Poslušnosť v manželstve môže byť najmä pre ženy ako otlak na nohe. Spontánne si pod ňou predstavujeme podriadenosť ženy mužovi. V skutočnosti je však téma poslušnosti v manželstve oveľa hlbšia, krajšia a príťažlivejšia, než sme na to možno zvyknutí. Jej podstatou je dôveryplný vzťah s nebeským Otcom. Tento vzťah by sa mal prejavovať spoločnou podriadenosťou manželov Otcovej vôli. Veľmi dôležitou pomocou pri raste tejto poslušnosti je duchovné sprevádzanie manželov.
Vyčistenie stola – podstata poslušnosti v manželstve
Na to, aby sme správne pochopili túto hĺbku, krásu a príťažlivosť, musíme si najskôr „vyčistiť stôl“, teda myseľ od nesprávnych predstáv o poslušnosti. V prvom rade, podstata poslušnosti v manželstve nespočíva v podriadenosti ženy mužovi. Podstata poslušnosti kresťana žijúceho akékoľvek povolanie spočíva v milujúcom, dôveryplnom vzťahu k Bohu.
Máme doma malú dvaapolročnú dcérku Dobromilku. Spomínam si na čas, keď bola ešte bábätko. Nosila som ju blízko svojho srdca v bejbyšatke. Nevedela, kam ideme, čo budeme robiť. Tak sladko mi dôverovala a zostávala pokojná. Medzičasom rastie a pýta sa, kam ideme a čo budeme robiť, a prečo je tráva zelená a mesiac svieti. Tá dôvera však pretrváva. Pri akejkoľvek nepohode sa vracia do môjho náručia, k tlkotu môjho srdca. Pri pohľade na Dobromilku ma Boh učí, čo znamená poslušnosť a či skôr dôvera v neho. Zostať pokojná a nevzďaľovať sa od tlkotu jeho srdca.
Nie, poslušnosť Bohu neznamená slepé akceptovanie súboru poučiek. Poslušnosť Bohu znamená žiť vo vzťahu s niekým, kto je nekonečne Múdry a Dobrý. Niekedy nerozumieme, prečo Cirkev niečo učí tak a nie inak. Ani Dobromilka vždy nerozumie mojim dospeláckym odpovediam. Niekedy sa hneváme a búrime. Aj naša dcérka sa vie z nepochopenia napajediť a je to v poriadku. Každý úprimný zápas o pravdu, pokiaľ ho neprestávame žiť vo vzťahu, má zmysel. Aj prostredníctvom otázok, kríz, búrenia… rastieme. Boh dáva poznanie tým, ktorí ho hľadajú – vo vzťahu s ním.
Zdieľaná poslušnosť manželov Otcovej vôli
Ak je podstatou kresťanskej poslušnosti vzťah s nebeským Otcom, čím sa potom vyznačuje poslušnosť v manželstve?
V kresťanskej spiritualite sa obvykle zdôrazňovala identifikácia muža s Kristom a ženy s Cirkvou. Úlohou muža bolo teda byť hlavou, vodcom rodiny, úlohou ženy bolo podriadiť sa mužovi. Zatiaľ čo toto chápanie má svoje opodstatnenie, na poslušnosť v manželstve sa dá pozrieť aj inak.
Muž a žena sa vo sviatosti manželstva stávajú v Kristovi jedným telom a jednou dušou. Na základe tejto skutočnosti možno povedať, že ich úlohou je spoločné hľadanie a podriadenie sa Otcovej vôli v Kristovi. Obaja sú povolaní, aby sa zriekali svojej vôle, spoločne ako jedno telo hľadali Otcovu vôľu a žili ju. Toto chápanie chráni muža pred pokušením falošného vodcovstva, pri ktorom si nasilu vyžaduje ženinu podriadenosť. Ženu toto chápanie zasa chráni od pasivity a alibizmu, keď necháva všetky rozhodnutia na muža a sama sa zrieka zodpovednosti. Zároveň je to vzrušujúca a náročná výzva – budovať takúto spoločnú poslušnosť pozýva spoločne sa modliť, rozprávať sa, spoločne sa nalaďovať na Božiu vôľu a vzájomnú podporu v jej pretavovaní do praxe.
„Ženy, podriaďujte sa svojim mužom ako Pánovi“ (Ef 5, 22)
Áno, aj tento verš je súčasťou Božieho slova. Tvorí celok s iným, oveľa ťažším veršom: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5, 25). Oba verše spolu úzko súvisia a vzájomne sa vysvetľujú. Cirkev, ktorá sa cíti byť milovaná Kristom až po moment vydania jeho života za ňu, s láskou mu odpovedá svojou poslušnosťou. Kristus, vidiac poslušnosť svojej Nevesty, nachádza v nej zvláštne zaľúbenie. Podobne je to medzi manželmi. Žena, ktorá zažíva obetavú lásku svojho manžela, ľahšie prijme jeho rozhodnutia v dôležitých oblastiach. Mužova láska k žene rastie, keď vidí, že si ho žena ctí a berie vážne jeho názory a rozhodnutia.
Nemožno však čakať na to, že začne ten druhý. Ak teda hovoríme o poslušnosti v manželstve, Boh pozýva ženu, aby vykročila prvá. Nenecháva ju v tom však samu. Ako píše Jo Croissant v knižke Kňazstvo ženy, kňazstvo srdca: „Podriadenosť je mysliteľná iba vtedy, ak náš život už nepatrí nám, ale Bohu, ak sme mu ho darovali v obete, ktorá nadväzuje na Ježišovu podriadenosť Otcovej vôli.“ Žena, ktorá sa podriaďuje svojmu manželovi, má pred očami Ježiša, ktorý sa podriaďuje svojmu Otcovi, jej podriadenosť má účasť na Ježišovej podriadenosti, a preto je spásonosná.
Čoho sa má podriadenosť týkať? Určite nie toho, či si má ráno manželka natrieť chlieb s jahodovým alebo marhuľovým džemom. Istí skúsení manželia to pekne zhrnuli: „Na všetkom sa snažíme dohodnúť. Vo veciach, na ktorých sa nedokážeme dohodnúť, rozhodne manžel.“
Tu sme sa dostali k bodu, ktorý premosťuje spoločnú poslušnosť manželov Otcovi so ženinou poslušnosťou mužovi. Manželia sú povolaní spoločne hľadať Otcovu vôľu a prijímať ju za svoju. Za toto nesú pred Bohom obaja rovnakú zodpovednosť. V momentoch, keď ťažko prichádzajú ku vzájomnému konsenzu, je žena povolaná podriadiť sa mužovi.
Duše, ktoré majú duchovné sprevádzanie, napredujú rýchlejšie
Prehlbovaniu dôveryplného vzťahu k Bohu a zároveň spoločnej manželskej poslušnosti Otcovej vôli môže v manželstve veľmi pomôcť duchovné sprevádzanie. V kresťanskej tradícii máme množstvo svedectiev zdôrazňujúcich dôležitosť praxe vedenia či sprevádzania. Svätá Faustína napríklad vo svojom Denníčku píše: „Zmocňuje sa ma strach, keď neraz počujem, ako niektorá duša hovorí, že nemá spovedníka, čiže duchovného vodcu. Lebo viem, ako veľmi mi uškodilo, keď som nemala túto pomoc. Bez duchovného vodcu možno ľahko zísť z cesty“ (62).
Kto je vlastne duchovný sprievodca a aká je jeho úloha? Duchovným sprievodcom býva zvyčajne kňaz a slúži človeku zároveň ako spovedník. Avšak napríklad ignaciánska spiritualita či prelatúra Opus Dei poznajú aj prax duchovného sprevádzania laikom. Duchovný sprievodca je človek, ktorý dokáže vysledovať pôsobenie Božej milosti v duši človeka, hoci jemu samému môže zostať toto pôsobenie skryté. Boh nás často vedie v tme (žeby práve vtedy budoval našu dôveru?). Aby sme v tej tme tmúcej dokázali rásť v dôvere a nevrátili sa najkratšou cestou späť na štart, je veľmi nápomocné, keď máme pri sebe niekoho, kto nás dokáže na tejto ceste povzbudzovať, pretože vidí viac než my. Duchovný sprievodca nám tiež môže otázky, ktoré si v sebe nosíme, zodpovedať adresnejšie, práve preto, že nás pozná. Stalo sa vám už, že ste tú istú otázku položili trom rôznym kňazom a dostali ste tri rôzne odpovede? Spôsobilo to vo vás zmätok? Je to prirodzené. Na množstvo otázok totiž neexistujú univerzálne odpovede. Kňaz, ktorý vás pozná osobne, dokáže vám dať presnejšiu odpoveď, lepšie vám dokáže poradiť.
Ako si nájsť duchovného sprievodcu
Túžite po duchovnom sprievodcovi, neviete však, ako ho nájsť? Tieto tipy vám môžu pomôcť pri jeho hľadaní:
- Modlite sa za to, aby vás Boh priviedol k tomu správnemu človekovi. Môže to byť kňaz, rehoľná sestra, vedúci spoločenstva… (Pre zjednodušenie, keďže najčastejšie je sprievodcom kňaz, budem ďalej hovoriť o kňazoch.)
- Opýtajte sa vo svojom okolí na dobrých spovedníkov.
- Hľadajte. Skúste urobiť prácu navyše a zájdite na svätú spoveď do iného kostola, než zvyknete. Ak bývate na dedine, zájdite do najbližšieho mesta.
- Ak sa vám zdá, že tento konkrétny kňaz vám radí dobre, zájdite k nemu opätovne.
- Ak sa vám zdá, že vás dobre vedie k Bohu, oslovte ho s prosbou o duchovné sprevádzanie. Ak bude kňaz ochotný, malo by sa sprevádzanie diať mimo svätej spovede. Môže byť spojené so svätou spoveďou, zvyčajne však naň nie je priestor v spovednici, keď vonku čakajú ďalší veriaci, a je potrebné dohodnúť si špeciálny čas a miesto (napríklad v návštevnej miestnosti kláštora, v sakristii po svätej omši, na fare a podobne).
- Vytrvajte. Duchovné sprevádzanie niekedy bolí. Duchovný sprievodca vám môže niekedy „šliapať na otlak“. Inokedy vám môže klásť otázky, ktoré by ste nechceli počuť. A naopak, môže nechávať aktivitu na vás a nespýta sa vás nič, skôr čaká, s čím prídete vy. Duchovné sprevádzanie nie je príjemný čas pri kávičke s priateľom. Je to istý druh namáhavej práce, v ktorom vás Boh vyzýva vstúpiť do seba, započúvať sa do jeho hlasu a nasledovať ho.
Podľa čoho spoznáte, že ste našli dobrého duchovného sprievodcu? Okrem iného i podľa toho, že si všimnete, že sa prehlbuje váš vzťah s nebeským Otcom, ale aj s manželským partnerom.
Článok je pokračovaním série o evanjeliových radách v manželstve. 1. časť série si môžete prečítať TU.
Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Slovo medzi nami, číslo 7, ročník 17, september 2016.
Fotografia: pixabay.com
