Sv. Jána Bosca asi najlepšie charakterizovať ako priateľa mládeže, prívrženca preventívnej metódy výchovy a večného optimistu.
Narodil sa 16.8.1815 v piemontskej Becchi, jeho mama Margita ovdovela, keď mal 2 roky. Ján sa od nej naučil úprimnej zbožnosti a láske k blížnym. Jeho mama Margita napríklad neodmietla žobrákov a núdznych, aj keď bola rodina veľmi chudobná, v zime im varila polievku a opravovala topánky.
Ján sa už od malička snažil privádzať iných k Ježišovi a bol v tejto činnosti sympaticky vynaliezavým. Stávalo sa, že sa v susednej dedine naučil akrobatické kúsky a kúzelnícke triky, dôkladne ich nacvičil, potom predvádzal pred chlapcami v svojej rodnej dedine a do predstavenia začlenil zhrnutie kázne toho dňa, pozval všetkých na omšu a modliť sa a vystúpenie zakončil grandióznym akrobatickým prvkom, ktorým si všetkých získal. Tomuto princípu – urobiť evanjelium bežnou súčasťou života – zostal verným po celý život.
V ranej mladosti pracoval na hospodárstve a po nociach študoval, od svojich pätnástich rokov pokračoval v štúdiách v škole a privyrábal si ako krajčír, kováč, barman… V 26 rokoch sa stal kňazom a po skúsenostiach s neutešeným stavom, v ktorom sa nachádzala turínska mládež, sa rozhodol, že sa vynasnaží ako najlepšie bude vedieť, predísť tomu, aby talentovaní adolescenti končili vo väzení, pretože vyrastali divoko, naplno zakusujúc nepríjemné dôsledky priemyselnej revolúcie. Princípom preventívnej metódy výchovy mládeže, ktorú zaviedol don Bosco, je trestať čo najmenej, skôr sa snažiť pôsobiť na mládež láskou, pretože učiteľ má byť pre dieťa otec a priateľ, nemá vzbudzovať strach.
Don Bosco tiež videl, že efektívnejšie než tradičný spôsob výučby náboženstva (od deti sa očakávala disciplína počas učenia sa v laviciach) je vniesť evanjelium do každodenného života mladých uličníkov, podobne ako kedysi umožnil svojim detským priateľom nájsť Ježiša cez akrobatické vystúpenia. Chlapcom sa začal venovať 8.12.1841 a postupom času sa ujal stoviek chlapcov (odhaduje sa, že v roku 1861 ich bolo asi 800). Okrem iných sa medzi nimi nachádzal aj budúci svätý Dominik Savio.
Don Bosco vytvoril známe oratórium, zázemie, kde sa mohli chlapci nielen hrávať a modliť sa, ale aj bývať, spávať, kde dostávali potrebné vzdelanie a výučbu technickým zručnostiam a remeslu, aby si mohli nájsť prácu. Neoceniteľnú pomoc s chlapcami získal v osobe svojej mamy Margity, ktorá priniesla nielen všetok svoj majetok, ale predovšetkým opravdivú materinskú lásku voči všetkým chlapcom. Niektorí z chlapcov, ktorých don Bosco vychoval, mu ostali pomáhať s novopríchodzími.
Don Bosco vybral svojim prvým 17 pomocníkom meno Spoločnosť sv. Františka Saleského – saleziáni, podľa Frantiska Saleského, v ktorom videl vzor nezničiteľného optimizmu, obetavosti a láskavosti bez hraníc. Viac než akéhokoľvek iného svätého si však ctil Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov (sviatok 24.5.). Jej pripisoval všetky zásluhy svojej práce. Na don Boscov podnet jej bola v Turíne postavená bazilika.
Don Bosco sa narodil pre nebo 31.1.1888. Saleziáni sú dnes rozšírení po celom svete, vrátané Slovenska.
Žofia Majdeková
Aktivita v rodine
Upečme si doma chutný chlebík. Malým pomocníkom môžeme porozprávať, ako sa don Bosco staral o chudobných a delil sa s nimi o chlieb. Aj tento náš môžeme podarovať niekomu, kto to potrebuje.
Domáci chlieb bez miesenia
Potrebujeme:
3 hrnčeky na čaj múka hladká T650
1/4 čajová lyžička droždie sušené
1 + 1/4 čajová lyžička soľ
1 + 1/2 hrnčeka voda
Postup:
Všetky suroviny dáme do misy a zamiešame len aby sa spojili, nemiesime! Misku zakryte potravinárskou fóliou, misa nemusí byť extra veľká, masa sa asi zdvojnásobí. Necháme odpočívať 12 až 18 hodín.
Po tomto čase cesto vyklopíme na pracovnú dosku, dobre podsypeme múkou, cesto je hebké a trochu sa lepí. Párkrát len tak preložíme, necháme 15 minút oddýchnuť.
Potom si pripravíme utierku, dobre ju pomúčime a vytvarovaný bochník na ňu uložíme a prikryjeme ďalšou utierkou. Necháme zase odpočívať cca 2 hodiny. Pol hodinu pred uplynutím času tých dvoch hodín zapneme rúru na 230 stupňov a vložíme najlepšie liatinovú nádobu s vrchnákom, mohla by to byť aj napr. kameninová nádoba, ale podstatný je aj ten vrchnák.
Do horúcej nádoby sa pokúsime „trafiť“ pripravené cesto, prikryjeme a zatvorené pečieme 30 minút. Potom nádobu odkryjeme a ešte 15 až 20 minút dopekáme, aby chlebík chytil peknú kôrku, Potom ho vyberieme a necháme vychladnúť na mriežke.
Dobrú chuť!
