Svadba, vytúžené tehotenstvo, šťastný rodinný život. Keď si mladý človek zakladá rodinu, takto nejako vyzerajú jeho ideálne predstavy. Niekedy však príde v našom živote k dramatickému zvratu. Eva mala len 19 rokov, keď ju život vystavil ťažkému rozhodnutiu…
Eva, už ako mladá mamička ste sa museli vysporiadať s neľahkou situáciou, keď sa váš prvorodený synček tesne po narodení ocitol v ohrození života…
Áno, nášho syna Lukáša na 5. deň po narodení prevážali do krajskej nemocnice, pretože bojoval s ťažkým zápalom. Oznámili nám, že sa máme pripraviť aj na to najhoršie, že ho priviezli o 5 minút 12. Vzhľadom k rozsiahlemu zápalu mu museli odstrániť celé hrubé črevo. Mala som len 19 rokov a prvé dieťa…
Podarilo sa lekárom synčeka zachrániť? Ako sa jeho zdravotný stav ďalej vyvíjal?
Po dvoch ťažkých mesiacoch v nemocnici nás konečne pustili do domáceho liečenia, kde začal tvrdý životný boj. Učili sme sa, ako vôbec fungovať bez tohto orgánu. Učili sme sa my, ale aj niektorí lekári popri nás. Časté vyšetrenia, kontroly, hospitalizácie a zdravotnícky personál sa stali našim vtedajším životom. Bolo to naozaj veľmi náročné, lebo detí s takýmto ochorením veľa nebolo, teda ani dostupných informácií či postupov liečenia.
V tejto náročnej životnej situácii ste zistili, že ste opäť tehotná. Asi sa nemusím pýtať, či vás toto tehotenstvo prekvapilo. Ako ste sa s ním vyrovnávali?
Bolo to 5 mesiacov po narodení syna Lukáša. Hlavou mi vírilo veľa otázok: Ako to mám všetko zvládnuť??!! Čo ak sa to bude opakovať a to dieťatko bude tiež choré???!! Veď čo bude s Lukáškom, ak by som musela ležať v nemocnici…?! Bojím sa…Cítila som beznádej, akoby som bola zatlačená do kúta a nevedela nájsť východisko. Srdce mi hovorilo: ÁNO – chcem ho, ľúbim ho, rozum: NIE – nezvládnem to.
A čo nakoniec prevážilo? Ako sa od toho rozhodnutia uberal váš osobný a rodinný život?
S veľkou bolesťou v srdci a strachom som podstúpila interrupciu. Veľmi som si túžila to dieťatko nechať, no môj strach a slabosť ma premohli. Nik okrem mňa a manžela to vtedy nevedel. Do nemocnice na zákrok som išla taká nijaká, bez nálady. A tak ako to opisuje veľmi veľa žien, hneď po prebudení z narkózy som cítila v srdci i na duši obrovskú bolesť, prázdnotu a trápenie. Plač bol môj sprievodca aj doma. Nechcela som nikoho vidieť, hnevala som sa na seba, na manžela, na celý svet.
Toto bolo vaše bezprostredné prežívanie po potrate alebo ste sa takto cítili dlhodobo?
Roky plynuli a ja som často myslela na to malé nevinné stvorenie, ktorému sme nedali šancu na život. Moje srdce bolo zjazvené a krvácalo celé roky. Bolo veľa preplakaných chvíľ, veľa zamýšľania sa, veľa depresií aj veľa rozmarných dní – aby som zabudla. Ako s tým vlastne žiť? Ako zaplniť tú prázdnotu, temnotu, smútok? Aká irónia: prvorodený syn z Božej dobroty prežil – a dnes viem, že aj vďaka modlitbám iných – a o pár mesiacov nato sme nedali šancu na život dieťatku my sami.
Mali ste potom ešte ďalšie deti?
Pán Ježiš nám vo svojej milosti po necelých 4 rokoch požehnal ďalšieho syna Jakuba. Bohu vďaka za neho. Bol to ten istý Ježiš, ktorému sme spôsobili takú veľkú bolesť.
Evka, napriek ťažkému rozhodnutiu svojho života a bremena, ktoré ste si niesli ako jeho následok, ste po rokoch našli Boha a On si vás pritiahol k sebe….
V roku 2016 som zmenila prácu a spoznala som nových ľudí – medzi nimi aj kolegyňu Evku. Ona ma zoznamuje so Svätým písmom, učí ma modliť sa, učí ma spoznávať Pannu Máriu, požehnáva a ľúbi ma takú, aká som. Pri všetkej tej premene svojho života a zanechávaní zlej cesty zisťujem pravdu a nastáva bolesť v srdci z toľkého zla, čo som spôsobila sebe, rodine, nášmu rodu, priateľom ako i Bohu. Ozýva sa častejšie bolestná spomienka na naše dieťatko v nebi.
Potom prišiel zlomový okamih…
Zlomovým sa stáva aj rok 2017. Od mojej drahej kolegyne Evky som dostala spolu s mojim synom Jakubom pozvanie na duchovnú obnovu, ktorú viedol gréckokatolícky kňaz a bývalý exorcista otec Jozef Maretta na tému „Zbav nás Zlého“. Boh mi dáva novú duchovnú rodinu, po ktorej som tak vrúcne túžila. Totálne sa mi zmenili hodnoty a nastala revolúcia v mojom živote.
Neskôr ste sa zázračným spôsobom dostali na púť do Fatimy. Čo vám táto púť priniesla?
Toto pozvanie od o. Dušana Mesíka prišlo ozaj nečakane, pretože som vtedy riešila také výzvy ako zlomená ruka, nástup do nového zamestnania, bezlepkovú diétu, nedostatok financií. Ocitla som sa zázrakom na najúžasnejších miestach, na akých som nikdy v živote nebola. Liečenie duše sa začalo. Prvá krížová cesta: za počaté a nenarodené deti. Zásah priamo do srdca. Celých 10 dní som sa kúpala v slzách. Myslela som si, že sa zbláznim od tej bolesti. Akt ľútosti, ale tej opravdivej ľútosti a pokánia je tak veľmi boľavý, ale neskutočne dôležitý, aby sa duša mohla liečiť. Počas tejto púte sa opona rozťahovala a ja som videla toto nádherné divadlo čistým zrakom. Panna Mária bola všade prítomná, cítila som ju všade – v mojom tele, duši, mysli, všade, kde sme sa pohli, bola Ona, jej Syn Vykupiteľ i Duch Svätý. Tomuto sa hovorí duchovná infúzia. Práve cez bolesť som prišla k Ježišovi, cez peklo na zemi, ktoré som si však zväčša dobrovoľne zvolila sama. Po nejakom čase a pod duchovným vedením o. Pavla Cerovského som prijala krst, 1. sv. prijímanie aj sviatosť birmovania. Môj starý život bol doslova zmazaný – ostal v mojej pamäti ako nejaký film, čo som kedysi dávno videla.
Môžete povedať, že po tom všetkom, čím ste si prešli, ste boli definitívne zmierená s potratom? Bola bolesť potratu už natrvalo zahladená?
Nie, táto jediná situácia a bolesť spred 20-tich rokov sa mi akosi pripomínala stále. Ako je to možné? Veď hriechy boli zmazané všetky, tak prečo, prečo, Pane? Odpoveď prišla neskôr. Na chválach v kostole som v jeden deň započula slovo poznania, ktoré znelo: „Ježiš sa prihovára k žene okolo 45 rokov, ktorá pred 20 rokmi bola na potrate. Ježiš ti už dávno odpustil, už si musíš odpustiť len ty sama.“ Zaliali ma slzy, horúčava na hrudi, bruchu. Nevedela som prestať plakať. Skúsila som si teda znovu a znovu odpúšťať, no teraz naozaj. Postupne ma napĺňal pokoj a dokázala som sa na túto skutočnosť pozerať s Ježišovou láskou a bez výčitiek. Som šťastná, že je naše dieťatko v tých najláskavejších rukách, že nás stráži, oroduje za nás a pevne verím, že sa tam spolu aj s mojou rodinou stretneme.
Ale Boh dáva viac ako niekedy v skrytosti srdca dúfame. Vám vo svojej Láske daroval ešte jeden veľký dar, po ktorom ste túžili…
Mesiac nato sme mali s manželom 20-te výročie sobáša, obnovili sme si manželské sľuby a dostali ten najúžasnejší darček, ktorý prevýšil všetky pozemské a materiálne veci. Pôvodne som rozmýšľala nad nočnými lampami do spálne… No napokon som manželovi so strachom oznamovala, že som tehotná. So strachom preto, lebo manžel tvrdo odmietal predstavu ďalšieho tehotenstva v našom manželstve. V deň Božieho milosrdenstva ho táto správa zasiahla priamo do srdca. Dostal síce šok, ale šok Láskou. Stal sa z neho citlivý muž, ktorý prijal dieťatko ako dar od Nebeského Otca. Dali sme mu meno Matej Emanuel, čo v preklade znamená Dar od Boha – Boh s nami… Boh nám dal šancu na reparát, dal nám krásnu príležitosť poznávať Ho, chváliť a vychovávať dieťatko vo viere.
Evka, o vašej skúsenosti si určite prečítajú viaceré ženy, ktoré si prešli umelým potratom. Vy sama ste zažili, že aj takúto veľkú ranu na duši človeka Boh uzdraví. Čo je podľa vás v procese zmierenia sa s potratom kľúčové?
Neostávať v tom sama. Boh na Vás čaká, má pre Vás veľký plán, čaká Vás vo sviatosti zmierenia, a chce Vám odpustiť, otvorte Mu svoje srdce a pustite Ho do svojho života, dôverujte Mu a okúsite ovocie, ba trúfam si povedať – vyskúšajte si Ho, ak neveríte. Aspoň sa o to pokúste. Dajte Mu šancu, On Vás nesklame. Odovzdajte Mu všetku Vašu bolesť, trápenie, strach, hnev, nervozitu, frustráciu, čokoľvek pociťujete. A vedzte, že Vás miluje takú, aká ste. Hľadajte pomoc, podporu, múdrosť do rozhodnutí a Boha samotného. No hlavne v tom nemusíte byť sama.
Poznámka autora: V situácii nečakaného tehotenstva a stavoch po potrate pomáhajú ženám viaceré organizácie. Jednou z nich je aj Poradňa Alexis, n. o., na ktorú sa môžete v týchto prípadoch obrátiť .
Fotografia: pixabay
