Vierka Krajčovičová: Aby vzdelávanie doma malo krídla

0
26

Mama šiestich detí, absolventka Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne je na materskej dovolenke a popri tom svoje staršie deti sama, v domácom prostredí, vyučuje.

Vierka Krajčovičová je predsedníčkou občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku. S rodinkou žijú v dedinke Igram neďaleko Bratislavy. Okrem najstaršej dcéry (15r.) deti vzdelávajú doma. S homeschoolingom začali pred troma rokmi s jedným dieťaťom a ich počet každý rok rastie.

 

Prečo si sa rozhodla učiť deti doma?

Začali sme preto, že náš tretí syn začal mať zo školy dyslektickú traumu. Začnem prvými deťmi. Najstaršia dcéra je úplne zaškolená, chodila do škôlky, nastúpila do malotriedky a všetko bolo v poriadku. Druhý syn o dva roky po nej úplne to isté. Najprv škôlka, všetko išlo bežne ako všade inde v ostatných rodinách. Ondrejko (3. dieťa) nastúpil ako tesne šesťročný v auguste narodený do školy, lebo sa javil ako veľmi bystré dieťa. Do konca prvého ročníka začal mať ťažkosti s písmom, nevedel rozdiely medzi a-o, b-d, m-n, úplne typické dyslektické ťažkosti. Ja som si to nechcela pripustiť, ale nakoniec, keď som si načítala niečo o dyslexii a bolo tam osem kľúčových momentov, ktoré môžeš odpozorovať na dieťati a on z ôsmich príznakov mal sedem, tak som pochopila, že áno, máme dyslexiu. On sa doma po škole učil 2 až 3 hodiny a bol úplne hotový, vyčerpaný. Potom som si povedala, že keď sa máme takto učiť každé poobedie, tak to sa môžeme učiť aj doobeda a ideš ty zo školy von a budeš sa učiť doma.

 

???????????????????????????????

 

Je to vôbec na Slovensku legálne?

Na Slovensku je legálne domáce vzdelávanie pod pojmom individuálne vzdelávanie. Je zakotvené v §24 Školského zákona písmena 2b. Je to dosť reštriktívne nastavené, pretože hovorí, že učiť doma deti môže iba učiteľ 1. stupňa , ak nie je rodič učiteľ, tak treba si takého človeka zabezpečiť.

 

Ako sú deti skúšané?

Skúšané sú zase podľa zákona, ktorý hovorí o tom, že musia byť každého pol roka komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Takže 2-krát do roka majú skúšky.

 

Pravdepodobne veľa ľudí sa obáva, že takto učené deti sú málo socializované. Čo si o tom myslíš?

Nedávno sme urobili prieskum medzi domácimi školákmi, pretože bol o to záujem, aký je bežný domáci školák, aké má záujmy, koľko má voľnočasových aktivít, koľko má súrodencov.

S tým všetkým socializácia úzko súvisí, pretože primárna socializácia každého jedinca prebieha v rodine. Samozrejme, že je to ťažké, keď je dieťa samo, keď je jedináčik. Z toho výskumu mi vyšlo, že priemerný domáci školák na Slovensku má ďalších troch súrodencov. Štvordetná rodina je priemer medzi domácimi školákmi. Takže už tu je prvá časť socializácie takpovediac vybavená. Sekundárna, teda s kamarátmi atď…, tú zase väčšina domácich školákov rieši krúžkami alebo stretávaním sa v cirkevných zboroch, miništrovaním, skautingom a rôznymi inými aktivitami. V priemere nám vyšlo, že jedno dieťa má štyri voľnočasové aktivity. Takže tieto deti vôbec nie sú odseparované.

 

Ako to všetko zvládaš?

Horko-ťažko (smiech). V skutočnosti to podľa mňa nezvládam, alebo by sa to dalo urobiť oveľa lepšie. Snažím sa, aby všetky činnosti, ktoré musia byť urobené, boli hotové. Niekedy je to na úkor toho, že to prádlo nie je včas vyvesené, niekedy na úkor toho, že je obed trošku neskôr, niekedy na úkor tvorivých dielok, ktoré sa dajú robiť v domácej škole. Deti robia pracovné listy a zošity v každodenných intervaloch. Teraz aktuálne máme ešte aj malé bábätko, má rok a pol. Keď som sa rozprávala s inými matkami, tak práve vek od jedného do troch rokov je najkritickejší, najťažší, čo sa týka ich zabavenia, aby nevyrušovali pri práci tých ostatných. Dúfam, že sa čoskoro naučí kresliť, alebo prispôsobíme naše učenie jeho spánku.

 

IMG_3217

 

Ako vyzerá Váš denný režim?

Snažíme sa byť veľmi dobrí v logistike a systematickosti, navyše deti vedieme k samostatnosti. Vstávame okolo siedmej, (to už je ocino a najstaršia dcéra na ceste do práce a školy), po hygiene a sprataní postelí spoločne pripravíme raňajky. V tom čase už Ondrej nahlas číta Troch pátračov. Spolu sa najeme a v tom čase už Martin nahlas číta Pána prsteňov. Potom krátko vysvetlím, ak nás v ten deň čakajú nejaké zmeny, ako im prispôsobíme prácu. Spraceme stôl. Ak je bežný deň, každý odchádza na svoje miesto s učebnicami a pracovnými zošitmi a pokračuje, kde skončil. Zvyčajne začíname matematikou a slovenčinou. V prípade, že niekto potrebuje poradiť, či vysvetliť, tak mi povie a ja mu pomôžem. Ja medzičasom dám prať, venujem sa bábätku a varím si kávu. Martin (7. ročník) má okrem učenia aj povinnosť hrať na husliach pol hodinu dopoludnia a pol hodinu popoludní. Keď deti urobia matematiku a slovenčinu, môžu si vybrať, čím chcú pokračovať – vlastiveda, prírodoveda, u starších biológia, geografia, dejepis, fyzika. Tu nie je nutné pracovať pravidelne každý deň, zistili sme, že tieto témy sa dajú prebrať v intenzívnom režime za niekoľko týždňov.  Tieto predmety možno učiť veľmi zaujímavo, nakoľko môžeme využívať aj zdroje z našej knižnice či internetu. Aj formy výstupov môžu byť pestrejšie.

Okolo dvanástej obedujeme. Keď chlapci poupratujú, ja uložím bábätko spať a oni majú konečne voľno na svoje milované Lego. Popoludní sú krúžky podľa individuálnych záujmov či potrieb každého z nich. Snažím sa s menšími počas Máriinho spánku robiť každý deň angličtinu. Potom sme veľa vonku, v záhrade a na dvore.

Večer prichádza ocino a deti sa mu chvália, čo robili (a ja ich kritizujem, že robili málo). Do 19. hod. si upracú a umyjú sa, navečeriame sa a do 20. hod. môžu hrať PC hry. Spoločne sa pomodlíme, ocino prečíta časť z detskej Biblie a prípadne vysvetlí nejasnosti. Väčšie deti sa uložia sami a keď zaspí bábätko, máme čas na seba a na maily.

 

Kedy stíhaš domáce práce?

Periem každý deň aspoň jednu dávku. Varím takmer každý deň, nakoľko mám dosť stravníkov. Musím to však stihnúť počas popoludnia, aby som na druhý deň jedlo iba prihriala. Žehlím raz za týždeň, pečiem, ak sa podarí, upratujem stále, ale pravidelné umývanie dlážok a kúpeľní máme v piatok. Tu mi výrazne pomáha najstaršia dcéra. Chlapci si zase delia kosenie a čistenie hniezd hydine. Viem, že to nie je nič moc. Stále túžim po radostnej domácej škole, no my v tejto chvíli máme skôr „školu doma“. Tak sa aspoň snažím, aby bola čo najpríjemnejšia. Keď vytváram tlak a stres, tak sa moje deti nič nevedia naučiť. To ale platí asi pre všetky deti, nielen pre moje.

 

Ty si učiteľka, myslíš si, že rodič bez pedagogického vzdelania zvládne učiť deti doma?

Je to zistené v Čechách, potvrdené v iných krajinách (napr. USA), že výsledky dieťaťa doma vzdelávaného nezávisia od stupňa vzdelania rodiča. To je čarovné! Naozaj, v Amerike, kde je 30-ročná tradícia, robili rozsiahly výskum na veľkej vzorke, kde nebol rozdiel medzi študijnými výsledkami detí rodičov so základným a vysokoškolským vzdelaním. To isté potvrdil aj výskum uskutočnený v Čechách. V Čechách na to, aby ste mohli takto vzdelávať deti na 1. stupni stačí, ak má rodič maturitu. U nás musí mať učiteľské vzdelanie 1. stupňa.

 

Môžeš, prosím, porovnať, aký rozdiel vidíš medzi svojimi deťmi učenými doma a v škole?

ondrej5Markantný! Obrovský! Rozdiel medzi deťmi, ktoré sa učia doma je v tom, že aj cez prázdniny sú nadšené tým, že môžu objavovať nové veci. Ondrej bol fascinovaný, že si lastovičky postavili svoje hniezdo v kôlni a chodil ich každý deň fotiť. Fotil počet nakladených vajíčok a či už lastovičia mama na nich sedí. V mikroskope pozoruje vývojové štádiá komára, je z toho úplne šťastný a má to rád. Staršie deti, možno je to trochu ovplyvnené pubertou, sú šťastné, že cez prázdniny odložia učenie preč. Nič, čo sa týka akéhokoľvek vzdelávania nechcú vidieť až do ďalšieho septembra.

Ondrej chce teraz vedieť, ako fungujú motory, sľúbila som mu, že sa na to spoločne pozrieme. To je ďalšia vec domáceho vzdelávania. Musím si pozrieť tieto parné stroje a motory… Veľmi sa teším, že budem učiť aj dievčatko, že budeme konečne kresliť a tvoriť aj dievčenské veci.

 

Máš dáky sen v oblasti domáceho vzdelávania?

Mali sme seminár a po rozhovore s jednou mamičkou som si uvedomila, že ja deti stále len učím a nie je to pre ne zábava. Pritom máme všetky možnosti na to, aby sme spojili učenie so zábavou. Ja som najväčšia brzda celej zábavy. Snažím sa ospravedlniť to tým, že bude polročné preskúšanie a tam budú tie vybrané slová a tá násobilka. To nie je až taká zábava, ale musíme to urobiť. Tu končí zábava a začína práca. Snažím sa urobiť násobilku čo najzábavnejšie, ale aj tak je to trošku nuda. Ja by som naše vzdelávanie chcela urobiť takým lietaním, aby vzdelávanie doma malo krídla. Vzdelávanie v škole je ako chodenie po zemi. Je smutné, že aj keď máme krídla, aj tak chodíme po zemi.

 

Fotografie: súkromný archív