkali – sväteničky, plátna na obetnom stole, výšiviek a čipiek na ozdobnej prikrývke, svietnikov a sviec, misálu, drevorezieb na oltári a svätostánku, dotýkali sa misiek, ampuliek, ornátov… Bol to jeden zo spôsobov, ako im napriek zrakovému hendikepu priblížiť liturgiu – ale aj symboly, ktoré zhmotňujú abstraktno. A táto blízkosť a dotyk vyvolal aj mnoho detských „teologických“ otázok. Bol to zážitok pre deti, pre mňa, i pre televízny štáb.

Keď som teraz, po mnohých rokoch od tohto skúmavého dotýkania, v chráme so svojimi deťmi, povzbudzujem ich, aby sa po skončení svätej omše išli dotknúť všetkého, na čo môžu siahnuť: pichľavej tŕňovej koruny pri oltári – či naozaj pichá; paškálu s písmenami a číslami – čo vlastne znamenajú?; vyšitých ohnivých jazykov – či ich je naozaj sedem ako darov Ducha Svätého… Naši malí miništranti sú najradšej, keď sú čo najviac v pohybe a všetko nosia hore- dolu.

Pripomína mi to aj jeden z princípov pedagogiky Marie Montessori, keď dieťa do efektívneho učenia sa, do práce s didaktickým materiálom, zapája čo najviac zmyslov (najmä hmat). Preto aj medzi pomôckami Katechéz Dobrého pastiera (viac informácií tu), ktoré vytvorila Sofia Cavalletti a Gianna Gobbi (žiačka Marie Montessori), vidíme zmenšené liturgické predmety či zhmotnené postavy a udalosti Písma – aby ich dieťa mohlo chytiť do ruky a osvojovať si tajomstvá viery zážitkom cez dotyk, cez hru.

Každé liturgické obdobie je plné krásnych symbolov, ktoré nemusíme približovať deťom len pri návšteve chrámu šeptajúcim vysvetľovaním a dotykmi po skončení svätej omše, ale môžeme si ich preniesť domov – k svojmu domácemu oltáru.

Môžeme sa spoločne týchto symbolov doma dotýkať, vysvetľovať si ich, hľadať prirovnania. Sú na očiach pri spoločnom stolovaní, sú príležitosťou na začiatok rozhovoru o čase liturgického roka, o neustále prítomnom Bohu v každom dni. Sú ponukou na spoločnú starostlivosť o tieto symboly – ich prípravou, úpravou, dotváraním; sú výzvou na pomoc v rodine. Tým najmenším, ktorí by sotva vydržali dlhé slávnosti v chráme (napríklad obrady Veľkého týždňa), môžeme niečo z posvätnosti a slávnostnej atmosféry chrámu vniesť domov.

Pokúsim sa v nasledujúcich častiach seriálu Liturgia v rodine podeliť sa o niektoré nápady, ako sa snažíme prežívať časti liturgického roka s našimi deťmi. A možno vám pri tom Duch Svätý zaveje mnoho ďalších inšpirácií…

foto: pixabay.com, archív M.J.-Ť.