Sám Boh stačí …pre všetkých rozvedených, oddelených aj tých, ktorí žijú samotu po boku svojho partnera

8
5313

Prežívame rok zasväteného života. Solo Dios basta. Sám Boh stačí. Krásne heslo sv. Terézie z Avily pre všetkých rehoľníkov, kňazov, laikov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli pre takýto spôsob života.

Povieš si, mňa sa to ale netýka. Ja som si nevybral život v reholi, v celibáte, v samote. Ja som sa rozhodol žiť život s Kristom v manželskom zväzku, vo sviatostnom manželstve. Boh a rodina boli pre mňa zmyslom môjho života, robil a obetoval som pre to všetko, no môj životný partner sa rozhodol inak a ja som zrazu proti svojej vôli ostal sám. Nech už boli dôvody akékoľvek, v mojom srdci je teraz veľké prázdno po človeku, ktorý je a navždy pred Bohom ostáva mojou súčasťou a jediné, čo cítim, je obrovská bolesť a nekonečná samota.

Ako mám takto žiť ďalej? Dá sa to vôbec? Zvládnem to?

Ľudskými silami určite nie. Tá bolesť je obrovská, presahuje ma a ženie do niečoho, čo vlastne v hĺbke svojho srdca vôbec nechcem – nájsť niekoho, kto mi dá chýbajúcu lásku, pomôže niesť môj kríž, tak veľmi túžim zaplátať tú dieru v mojom srdci, ktorá po mojom manželstve ostala.

Cítim sa tak veľmi opustený, zranený, sám. Nevidím východisko, cieľ ani zmysel. Do tejto bolesti, samoty a opustenosti musí vstúpiť Boh, aby som dokázal túto situáciu prijať, aby som vládal tento svoj kríž niesť. Modlím sa tak, ako sa modlil Ježiš – opustený a sám – v Getsemanskej záhrade, keď si uvedomoval, čo sa stane. On, hoci bol sám Boh, prijal, čo ho čaká a vo veľkej bolesti, no zároveň odovzdanosti a láske hovoril k svojmu Otcovi: „Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“

Možno stojíš pred rozhodnutím, čo ďalej – ísť životom sám so sviatostným Kristom, alebo hľadať šťastie v inom človeku, no bez Boha? Nie je to ľahké a nikdy ani nebude.

Pozvi Boha do svojho života, do toho, čo prežívaš, do toho, s čím si nevieš rady, s čím ti môže pomôcť a uzdraviť jedine On. On ti dnes vraví: „Daj mi svoje zranené srdce.“ Daj Boha na prvé miesto vo svojom živote, celkom sa Mu odovzdaj a On bude liečiť všetky tvoje rany, nebudeš sa cítiť sám. Sv. Ignác z Loyoly hovorí: „Boh je štedrý. Z jeho rúk dostanem to, čo nenájdem v rukách ľudí. Keď ľudia nedajú nič, obdržím všetko od Boha.“

Keď máš pocit, že nevládzeš, že je nad tvoje sily všetko toto utrpenie niesť, odovzdaj sa Mu – naplno a celý. Vlož všetko do rúk Toho, ktorý Ťa stvoril a má s Tebou svoj plán. S dôverou vo všemohúceho Boha pomodli sa túto novénu odovzdanosti.

A teraz sa pozri na svoj život znova. Novými očami. Ježišovými očami. Očami milosrdného Boha, ktorý ťa čaká. Ktorý čaká teba aj tvojho manžela, chce vás oboch objať a nevravi nič, iba že ťa MILUJE. Takého, aký si. On vie, aký veľmi hriešny si ty aj tvoj manžel. Objíma ťa a nehovorí nič iné, len že ťa MILUJE. On vie, koľkých chýb ste sa dopustili vy obaja. A znova ti nepovie nič iné, len že ťa MILUJE.

Boh ti odpúšťa. Všetko. Preto aj ty musíš odpustiť. Sám sebe aj svojmu manželovi. Nepočúvaj ľudi, ktorí ťa hodnotia, súdia, rozmýšľajú, kto z vás bol viac na vine, že vaše manželstvo takto skončilo. Toto nikam nevedie. Takto sa na teba nedíva milosrdný a láskavý Boh. On nechce, aby si sa viac trápil, umáral výčitkami, obviňovanim, neláskou. Ty si sa trápil už dosť. On chce, aby si bol konečne šťastný. Šťastný s Ním.

On ťa pozýva k tomu, aby si žil dnešok, len dnešný deň. Žiť prítomnosť je niečo úžasné, oslobodzujúce. Boh nechce od nás, aby sme sa zožierali minulosťou, trápili sa nad tým, čo a ako sme mohli a mali urobiť inak. To chce diabol, aby sme sa umárali v takýchto myšlienkach. Boh sa nedíva na to, akí sme hriešni a čo všetko sme pokazili. On chce, aby sme boli šťastní s Ním – tu a teraz. Veď kto z nás vie, koľko tu ešte bude? Načo tie starosti, stavy úzkosti, výčitky, toto nie je to, čo by nám pripomínal dobrotivý Boh. On nevyčíta, On nás len prijíma. Takých, akí sme. Nedokonalých, hriešnych, slabých, nehodných. On vie, že sme takí a aj tak nás MILUJE. Skús žiť teraz toto, nič iné nerieš, ži len tú LÁSKU, ktorú cítiš od Boha.

Preto ti znova opakujem – daj Boha na prvé miesto vo svojom živote. Tvoje manželstvo nevyšlo, lebo na prvom mieste nebol ON. Tvoj dom bol postavený na piesku. Je čas postaviť ho na skale. Netráp sa minulosťou, odovzdaj ju celú Bohu a poďakuj sa Mu, že vďaka tomu, čo teraz prežívaš, vďaka tomu, že si ostal sám, môžeš nachádzať Jeho. Nič iné si On neželá, len aby si sa spojil s Ním. Všetko ostatné ti On daruje, ako je v Pisme: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 33)

Že sú to pekné slová, ale ty to nevieš urobiť? Nedokážeš odpustiť? Stále sa cítiš tak veľmi zranený? Viem, tvoje srdce krváca, je pošliapané, zhanobené, zradené, presne tak, ako Ježišovo na križi. Jeho telo bolo celé dobité a jeho srdce prepichnuté. Povedz Mu, ako veľmi to bolí teraz teba, ako veľmi trpíš. Povedz mu o všetkom. On ťa počúva, On je tu pre teba. Kto by ti rozumel lepšie než On? A znova sa pozri na kríž. Čo vidíš? LÁSKU. Boha, ktorý ťa miloval tak nesmierne, že sa neváhal za teba nechať pribiť na kríž. Z LÁSKY k tebe, z LÁSKY k nám.

Cítiš Ho? Cítiš Jeho lásku? Už jej rozumieš? Pán Ježiš vo svojom zjavení Cataline Rivas hovori: „Stal som sa väzňom lásky, keď som ustanovil Eucharistiu.“ Byť „väzňom lásky“ – ako krásne hovorí Ježiš o sebe. A v mojom srdci sa rodí túžba byť ako On. Podobať sa Mu, vo všetkom. Byť „väzňom lásky“ môjho sľubu, môjho manželstva. Tak si to praje On. Ostať verný, ako bol On verný. Až na smrť, na kríži.

Stále pochybuješ? Stále sa sťažuješ? Že ti nikto pri oltári nepovedal, že to bude také ťažké? Nie, nepovedal. Ani mne. No ja som sľúbila, vedome a dobrovoľne, v dobrom aj v zlom. A Boh dnes nechce od teba nič iné, iba dodržať svoj sľub. Neboj sa, On ti pomôže, On ti dodá silu, On ťa prevedie. On ťa požehná a zaplní tvoje srdce radosťou, vďačnosťou, chválou, ak skutočne prijmeš to, čo od teba žiada. On ti daruje slobodu a šťastie. Budeš žiť nový život v Kristovi!

Pozri sa na dnešný deň. Koľko krásy a dobra ti priniesol. A poďakuj. Buď vďačný za každý okamih svojho života. Veď nevieš, ktorý je tvoj posledný. Tak sa netráp a neznepokojuj. „Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6, 34) Ži prítomnosť, ži dnešok a Boh ti dá do srdca pokoj, radosť a slobodu, po ktorej tak túžiš.

Otvor svoje srdce Jemu a dovoľ Mu, aby ťa menil na svoj obraz, aby ťa premieňal tak, ako sa páči Jemu, aby On mal z teba radosť. Boh ťa chce zmeniť k lepšiemu, aby si žil život v plnosti a v radosti, aby si bol šťastný.

Možno máš pocit, že tvoj život sa uberá úplne opačným smerom, ako si si to ty kedysi prial, želal a vysníval. Dnes nič nie je podľa tvojich predstáv. Ale to nevadí, naopak, takto je to pre teba najlepšie, lebo teraz ťa vedie sám Boh.

On ťa drží vo svojom náručí a tak veľmi si želá, aby si mu už konečne začal dôverovať, aby si mu už konečne veril. Obráť svoj zrak k Nemu, nasmeruj sa na Neho, všetky svoje myšlienky obráť len k Nemu. A On príde ku tebe, keď si to budeš úprimne želať, vstúpi do tvojho srdca, ty Ho budeš cítiť a už nebudeš sám. Odovzdaj sa mu úplne a celý. Daruj mu celý svoj život, zver sa do Jeho rúk. A On bude konať, On ťa bude meniť a premieňať. Zacítiš pokoj, odpustenie, istotu, že sa o teba postará. A zistíš, že chváliš, vzdávaš vďaky a velebíš, prežívaš obrovskú radosť, lebo si s Nim, lebo je s tebou BOH a ty Mu nemôžeš povedať nič iné, iba: „ÁNO“. A tvoje srdce vyzná: “Ty si mojím Pánom, Ty si mojím Kráľom, v tebe mám všetko, čo potrebujem! Ty sám mi stačíš!“ Lebo On je LÁSKA. To je celé. Keď pochopíme toto, pochopíme všetko.

Neviem, čo má Boh ďalej v pláne so mnou, no odovzdávam sa do Jeho rúk a z celého srdca Mu dôverujem. Tiež Ho prosím o milosť viesť svätý život, z ktorého On bude mať radosť. Môj osud je v Jeho rukách! S dôverou v Neho prosím touto modlitbou:

Prosba o bdejúce srdce:

Pane, daruj mi bdelé srdce, aby ma od teba neodviedla nijaká nerozvážna myšlienka. Daj mi ušľachtilé srdce, aby ho neponížil nijaký temný cit. Daj mi, Pane, pevné srdce, ktoré nikdy nezlomia ťažkosti či pohromy. Daj mi srdce nezávislé, slobodné a odvážne, ktoré si nijaká vášeň nepodmaní. Daruj mi, Pane, rozum, ktorý ťa poznáva, horlivosť, ktorá ťa hľadá, múdrosť, ktorá ťa objavuje, život podľa tvojej vôle, vytrvalosť, ktorá sa k tebe vinie s dôverou a dôveru, ktorá ma napokon urobí úplne tvojím. (sv.Tomáš Akvinský)

 

Veronika Ledajová – s manželom žijú pol roka oddelene

fotografia: pixabay.com

8 komentárov

  1. Môžem sa opýtať ako to mám chápať, že sme pred Bohom spojení so svojím partnerom naveky? Ja som tiež v podobnej pozícii ako ty (autor). Mne sa totiž zdá že okrem Boha nemôže byť nič večné a teda ani „vzťah“ s niekým, obzvlášť ak sme sa s ním spojili v pozemkom zväzku (hoci odobrenom kňazom). Duša pokiaľ viem spočinie v Bohu, nič neviem o nevyhnutnosti udržať spojenie s dušou svojho partnera na zemi. Ak spočinieme v Bohu nemyslím že je možné cítiť nedostatok, či pocit chýbania niečoho/niekoho. Ale, možno sa mýlim… Pekný článok. Všetko dobré na ceste k Bohu…

    • S Bohom nám chýbať nič nebude, veď On je „Cesta, Pravda a Život.“ (Jn 14, 6) Myslím, že je tu však myslené pozemské spojenie manželov. Lebo podľa Božieho Slova nie je možné nájsť si po rozchode/rozvode nového partnera, manžela (napr. 1 list Korinťanom, 7 kapitola).

  2. Krásne napísané myšlienky v ktorých je TÁ NAJHLBŠIA PRAVDA……prajem všetkým aby tieto slová pochopili srdcom, lebo len vtedy človek v hocijakej ťažkej situácii zažije BOŽÍ pokoj a dokáže v ňom zotrvať a jeho srdce naplní šťastie a zmysel života! <3

  3. Krásny článok o našej Prvej Láske v akejkoľvek situácii.

    Chcela by som už len dodať, že Bohu nie je nič nemožné, že s Ním nie je nič beznádejné. On je Boh zázrakov, Boh ľudsky nemožného. On môže zachrániť a obnoviť aj Tvoje zničené a zranené manželstvo.
    „Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora, či je Mne nejaká vec nemožná?“ Jeremiáš 32, 27
    🙂

    http://kcohen.sk/Download/brozurka_Prva%20pomoc%20pre%20zranene%20manzelstvo.pdf

    https://sites.google.com/a/rmiewfellowship.org/zachranamanzelstva-com/Konene-ndej

    https://www.facebook.com/pages/Lebo-Bohu-ni%C4%8D-nie-je-nemo%C5%BEn%C3%A9/721192654617730?ref=hl

  4. Veronika, nádherné, nádherné, si neuveriteľne statočná žena. Táto cesta je tŕnistá, je úzka, je náročná, stojíme v medzere aj za našich manželov, chcem len, aby si vedela, že nie si sama a že si ťa pridávam do svojich prosieb k Pánovi.

  5. Dakujem Peter, Lubica, Laura a Irenka za Vase slova a modlitby! Vdaka za clanok patri Duchu Svatemu, ktoreho som prosila o vedenie pri pisani. Tiez Vam chcem povedat, ze som sa pritom modlila a modlim za Vas vsetkych, pre ktorych som to pisala, ktori tomu rozumiete… Nech Vas na prihovor Kralovnej pokoja zehna a sprevadza na Vasej zivotnej ceste nas milosrdny a laskavy Boh!

  6. Ahoj Veronika prečítala som si tvoj nádherný článok.Chcem ta povzbudiť v tom ze aj ja som žila pol roka oddelene od manzela myslela som si ze to bude navždy. Ale Boh mi ukázal svoju cestu, a to je ze Bohu nic nie je nemožné .on obnovil moje manzelstvo skrze web stránku http://www.zachranamanzelstva.com urcite vyhľadajte tuto stranku.cez silu modlitbu za vnutorne zobrazenie mna,manzela aj deti,modlila som sa tri mesiace v kuse,postihla som sa tym ze som neposlal kávu ktoru mam tak rád a a citala som sväté písmo aj modlila som sa lietanie k Duchu Svetemu. Na tejto stránke sa da vo http://www.boockselling.com kúpiť kniha Ako Boh moze a obnovi tvoje manzelstvo,tam nájdeš radu so sv písma. S pozdravom Maria Virova

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno