Vlado Bis: Osloviť mladých je umenie; majú obrovskú ponuku, a nie vždy si vedia správne vybrať

0
510

Je zakladateľom viacerých kresťanských kapiel a projektov. Mládež ho pozná z hudobných festivalov, žiaci prostredníctvom školských animačných pro-life programov a veriaci zo speváckych zborov, s ktorými spieva počas svätých omší. Pod vplyvom výroku svätého Augustína „kto spieva, dvakrát sa modlí“ cítil volanie k svojej evanjelizačnej misii. Súlad viery a hudobného talentu ho nasmeroval na gospelovú scénu. A tak svojím talentom evanjelizuje práve tam, kde ho Pán povolá. …hmm …kto by to bol povedal na basgitaristu z kapely Iné Kafe? Veselý, kamarátsky a zvlášť medzi mladými obľúbený – Vlado Bis.

Odkedy pôsobíš na gospelovej scéne?

Približne od roku 2001. Začal som hrávať s hudobníkom Marekom Novotným, ktorému som dodnes vďačný za túto príležitosť. To boli moje začiatky. V tom istom roku som založil internetovú hitparádu gosamka.gospel.sk, ktorá fungovala asi 13 rokov, ale pri masívnom nástupe sociálnych sietí stratila zmysel. Ešte silnejší prienik na gospelovú scénu som zaznamenal, keď som sa stal gitaristom v kapele Richarda Čanakyho. Vďaka jeho profesionalite boli nasledujúce roky pre mňa veľkou skúsenosťou. Popritom som občas koncertoval s vlastnou rockovou kapelou N.D.E. Veľmi som si užil aj koncerty s talentovaným Vladom Regásom, víťazom súťaže Gospeltalent 2016. Zopár skvelých koncertov som odohral, okrem iných výborných umelcov, i s Monikou Ližbetin a rád sa hudbou modlím aj s Braňom Letkom.

Čo ťa viedlo k hraniu práve gospelovej hudby?

Vnímam to ako Boží plán so mnou. Ako 12-ročný som už vedel, že chcem byť hudobník. Neopustilo ma to dodnes. Hudbou som vždy naplno žil. A v Boha verím odmalička, takže ide len o súlad mojich darov a talentov, za ktoré som Bohu vďačný, a takýmto spôsobom ich rozdávam, odovzdávam ďalej.

Vnímaš Boha nejakým osobitným spôsobom v hudbe?

Áno, vnímam Ho. Už len vďaka daru, že môžem robiť hudbu. Kto spieva, dvakrát sa modlí.

V spolupráci s rôznymi gospelovými kapelami si sprevádzal svojou hrou a spevom stovky svätých omší i koncertov na Slovensku a v Čechách. Prostredníctvom svojej hudby tak evanjelizuješ najmä mladých ľudí. Ako vnímaš toto vzájomné obohatenie?

Hovorí sa, že aj keby mal len jeden človek odísť z koncertu povzbudený, tak to malo zmysel. A práve o to mi ide – rozdávať hudbou radosť a nádej, čo je obohatenie na oboch stranách. A to sme, trebárs s kapelou S.I.L.A., určite robili.

Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si založil už spomenutú detskú gospelovú kapelu S.I.L.A?

Opäť v tom bolo Božie volanie. Jedného dňa som pocítil jemné, ale dennodenné naliehanie – „Urob niečo ako je Arka Noego v Poľsku, ale po svojom.“ Ja som dovtedy o Arka Noego sotva počul, ale v tom období som túto kapelku až príliš často „náhodne“ videl na sociálnych sieťach. A tak som išiel do toho. Založil som kapelu a začalo sa nové dobrodružstvo.

Mnohé tvoje piesne zožali veľký úspech. Napríklad pieseň Sen o rodine obsadila 2. miesto v súťaži o hymnu Národného pochodu za život a dostala titul Detská hymna Národného pochodu za život. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pre texty piesní?

Tie ocenenia si dodnes veľmi vážim. V prípade piesne Sen o rodine som čerpal námet priamo zo sloganu „Radosť zo života“, ktorý bol vyhlásený pred Národným pochodom za život 2015. V kapele S.I.L.A. som sa snažil písať texty, ktoré boli, samozrejme, o viere, to bol základ, ale zároveň tak, aby boli konzumné pre detského poslucháča. Od tých cca 6 až 7 rokov vyššie.

Pred piatimi rokmi tragicky zahynul šesťročný chlapček, ktorého privalil strom. Na jeho počesť si zložil pieseň s názvom Nebo má ďalšieho anjela. Určite nebolo jednoduché skladať text k piesni o zomrelom dieťati. Zdá sa, akoby si chcel smútiacich pozdvihnúť ku kresťanskej nádeji. Ako vznikla táto pieseň a čo bolo jej hlavným posolstvom?

Pieseň vznikla veľmi rýchlo. Vnímal som, akoby mi niekto diktoval melódiu aj text. Mal som na ňu veľmi dobré odozvy. Hral som ju na pohrebe, sám s gitarou. Bol to spôsob, akým som vedel stáť pri smútiacej rodine. Zanechať niečo trvalejšie, vo forme piesne. Verím, že čas aspoň trochu zahojil rany…

Okrem toho, že s deťmi spolupracuješ na hudobnej scéne, prezradil si, že v minulosti si istú dobu učil na základnej škole náboženstvo a po ukončení štúdia sa k tomu plánuješ vrátiť. Čo ťa na deťoch tak inšpiruje?

Asi to mám tak trochu v krvi. Moji predkovia v 19. a 20. storočí boli učiteľmi na katolíckych školách na Liptove. Takže kto by ma chcel za učiteľa, môže sa mi ozvať. (úsmev).

S projektom MISIA ŽIVOT, ktorého si spoluzakladateľ, si realizoval evanjelizačné programy na školách. O čo konkrétne v týchto programoch išlo?

Mottom projektu MISIA ŽIVOT je „Spravuj, čo si dostal, neber, čo si nedaroval“. Tento projekt vznikol ako sen a túžba ľudí, ktorí vnímajú jednoznačnú potrebu podnikať konkrétne kroky smerujúce k tomu, aby sa efektívne zvyšovalo povedomie potreby ochrany života. Života ako takého, od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Ponúkame animačné programy pre školy či rôzne zariadenia komunitného charakteru, alebo spoločenstvá. Sami vnímame, že o týchto kľúčových témach je potrebné hovoriť už od detského veku, v ktorom je človek ešte efektívne formovateľný. Nie sú to však programy určené len pre deti, sú vhodné pre akékoľvek spoločenstvo.

Aká je odozva zo strany žiakov na tieto evanjelizačné programy?

Na každej škole iná. Niekde reagovali spontánne, inde boli menej aktívni. A čo je prekvapujúce, tak sa dá len ťažko predvídať reakcia v závislosti od regiónu Slovenska. Ak by ste teda napríklad očakávali, že na Orave budú na školách vždy len spontánne a aktívne deti, nemusí to vždy platiť. No a, samozrejme, väčšinou sú aktívnejší žiaci prvého stupňa základných škôl. Ale ani toto neplatí vždy. Nikdy nevieme, do čoho ideme. Ale vždy sa tešíme.

Sú deti otvorené pre prijatie kresťanskej viery prostredníctvom takejto školskej evanjelizácie a gospelovej hudby, ktorým sa práve ty venuješ?

Mladí určite sú. Treba im dať k tomu ale aj nejakú pridanú hodnotu. Napríklad tú hudbu alebo aj vlastné životné svedectvo o Bohu. Mladých priťahujú príklady, v tomto sa môžeme učiť napríklad od saleziánov. Niekedy sú aj slová zbytočné, stačí osobný príklad – mladí ťa sledujú, aj keď sa tvária apaticky. A ich záujem o vieru prostredníctvom hudby je viditeľný v úspechu projektu Godzone, kde je fascinujúci najmä stabilný záujem mladých, ale i dlhoročná popularita festivalov, akým je napríklad CampFest. Ale osloviť ich, to je umenie. Dnes majú obrovskú ponuku, a nie vždy si vedia správne vybrať.

A čo ich oslovuje, aké kritériá má podľa teba dnešná mládež pri výbere hudby?

Tu trošku vnímam takú tú slovenskú „stádovitosť“, že keď je niečo overené a masovo navštevované, pridávajú sa k tomu ďalší a ďalší. Mladým niekedy chýba vlastný názor a kam ide kamarát, tam pôjde aj on. Typickým príkladom je fenomén rapu a hiphopu – aj keď texty a životný štýl mnohých raperov rozhodne nekorešponduje s Desatorom, mladých kresťanov to láka. Zrejme tá rebélia, ten pocit byť iný. Na Slovensku je preto priam nevyhnutné, aby vznikali rapové a hip-hopové zoskupenia s kvalitnými textami.

Čo považuješ za svoj (zatiaľ) najväčší životný úspech?

Spomeniem hudobný úspech. Že môžem byť profesionálny hudobník v kapele INÉ KAFE. Na mojej ceste za snom bolo veľa, veľa driny a odriekania. Znovu a znovu vstať, aj keď som nevládal.

A za čo si najviac v svojom živote vďačný?

Za dar viery.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno