Kroky k uzdraveniu rán spôsobených úmyselným potratom

0
178

Všetko, čo urobíme v živote zlé, má dopad na náš duševný, ale aj duchovný život. Najmä, ak v tom bol celý náš úmysel. Dalo by sa ľahko odsúdiť ženy po potrate, pretože práve ony mohli v poslednej chvíli rozhodnúť, či dovolia lekárovi urobiť potrat… Fakt je však taký, že prevažná väčšina žien sa v ťažkej životnej situácii rozhoduje pod tlakom. Buď pod tlakom okolností, alebo pod tlakom manžela/partnera, lekára, rodičov… Preto by sme mali byť veľmi opatrní v odsudzovaní takýchto žien. Veľakrát je za potrat viac zodpovedný otec dieťaťa, ale následky si nesie najmä matka.

Pri sprevádzaní žien, ale aj mužov, ktorí trpia hlbokou ranou potratu, existuje niekoľko oporných barličiek na ceste k uzdraveniu.

  • Vyrozprávanie príbehu, vyplavenie blenu. Bez opätovného otvorenia rany a vytlačenia „hnisu“ liečba nie je možná.
  • Povolenie hnevať sa. Je potrebné vyliať všetok hnev z ľudského srdca, aby sa vytvorilo miesto na prijatie niečoho pozitívneho a krásneho. Dotyčná osoba sa môže hnevať na manžela, na Boha, na matku, na lekára, ale najmä – a to platí vždy – na seba.

Je potrebné jej pomôcť úplne sa zbaviť hnevu, ktorý prechováva.

  • Neschopnosť odpustiť je ako jed, ktorý najviac škodí tomu, kto sa hnevá. Prejavuje sa rozličnými spôsobmi v bežnom živote na psychike jednotlivca. Odpustenie je rozhodnutie, nie pocit. Je potrebné rozhodnúť sa odpustiť a prosiť Boha, aby dokončil v nás tento proces, kým nenastane úplný pokoj.
  • Pomenovať dieťa – uznať ho za osobu. Niektoré ženy tušia pohlavie dieťaťa, ak nie, je dobré pýtať sa Boha, možno dostanete poznanie cez čítanie Svätého Písma, modlitbu alebo sny…
  • Poprosiť dieťa o odpustenie – je dobré napísať dieťaťu list, vysvetliť okolnosti, prihovoriť sa mu, vyjadriť mu lásku. Dlho na toto čakalo…
  • Zmieriť sa s Bohom. Po predchádzajúcich krokoch je dobré vykonať si sv. spoveď a uveriť Božiemu milosrdenstvu, raz a navždy. Nie je potrebné opätovne sa z toho spovedať.
  • Keďže proces uzdravenia z rán potratu je procesom trúchlenia, nesmie chýbať dôstojná rozlúčka, spomienkový obrad. Vzdávame tým úctu ľudskej bytosti a tiež odovzdávame ju Bohu, prepúšťame ju. Tento obrad má špeciálny význam pre psychiku postihnutých osôb, je vyvrcholením cesty uzdravenia, hoci na celkové uzdravenie je potrebné, aby človek ešte dozrel v čase.
  • Odporúča sa nechať si spomienkový predmet, niečo, čo by nám dieťatko v každodennom živote pripomínalo a mohlo by byť takto začlenené do rodiny. Je dobré spomenúť si naň zapálením sviece aspoň na deň Pamiatky zosnulých.

 

Všetky tieto kroky je lepšie vykonať s niekým, kto je vyškolený v tejto oblasti, alebo so psychológom, ktorý má pre závažnosť následkov potratu pochopenie. Pre sprostredkovanie kontaktu pozrite stránku www.rachel.rodinabb.sk

Ešte efektívnejším sa javí víkendový sprirituálno-terapeutický program Ráchelina vinica, keďže účastník je vytrhnutý z kolobehu bežného života a má možnosť dôsledne sa sústrediť len na tento životný problém v prostredí, ktoré neodsudzuje. Spätná väzba účastníkov je veľmi pozitívna. http://rachel.rodinabb.sk/skusenosti-zien/

Najbližšia RV bude 26.- 28. februára 2016 v Trenčianskom kraji.

Prihlasovanie: rachel@rodinabb.sk, tel. 0911 911 794

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokKnižná novinka Páter Pio a očistec
Nasledujúci článokHomosexuál Erik: Zatvárame oči pred pravdou
Daniela Obšajsníková
Manželka a matka štyroch detí na plný úväzok. Dobrovoľnícky pracuje v Diecéznom pastoračnom centre pre rodinu, kde sa venuje najmä spracovaniu následkov perinatálnej straty (úmyselnej, či neúmyselnej). Sama sa musela vyrovnávať s dvojnásobnou stratou po samovoľnom potrate. Uviedla program Ráchelina vinica na Slovensko, ktorý pomáha zraneným potratom, a zároveň odhaľuje pravdu o hrôze potratu a jeho dopade na jednotlivca i celú rodinu.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno