Vlado Bis: Osloviť mladých je umenie; majú obrovskú ponuku, a nie vždy si vedia správne vybrať

Čo ťa viedlo k hraniu práve gospelovej hudby?

Vnímam to ako Boží plán so mnou. Ako 12-ročný som už vedel, že chcem byť hudobník. Neopustilo ma to dodnes. Hudbou som vždy naplno žil. A v Boha verím odmalička, takže ide len o súlad mojich darov a talentov, za ktoré som Bohu vďačný, a takýmto spôsobom ich rozdávam, odovzdávam ďalej.

Vnímaš Boha nejakým osobitným spôsobom v hudbe?

Áno, vnímam Ho. Už len vďaka daru, že môžem robiť hudbu. Kto spieva, dvakrát sa modlí.

V spolupráci s rôznymi gospelovými kapelami si sprevádzal svojou hrou a spevom stovky svätých omší i koncertov na Slovensku a v Čechách. Prostredníctvom svojej hudby tak evanjelizuješ najmä mladých ľudí. Ako vnímaš toto vzájomné obohatenie?

Hovorí sa, že aj keby mal len jeden človek odísť z koncertu povzbudený, tak to malo zmysel. A práve o to mi ide – rozdávať hudbou radosť a nádej, čo je obohatenie na oboch stranách. A to sme, trebárs s kapelou S.I.L.A., určite robili.

Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si založil už spomenutú detskú gospelovú kapelu S.I.L.A?

Opäť v tom bolo Božie volanie. Jedného dňa som pocítil jemné, ale dennodenné naliehanie – „Urob niečo ako je Arka Noego v Poľsku, ale po svojom.“ Ja som dovtedy o Arka Noego sotva počul, ale v tom období som túto kapelku až príliš často „náhodne“ videl na sociálnych sieťach. A tak som išiel do toho. Založil som kapelu a začalo sa nové dobrodružstvo.

Mnohé tvoje piesne zožali veľký úspech. Napríklad pieseň Sen o rodine obsadila 2. miesto v súťaži o hymnu Národného pochodu za život a dostala titul Detská hymna Národného pochodu za život. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pre texty piesní?

Tie ocenenia si dodnes veľmi vážim. V prípade piesne Sen o rodine som čerpal námet priamo zo sloganu „Radosť zo života“, ktorý bol vyhlásený pred Národným pochodom za život 2015. V kapele S.I.L.A. som sa snažil písať texty, ktoré boli, samozrejme, o viere, to bol základ, ale zároveň tak, aby boli konzumné pre detského poslucháča. Od tých cca 6 až 7 rokov vyššie.

Pred piatimi rokmi tragicky zahynul šesťročný chlapček, ktorého privalil strom. Na jeho počesť si zložil pieseň s názvom Nebo má ďalšieho anjela. Určite nebolo jednoduché skladať text k piesni o zomrelom dieťati. Zdá sa, akoby si chcel smútiacich pozdvihnúť ku kresťanskej nádeji. Ako vznikla táto pieseň a čo bolo jej hlavným posolstvom?

Pieseň vznikla veľmi rýchlo. Vnímal som, akoby mi niekto diktoval melódiu aj text. Mal som na ňu veľmi dobré odozvy. Hral som ju na pohrebe, sám s gitarou. Bol to spôsob, akým som vedel stáť pri smútiacej rodine. Zanechať niečo trvalejšie, vo forme piesne. Verím, že čas aspoň trochu zahojil rany…

Okrem toho, že s deťmi spolupracuješ na hudobnej scéne, prezradil si, že v minulosti si istú dobu učil na základnej škole náboženstvo a po ukončení štúdia sa k tomu plánuješ vrátiť. Čo ťa na deťoch tak inšpiruje?

Asi to mám tak trochu v krvi. Moji predkovia v 19. a 20. storočí boli učiteľmi na katolíckych školách na Liptove. Takže kto by ma chcel za učiteľa, môže sa mi ozvať. (úsmev).

S projektom MISIA ŽIVOT, ktorého si spoluzakladateľ, si realizoval evanjelizačné programy na školách. O čo konkrétne v týchto programoch išlo?

Mottom projektu MISIA ŽIVOT je „Spravuj, čo si dostal, neber, čo si nedaroval“. Tento projekt vznikol ako sen a túžba ľudí, ktorí vnímajú jednoznačnú potrebu podnikať konkrétne kroky smerujúce k tomu, aby sa efektívne zvyšovalo povedomie potreby ochrany života. Života ako takého, od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Ponúkame animačné programy pre školy či rôzne zariadenia komunitného charakteru, alebo spoločenstvá. Sami vnímame, že o týchto kľúčových témach je potrebné hovoriť už od detského veku, v ktorom je človek ešte efektívne formovateľný. Nie sú to však programy určené len pre deti, sú vhodné pre akékoľvek spoločenstvo.