Je manželstvo najťažšia rehoľa?

1
0

Ako mladú manželku a zároveň teologičku ma veľmi hnevalo učenie Tridentského koncilu o tom, že zasvätený stav života je dokonalejší než manželstvo. Sama som prešla niekoľkoročným procesom rozlišovania povolania, bola som úprimne pripravená zasvätiť sa Bohu skrze tri evanjeliové sľuby, ak to bude chcieť. No On nechcel. Ocitla som sa v povolaní do manželstva – toho „menej dokonalého stavu“, a nevedela som, ako som k tomu prišla. Teda bola som šťastná, že som prišla k úžasnému manželovi, no nevedela som, ako som prišla k životu v menej dokonalom stave. Keď som sa v rámci postgraduálneho štúdia katolíckej teológie mala rozhodnúť, na akú tému budem písať licenciátnu prácu, moja voľba bola jasná: evanjeliové rady v manželstve.

Chudoba, čistota, poslušnosť v manželstve – čože?

Pýtate sa, že počkať, počkať, ako súvisia evanjeliové rady s dokonalosťou zasväteného života? Nuž, zasvätený život pozostáva v nasledovaní Krista prostredníctvom verejnej profesie (sľubu) troch evanjeliových rád – chudoby, čistoty a poslušnosti. Práve profesia troch evanjeliových rád robí zasvätený život dokonalejším. Prečo? Pretože napomáha dokonalosť lásky, a to tým, že pomáha človeku urobiť zo seba totálny dar Bohu. Na to, aby sa človek (akýkoľvek – zasvätený či laik) mohol darovať Bohu, musí najskôr vlastniť sám seba. Nemôže byť teda vlastnený materiálnymi vecami – od toho ho oslobodzuje sľub chudoby. Nemôže pozerať na druhého človeka ako objekt slúžiaci na uspokojenie vlastných potrieb – od toho ho oslobodzuje sľub čistoty. A napokon, nemôže byť vláčený svojou vôľou kade-tade, a už vôbec nie po cestách, ktoré nie sú v zhode s Božou vôľou – od toho ho oslobodzuje sľub poslušnosti.

Znamená to teda, že tí, ktorí sú povolaní do manželstva, sú odsúdení na život závislosti na vlastníctve, sexe a vlastnej ľubovôli? Sú odsúdení žiť ako akási „druhá trieda“ kresťanov? Nuž, keby boli evanjeliové rady niečím, čo patrí výlučne rehoľníkom, mali by sme my, laici, dôvod na obavy.

Našťastie sú však evanjeliové rady základným povolaním každého kresťana! Ako píše v exhortácii Vita consecrata (ods. 30) sv. Ján Pavol II: „Každý človek, zrodený v Kristovi, je totiž povolaný, aby silou milosti Svätého Ducha zachovával čistotu, zodpovedajúcu jeho životnému stavu, prejavoval poslušnosť Bohu a Cirkvi a zachovával si múdru odpútanosť od hmotných dobier, lebo všetci sú povolaní na svätosť, ktorá spočíva v dokonalej láske.” Vzor dokonalej lásky nachádzame hľadiac na Krista.

Nasledovanie Krista chudobného, čistého a poslušného

Láska v nás rastie nasledovaním Krista (Veritatis splendor, 19). Krista, ktorého poznáme ako chudobného, čistého a poslušného. Stretli ste sa už s tým, že manželia, ktorí spolu žili mnoho rokov, akoby sa na seba začali podobať? Roky spoločného života vyformovali ich ústa do podobného úsmevu, zladili ich gestá, intonáciu…. Presne to sa nám deje, keď žijeme vo vzťahu prehlbujúcej sa dôvery a dôvernosti s Kristom. Začneme sa mu podobať, a to práve v týchto jeho základných vlastnostiach – chudobe, čistote a poslušnosti. Tým, ktorých Boh povolal do zasväteného života, na tejto ceste pripodobňovania sa Kristovi pomáha práve profesia troch evanjeliových rád. Oni naozaj až doslovne opúšťajú materiálne vlastníctvo a darujú svoje telo a vôľu Bohu. Kresťania povolaní do manželstva či tí, ktorí z rôznych dôvodov zostávajú sami, sú povolaní žiť evanjeliové rady v zhode so svojím povolaním.

Podstata evanjeliových rád

Na to, aby sme mohli pochopiť, čo znamená žiť evanjeliové rády v zhode s naším povolaním, je dôležité, aby sme pochopili podstatu týchto rád. Tú pochopíme, keď si zrátame, čo všetko sme volaní darovať zo seba Bohu prostredníctvom jednotlivých rád: pri rade chudoby je to odovzdanie toho, čo vlastníme, pri rade čistoty je to darovanie svojho tela a pri rade poslušnosti je to darovanie svojej vôle. Keď to zrátame, vyjde nám, že evanjeliové rády sú vlastne vyjadrením Božej túžby, aby sme mu patrili úplne celí, bezo zvyšku, a to bez ohľadu na povolanie, v ktorom žijeme. Slovami sv. Jána Pavla II., aby sme boli totálnym darom.

Skutočná láska je totiž stavom radikálnej pripravenosti darovať všetko, čo si milovaný vypýta. Zľakli ste sa? Právom! Ak je totiž tým Milovaným Boh, chce od nás úplne všetko. Chce nás celých. Chce nás celých preto, aby nám mohol na oplátku darovať On sám seba. Ak je naše srdce plné lásky k peniazom či komfortu, na ktorý sme zvyknutí, Boh nám nemôže darovať plne sám seba. Ak naše srdce pozerá na muža či ženu ako na predmet, ktorý slúži na uspokojenie našich sexuálnych túžob, Boh nám nemôže darovať plne sám seba. Ak sa modlíme: „Buď vôľa tvoja“, no máme tým na mysli: „Nech je tvoja vôľa ako moja“, Boh nám nemôže darovať plne sám seba. Kedykoľvek Boh od nás niečo pýta, je to preto, že chce v nás plnšie kraľovať On sám. Chce nás vovádzať do dôverného vzťahu so sebou samým. Túži po tom, aby sme sa mu totálne darovali preto, aby sa nám On mohol totálne darovať. Viete, aký je rozdiel medzi nami a svätými? Oni už dali to všetko. My sme na ceste.

Každá cesta sa začína prvým krokom

Dobrá správa je, že prvý krok máme za sebou. Je ním krst. V ňom sme boli ponorení do Krista. Sme v Ňom. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako píše sv. Pavol. A vy máte určite za sebou aj množstvo ďalších krokov. Zriekate sa svojho pohodlia kvôli starostlivosti o deti? Žijete podľa učenia Cirkvi i vtedy, keď to nie je ľahké a keď by ste si najradšej urobili po svojom? Strážite si oči, aby boli verné vášmu manželovi či manželke? Každým jedným takýmto hocijako nepatrným skutkom v sebe „vypratávate“ a robíte miesto pre Boha.

Tak ako každá cesta sa začína prvým krokom, po ktorom nasleduje množstvo ďalších, ktoré nás nesú do cieľa, tak je to aj s duchovným životom. Najväčšie pokroky robíme vtedy, keď si ich vôbec nie sme vedomí. Vtedy, keď proste len „šliapeme“.

Aby sme však „nešliapali“ zbytočne, je dôležité, aby sme poznali cieľ. Naším cieľom je svätosť, teda zjednotenie celej našej bytosti s Bohom. Ako nám v tom pomáhajú evanjeliové rady? Rada chudoby nás upozorňuje, že nie sme vlastníkmi, ale len správcami nášho majetku. Rada čistoty očisťuje náš zrak a učí nás vidieť v blížnom Boží obraz. Rada poslušnosti nás volá vždy a vo všetkom hľadať a prijímať Božiu vôľu.

Nuž, ako je to teda s tou dokonalosťou zasväteného stavu? Ja som si vydýchla, keď som zistila, že môžeme povedať, že manželstvo má na tejto dokonalosti účasť práve tým, že aj manželia sú povolaní žiť podstatu evanjeliových rád – krok za krokom sa stávať slobodnejšími, aby sa mohli totálne darovať Bohu. Neexistuje teda prvá a druhá trieda kresťanov. A ak aj áno, deliaca čiara neprechádza medzi zasväteným životom a manželstvom, ale medzi ochotou vykročiť každé ráno na dnešný úsek cesty – darovať práve dnes Milovanému to, čo od nás žiada, aby nás mohol naplniť plnšie sám sebou.

Na konkrétne a praktické tipy, ktoré vás môžu viesť na tejto ceste, sa môžete tešiť v ďalších častiach tohto seriálu.

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Slovo medzi nami, číslo 6, ročník 17, august 2016.

ZDIEĽAJ
PredchádzajúciNorthropovci: Každá rodina má svoje poslanie
NasledujúciAlternatíva k amniocentéze?
Andrea Mikolášiková
ThLic. ANDREA MIKOLÁŠIKOVÁ je vydatá, má tri deti, s rodinou žije v blízkosti Bratislavy. Študovala katolícku teológiu na Trnavskej univerzite v Bratislave a Katholieke Universiteit Leuven (Belgicko). Licenciát so špecializáciou na teológiu manželstva a rodiny získala na International Theological Institute Trumau (Rakúsko). Baví ju hľadať Boha vo všednosti i výnimočnosti (nielen) rodinného života a deliť sa s inými o svoje objavy.

1 COMMENT

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here