Volám sa Helenka a mám 45 rokov, 5 detí, úžasného manžela a prežívam už 25 krásnych rokov manželstva. Skúsenosť nášho manželstva nepíšem preto, aby som ním hodila ťažké bremeno na plecia manželov, ale naopak, aby som ohlásila, že v manželstve sa dá žiť sexualita v slobode. Božie Slovo hovorí: On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ (Mt 22, 37-40)
A práve toto sa stalo v našom manželstve pravdou a prinieslo nám to do manželstva Život. Keď sme sa zobrali s mojím manželom Robkom, tak sme sa rozhodli, že chceme mať najmenej štyri deti. Keď sa nám narodili prví dvaja vytúžení synovia a tretieho som nosila pod srdcom, tak sme zistili, že obidvaja chlapci majú hemofíliu stredne ťažkého stupňa (jednoducho povedané, krvácavá choroba, strata zrážanlivosti krvi) a náš najstarší syn mal k tomu ešte ťažkú poruchu sluchu na hranici hluchoty. Pre nás to bola veľmi ťažká rana a lekári nám povedali, že že každý ďalší chlapec bude mať na 99% túto chorobu. A keď sa zistilo, že pod srdcom nosím chlapčeka, tak nám navrhovali interrupciu – čo sme rázne odmietli. Po narodení tretieho chlapčeka nám lekári oznámili, že aj tento má hemofíliu. Nastal na nás tlak z okolia a hlavne zo strany niektorých lekárov (česť výnimkám), že sme nezodpovední mať také deti a že by sme to mali riešiť, pričom nám dávali rôzne – pre nás neprijateľné – návrhy. Tento tlak a zároveň každodenný boj s touto chorobou pri našich malých chlapcoch, ktorí mali časté úrazy, nás dostal do takého psychického stavu, že sme sa rozhodli, že už nebudeme mať deti a začali sme zabraňovať počatiu tým, že sme začali praktizovať antikoncepčný prerušovaný styk. Ja som v tom čase vôbec nevedela nič o plodných a neplodných dňoch a toto obdobie bolo pre nás veľmi ťažké. „Bili“ sa v nás túžba po intímnom zjednotení, strach z nečakaného tehotenstva, náboženské presvedčenie, uvedomenie si viny, keď sme zlyhali… Môžem len konštatovať, že hoci sme mohli pri praktizovaní prerušovaného styku mať sex, kedy sa nám zachcelo, neprinieslo to do nášho manželstva slobodu a požehnanie. Skôr naopak, s manželom sme sa začali v určitom zmysle odcudzovať. Je to zaujímavé zistenie, ale pravdivé. Pomoc nám prišla cez malé kresťanské rodinné spoločenstvo, do ktorého sme sa zapojili a kde som sa s týmto našim problémom pozdieľala. Dohodli sme sa s ostatnými, že sa budeme za tento problém modliť, volať Boha na pomoc pri riešení tohto problému a hľadať aj konkrétnu pomoc. Prosili sme, aby naše manželské lôžko nebolo pre nás otroctvom, bremenom a dokonca ani miestom bolesti, ale aby sa stalo oltárom našej vzájomnej lásky a sebadarovania. Spoločenstvo zavolalo k nám manželov Predáčovcov z Ligy pár páru, ktorí nám urobili kurz symptotermálnej metódy plánovania rodičovstva. Postupne som sa naučila spoznávať moje plodné a neplodné dni. Môj manžel mi bol pri tomto spoznávaní veľkou oporou, kúpili sme si prístroj Personu, ktorý nám dodával istotu vo vlastných pozorovaniach a hodnoteniach, keď sme si neboli istí. Hoci sme urobili prvý krok a začala som sa spoznávať, aj tak strach z nečakaného tehotenstva sa nestratil, bol veľký. A zlyhávali sme. Na základe týchto skúsenosti sme sa rozhodli ísť na duchovné cvičenia pre manželov – kurz Rút, kde sme sa jasne rozhodli, že už nebudeme a nechceme zabraňovať počatiu týmto hriešnym spôsobom. Boh vypočul naše modlitby a postupne uzdravoval aj môj strach a až do takej miery, že tri roky po tomto kurze sme sa slobodne s manželom rozhodli mať dieťatko! A Boh nám požehnal dcérku.
Boh však neskončil len pri tomto dare. Ja osobne mám počas plodných dní veľkú túžbu po mojom manželovi a musím povedať, že zo začiatku bolo pre mňa veľmi náročné sa v tomto čase vzdať radostného zážitku z manželského spojenia. Môžem svedčiť, že po vzájomných rozhovoroch a modlitbách sme sa dostali do veľkej slobody. A ja zažívam aj počas neplodných dní túžbu po manželovi a počas nášho zjednotenia aj všetko, čo s tým súvisí. Zažívame, že toto zjednotenie nie je len o uspokojení tela, ale je to pre nás hlavne vzájomným obdarúvaním sa až posvätením, kedy vnímame, že naše manželstvo, náš vzťah sa utužuje, spevňuje a prináša do manželstva jednotu, pričom môžem v pravde vyhlásiť, že v čase, keď sme zabraňovali počatiu prerušovaným stykom, toto nášmu manželstvu chýbalo, aj napriek tomu, že sme mohli byť spolu kedykoľvek. Skôr naopak, my sme vtedy žili akoby vedľa seba a dokonca nás to začalo odcudzovať. Čo sa týka dodržiavania plodných a neplodných dní, nevravím, že sme počas plodných dní nepadli, ale k tomuto len poviem, že verím, že môj Boh vidí do našich sŕdc a na naše pohnútky. Keď z ľudskej slabosti zlyhávame a vyznávame mu svoj hriech vo sviatosti zmierenia, dáva nám cez kňaza rozhrešenie a posilu zdokonaľovať sa v žití úprimnej lásky. Myslím si, že náš nebeský Otec sa teší z toho, že máme túžbu chcieť podľa jeho plánu milovať jeden druhého a oceňuje našu každodennú snahu o to, aby sme ja a môj manžel boli jedno. Naše manželstvo sa utužuje a aj po 25 rokoch sme si vzácni a máme sa stále radšej a radšej. S mojím manželom sme sa zhodli, že dodržiavanie plodných a neplodných dní za pomoci Ducha Svätého utužilo naše manželstvo, posilnilo naše telá v boji proti egoizmu a sebectvu a tým aj proti vonkajšiemu tlaku chorej a nezriadenej sexuality. Učenie Cirkvi, konkrétne toho, k čomu nás pozýval blahoslavený pápež Pavol VI., je reálna možnosť, ktorú môžu všetci manželia žiť vo svojom každodennom živote, tak ako sme to prijali a naučili sa praktizovať aj my. Sex je radostnou súčasťou nášho manželského života a tým, že sme sa naučili rešpektovať učenie Cirkvi, neprináša nám rozdelenie, ktoré sme zakúsili, ale je pre nás darom pre naše zjednotenie a posvätenie. Podľa môjho názoru, táto oblasť manželského života je veľmi napádaná zvlášť v tých manželstvách, kde sa sexualita nepodriadi láske – nehovorím o sebaláske, ale o Božej Láske v nás. Na druhej strane, ani teplomer a Persona a iné prístrojčeky a kalendáriky nezaručia sami osebe jednotu manželov a podľa môjho názoru majú byť len pomôckou k plneniu Božieho plánu. Svoje svedectvo zakončím Božím slovom: Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho, ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane pre teba a obnoví tvoj spravodlivý príbytok, a hoci tvoje začiatky boli nepatrné, tvoja budúcnosť sa preveľmi vzmôže (Jób 8, 5-7 ). Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie (1 Sol 4,3). Bože, ďakujem ti, že si mi dal môjho manžela a môžeme si byť jeden pre druhého Tvojim darom.
Helenka a Robko Slamkovci
– –
Liga pár páru v spolupráci s Domom prijatia pre rodiny Rodinkovom v Belušských Slatinách pripravuje na záver Národného týždňa manželstva v termíne od 15.2 do 17.2.2019 víkendový kurz symptotermálnej metódy porozumenia plodnosti rozšírený oproti klasickým kurzom o hlbšie porozumenie sexuálnej intimity v manželstve prednáškami Vzťahová fyzika v sexuálnej intimite… aby rozdielnosť nerozdeľovala a Mravné nie je neerotické, diskusie a svedectvá zo života prítomných lektorských párov.
Program je pripravený nielen pre manželské a snúbenecké páry, ktoré sa chcú naučiť porozumieť svojej plodnosti a praktizovať STM, teda začiatočníkov, ale pamätali sme aj na tých, ktorí už kurz STM absolvovali a uvítali by oprášenie alebo prehĺbenie svojich poznatkov v špecifických situáciách, ako je návrat plodnosti po pôrode, blížiace sa obdobie prechodu či snaha o dosiahnutie tehotenstva. Každý si bude môcť vybrať, čo ho zaujme, a okrem vzdelávacej časti je v programe dostatok času aj na odpočinok a vychutnanie si krásy zimnej prírody. Priestory Rodinkova sú vybavené herňami pre deti, takže dávajú možnosť, aby si na víkend manželia vzali so sebou aj deti.
Program, bližšie informácie a možnosť prihlásiť sa nájdete na www.lpp.sk alebo www.rodinkovo.sk
Tím portálu zastolom.sk kurz veľmi odporúča a v mene organizátorov srdečne pozýva!
Zdroj fotka: www.pexels.com
Ja krasne, ze sa rozhodli prijat dalsie dietatko. Ale aj ked je to dievcatko, tak na 50% bude prezivat s vlastnymi detmi rovnake trapenie ako jej mama. A teda na 50% je prenasacka hemofilie a teda vnuci tohoto paru budu mat tiez hemofiliu a vnucky opat mozu byt prenasacky. V pripade takejto genetijy je naozaj na premyslenie, ci prenasat toto ochorenie na dalsie genereacie.
A čo keď tieto deti sú povolané žiť ako kňazi a rehoľná sestra? A priniesť svetu mnoho úžitku v inom povolaní? Sme ako ľudia hodnotní len keď mame “bezchybnú” genetiku?!
Ja dakujem za tieto uprimne slova
Píšete že: „Ja osobne mám počas plodných dní veľkú túžbu po mojom manželovi a musím povedať, že zo začiatku bolo pre mňa veľmi náročné sa v tomto čase vzdať radostného zážitku z manželského spojenia. Môžem svedčiť, že po vzájomných rozhovoroch a modlitbách sme sa dostali do veľkej slobody. A ja zažívam aj počas neplodných dní túžbu po manželovi a počas nášho zjednotenia aj všetko, čo s tým súvisí. Zažívame, že toto zjednotenie nie je len o uspokojení tela, ale je to pre nás hlavne vzájomným obdarúvaním sa až posvätením, kedy vnímame, že naše manželstvo, náš vzťah sa utužuje, spevňuje a prináša do manželstva jednotu, pričom môžem v pravde vyhlásiť, že v čase, keď sme zabraňovali počatiu prerušovaným stykom, toto nášmu manželstvu chýbalo, aj napriek tomu, že sme mohli byť spolu kedykoľvek. “ Je pekné že ste našli vo svojom manželstve súlad s učením Cirkvi a zároveň to prinieslo do Vášho života slobodu a prehĺbilo to váš vzájomný vzťah. Nie všetky katolícke manželské páry to však prežívajú rovnako ako vy. Sú páry, ktorým úprimná snaha dodržiavať prirodzené metódy priniesla odcudzenie, bolesť. To, že žena túži po manželovi v plodných dňoch je prirodzené, tak je predsa stvorená. To je to prirodzené. Zároveň nie je pre ňu prirodzené byť s manželom len v neplodných dňoch. U niektorých žien môžu byť tieto rozdiely také veľké, že im manželské spojenie v neplodných dňoch môže byť nepríjemné, bolestivé, alebo dokonca nie sú manželského spojenia schopné vôbec, zatiaľ čo v plodných dňoch môžu prežívať manželské spojenie ako radostné a obohacujúce. To čo jednému páru osoží a nachádza v tom jednotu, slobodu a prehĺbenie manželského vzťahu, môže iným prinášať veľkú bolesť a odcudzenie, prípadne ohroziť existenciu ich manželstva. Propagácia iba jednej – pozitívnej skúsenosti spôsobuje, že sa o tomto probléme otvorene nehovorí. Spôsobuje ďalšie rany tým, ktorí na jednej strane túžia žiť úprimný kresťanský život a zároveň sú tieto pravidlá pre nich neúnosným bremenom. Podobne ako určitý liek môže 100 ľudí vyliečiť, zachrániť im život, ten istý liek môže u malého počtu ľudí mať škodlivé účinky. Svedectvo tých 100 vyliečených ešte nepotvrdzuje, že liek bude účinný a dobrý pre každého. Podobne treba pripustiť, že sú manželské páry, pre ktoré nie je možné praktizovať PPR, prípadne môžu mať na ich manželstvo škodlivý vplyv. Kresťanom by malo ísť v prvom rade o hľadanie pravdy.
Možno sú tie ťažkosti spojené s praktizovaním PPR krížom, ktorý treba prijať. Podobne ako prijímajú kríž celibátu slobodní ľudia, najmä tí, ktorí túžia po manželstve a rodine, no ich túžba zostáva nenaplnená.
Ono tu nejde o nejaké ťažkosti v zmysle neochoty sa zaprieť, o nepohodlnosť. Chcela som len upozorniť na to, že existujú aj extrémne situácie, kedy manželia nie sú schopní využívať neplodné obdobie pre bolestivosť, alebo úplnú neschopnosť byť spolu. V tom prípade už ich manželský akt neplní ani jeden zo svojich účelov, teda ani plodivý, ani zjednocujúci. Majú sa potom uchýliť ku úplnej abstinencii a prijať „kríž celibátu“, ako slobodní ľudia túžiaci po manželstve? V článku Riša Vašečku, ktorý som nedávno čítala na portáli zastolom sa píše: „Toto je vážna vec. Božie Slovo hovorí: „Neodopierajte sa jeden druhému“ s dovetkom: „aby vás satan nepokúšal“. Tak ako otvárame svoju sexualitu a svoj vzťah Zlému, ak spolu sexuálne nažívame pred svadbou, podobne sa otvárame diablovmu pokušeniu, ak sa odopierame jeden druhému v manželstve!… Sex nie je nadštandardným doplnkom, voliteľným prvkom či občasným spestrením manželstva. Sex patrí k podstate manželstva a vytvára ho.“ V manželstve sú spolu dvaja ľudia, jednota ich manželstva je dôležitá pre ich rodinu a deti. Môže sa stať, že celibát by bol prípustný pre jedného manželského partnera, druhého by mohol vystaviť riziku hriechu, nevery, ohroziť existenciu rodiny. Navyše manželia sa v názore na dodržiavanie pravidiel PPR za každú cenu, prípadne na úplnej abstinencii nemusia zhodnúť. Istý manželský pár riešil tento problém s kňazom v spovedi a kňaz im odporučil zachovať intímny život s použitím neabortívnej antikoncepcie v plodných dňoch. V ich prípade bola ohrozená nielen existencia ich manželstva ale aj ich duchovný život. Odporučil im, aby využili slobodu Božích detí. Dodržiavanie pravidiel za každú cenu nemôžeme uprednostniť pred zachovaním manželskej lásky a jednoty. Aj Ježiš často porušoval pravidlá a zákony, uzdravoval v sobotu. A pritom mohol jednoducho povedať, príď zajtra.
Takže je prípustné, dokonca žiaduce spáchať „ľahší“ hriech, aby sa človek vyhol inému, „ťažšiemu“ hriechu a nepriviedol k nemu aj iného? Ako potom človek taký hriech vyzná? S odôvodnením?
Hana, hovoríš mi z duše!!! Úplne súhlasím a pripájam sa. Aplikovať jednotný model na všetky manželstvá je nemožné a zraňujúce. Každí sa boríme s tím čo si nesieme z detstva a dospievania a každí máme iné potreby a možnosti. Ak má niekto v manželstve problém s hnevom, rieši sa to dlhé roky a postupne. Nemôžete od neho chcieť aby to uťal zo dňa na deň. A rovnaké je to so sexualitou. Takže odpoveď na tvoju otázku Lucia M.V. je ÁNO, voliť ľahší hriech je lepšie ako voliť ťažší, pretože to znamená krok dopredu. Ak má spôsobovať PPR v rodine neustále hádky a vedie to k odcudzeniu manželov, potom je lepšie voliť riešenie, ktoré má evidentne pre vzťah pozitívnejší dopad. Presne ako píšeš Hana, Boh nie je obmedzený ako mi a pozerá na motívy. Určite je lepšie žiť v manželstve sexualitu nie celkom podľa pravidiel, ako sa vystaviť riziku absolútnej deštrukcie manželstva neverou. Manželský celibát je možný len za obojstranného súhlasu. V opačnom prípade to vedie ku narastajúcim pocitom odmietnutia a nie dobrému ovociu pre vzťah. Takže môj pohľad je taký, že je potrebné hľadieť na ovocie toho čo robíme a motívy. Ak sa chce niekto dopracovať k dokonalosti, nejde to tak, že od tejto chvíle začne a frčí. Posúvaš sa proste po krokoch, ako v iných oblastiach. No a tie postupné kroky sú hold nedokonalé.
[…] Chápem Vás, je to naozaj náročná situácia. Vidno, že Vám záleží na Vašom manželovi aj manželstve a zároveň chcete žiť manželskú intimitu v súlade s Božím plánom. Ako na to? V prvom rade by som Vám odporučil (ak by to šlo, tak aj s manželom) vypočuť alebo prečítať si skúsenosti ľudí, ktorí riešili podobnú dilemu, ako napríklad manželia Slamkovci. […]