Obetovanie Pána v chráme na štyridsiaty deň po jeho narodení predstavovalo naplnenie zákona, splnenie proroctva a predobraz veľkonočného tajomstva Pánovej smrti a zmŕtvychvstania.
Ako píše evanjelista, rodičia priniesli Ježiša, aby splnili zákon. Všetko prvorodené, ľudia i zvieratá, patrí Pánovi, a v prípade ľudí sa mala za nich priniesť obeta. Tento príkaz bol daný v kontexte smrti prvorodených v Egypte (Ex 13,11-16), pričom sám sa stal predobrazom obetovania jednorodeného Božieho Syna.
Toto obetovanie však bolo zároveň aj splnením proroctva. Jednak Malachiášovho (asi z roku 470 pred Kr.), ktoré si dnes pripomíname v prvom čítaní, proroctva, že napriek nehodne prinášaným obetám Pán príde do svojho chrámu a ustanoví definitívnu a čistú obetu, ktorá sa mu bude prinášať po celom svete.
Ale evanjelista naznačuje, že na štyridsiaty deň po Pánovom narodení sa spĺňa aj Jeremiášovo proroctvo (zo zač. 6. stor. pred Kr.) – 70 rokov babylonského zajatia, po ktorom sa Pán vráti a navštívi chrám v Jeruzaleme (Jer 29,10) v Danielovej interpretácii (Dan 9), že to bude po 70 týždňoch.
A naozaj, evanjelista starostlivo uvádza časové údaje jednotlivých udalostí od začiatku evanjelia až po Pánovo obetovanie: od zvestovania Jána Krstiteľa po Zvestovanie Pána prešlo 6 mesiacov (Lk 1,26, čiže asi. 24-26 týždňov), odvtedy po narodenie Pána približne 38-40 týždňov a štyridsať dní po narodení je niečo menej ako 6 týždňov. Takto sa v dnešný deň spĺňajú očakávania vyjadrené v týchto proroctvách – obnovenie zmluvy, obnovenie Izraela a obnovená Božia prítomnosť v jeho strede.
Napokon je samotný úkon obetovania Pána spolu so Simeonovými slovami predzvesťou a predobrazom Pánovho diela vykúpenia: jeho smrti a oslávenia. Tak aj udalosť dnešného dňa odkazuje na Pánovo veľkonočné tajomstvo.
Dnešný sviatok sa požehnávajú sviece, ktoré sa podľa možností môžu niesť v sprievode. Sviece pripomínajú Krista, ktorý je podľa Simeonových slov „svetlo na osvietenie pohanov“. Z historického pohľadu má sprievod so sviecami kajúcny charakter a je starobylý – podľa niektorých ho síce Cirkev prebrala z rímskeho zvyku očistných sprievodov so sviecami, no tento zvyk nachádzame aj v Jeruzaleme už vo 4. storočí.
Matúš Sitár
Aktivita v rodine
Pred Sviatkom Obetovania Pána by sme mali z našich príbytkov odstrániť posledné stopy vianočnej výzdoby.
Sviatok Obetovania pána sa ľudovo nazýva Hromnice. V kostole sa v tento deň žehnajú sviečky, ktorým sa hovorilo „hromničky“. V minulosti ich ľudia počas búrky zapálené dávali do okien a modlili sa pri nich, aby sa počas búrky nič zlé neprihodilo. Svieca nám tiež pripomína Ježiša tým, že „sama seba stravuje, aby iným dala svetlo“.
Ozdobme si hromničku
Potrebujeme: sviečku, formičky, prípadne nôž alebo tenkú ihlu na vyrezávanie vlastných tvarov, ďalej podľa možností rôzne materiály, ako sú farebné voskové pláty, farebné tekuté vosky v tube (možné zakúpiť v špecializovaných obchodoch alebo v e-shopoch)
Farebné pláty si môžeme vyrobiť aj doma:
- Vo vodnom kúpeli rozpustíme farebnú sviečku alebo vosk.
- Na rovnú plochu vystrieme papier na pečenie.
- Rozpustený vosk vylejeme na pripravený papier.
- Nie úplne tekutý, ani úplne stuhnutý vosk môžeme ozdobiť trblietkami.
- Vo chvíli, keď vosk nie je úplne tuhý ani úplne tekutý, môžeme vykrajovať. (Zistíme to pichnutím do voskovej plochy – ak zospodu vytečie vosk, ešte nemôžeme vykrajovať.)
- Vykrajujeme buď formičkami, alebo si nakreslíme vlastný tvar na kartón, vystrihneme, priložíme na rozpustený vosk a obtiahneme ihlou.
- Tvary rovno lepíme na sviečku, ak nám hotová ozdoba stuhne, nahrejeme ju fénom. Niekedy je dobré nahriať fénom aj sviečku, ktorú zdobíme.
Inšpirované stránkou http://deti.vira.cz/kalendar/hromnice/Hromnicky/
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
