V jednej piesni sa spieva: Máš právo dať aj vziať. Ruggero a Maria Teresa Badanovci zažili presne to, o čom je tento verš. Na dieťa dlho čakali a po 18 rokoch ho Bohu vrátili. Ako máloktorí rodičia však dostali vzácnu milosť, že mohli byť pri tom, ako ich dcéru 25. septembra 2010 v Ríme vyhlásili za blahoslavenú.
Rodičia Chiary Badanovej, Ruggero a Maria Teresa, túžili po dieťatku veľa rokov. Ich bolesť, že dieťa neprichádza, bola nesmierna. Dcérka sa im narodila po vyše desiatich rokoch túžobného čakania. O tomto čase hovoria takto:
Ruggero Badano (Chiarin otec): „Nevedel som si predstaviť manželstvo bez detí. Keď som išiel von s kamarátmi, z ktorých mnohí boli ženatí a už mali deti, veľa som trpel, ale nikdy som nič nepovedal. Len som sa modlil, často aj za jazdy, pretože som bol vodičom kamiónu. “
Maria Teresa Badanová (Chiarina mama): „Ruggero sa niekoľkokrát odišiel modliť do chrámu v našej diecéze a nakoniec jeho modlitby boli vypočuté. Keď sa narodila Chiara, vedeli sme, že je darom od Panny Márie. Od jej príchodu milosť nášho manželstva zosilnela. Chiara zavŕšila našu jednotu a pomohla vzrásť našej láske. Vyrástla v krásne a zdravé dieťa a priniesla nám do života veľkú radosť. Hneď od začiatku sme v srdciach cítili, že Chiara je nielen naším dieťaťom, ale v prvom rade je Božie dieťa, a ako také sme ju museli viesť a rešpektovať jej slobodu. “
Chiara sa narodila 29. októbra 1971 v malom talianskom meste Sassello, v provincii Savona. Bola vytúženým a vymodleným Božím darom. Nemala ďalších súrodencov. Vyrastala obklopená láskou v rodine. Rodičia ju viedli vo viere. Mala rada šport a prírodu. Učila sa hrať na klavíri. Milovala deti. Keď mala okolo desať rokov, zoznámila sa s Hnutím fokoláre, ktoré v nej podnietilo túžbu mať hlbší vzťah s Ježišom. Rozhodla sa, že sa Evanjelium stane centrom jej života. Neskôr sa jej rodina presťahovala do mesta Savona. Tam navštevovala Chiara gymnázium. Kvôli matematike musela opakovať ročník. Cítila to ako hlbokú nespravodlivosť a trpela tým. Zažívala aj výsmech spolužiakov, ktorí nerozumeli jej hlbokému životu. Bola oporou a vzorom aj pre vlastných rodičov.
Keď mala sedemnásť rokov, diagnostikovali jej sarkóm kostí. Postupne začala chápať, v akom vážnom stave sa nachádza. Keď sa dozvedela, čo znamená jej choroba, ležala polhodinu nehybne na posteli a nechcela s nikým hovoriť. Potom vstala, usmiala sa a povedala: „Teraz už môžete ku mne hovoriť.“ Neskôr povedala, že to boli najťažšie chvíle jej života. Pýtala sa: prečo práve ja? No potom dostala silu povedať: „Ježiš, ak to chceš ty, chcem to aj ja!“ Nasledovali vyšetrenia, operácie, chemoterapie. Nádeje aj sklamania, ktoré boli významne poznačené vrúcnym vzťahom k trpiacemu Ježišovi. Choroba postupovala a jej stav sa nezlepšoval. Chiara sa modlila a prijímala sviatosti. Vyžarovala veľkú radosť. Prijímala návštevy mnohých ľudí. Povzbudzovala ich, rozdávala radosť, utešovala svojich rodičov, ktorí cítili, že čoskoro odíde k Pánovi. Keď sa blížil jej čas odchodu za Ježišom, dala mame inštrukcie k jej „svadobnej hostine“, ako nazvala svoj pohreb. Pripravovala sa a tešila na stretnutie s Ježišom. Mame povedala svoje želanie, aby na pohrebe nikto neplakal, ale aby každý spieval. Tiež to, aké liturgické texty majú čítať, aké piesne spievať, čo chce mať oblečené. Mamu, ktorá bola plná žiaľu, povzbudila: „Mami, neplač, veď vieš, že idem k Ježišovi…“ Krátko pred smrťou sa rozhodla, že daruje očné rohovky. Jej posledné slová boli: „Čau, mama, buď šťastná, lebo ja som šťastná.“ Zomrela 7. októbra 1990.
Chiarino životné motto bolo: „Život, láska, svetlo.“ Veľmi dobre vystihuje jej krátky, no plný život. Od zakladateľky Hnutia fokoláre Chiary Lubichovej dostala meno „Luce“, ktoré v taliančine znamená Svetlo. Chiara Lubichová ju nazvala Božím svetlom, ktoré ožiarilo svet.
Dôkazom Chiarinej „svätej normálnosti“ je aj táto skúsenosť z jej života. Známa sa jej opýtala, či vo svojej partii, keď sedia v bare, rozpráva o Bohu. Chiara jej odvetila: „Nepotrebujem hovoriť o Kristovi. Ja im ho musím prinášať“.
Chiara Luce pritiahla zástupy mladých z celého sveta ku Kristovi. Svojím životom svedčila o Božej láske. Žila naplno, autenticky. Sama o sebe hovorila, že „má všetko“. Vlastnila Ježiša, ktorý z nej vyžaroval svoju prítomnosť. Dosvedčujú to mnohí, ktorí mali možnosť Chiaru stretnúť osobne. Keď trpela, často hovorila: „Pre teba, Ježiš!“
Voľný preklad modlitby ku blahoslavenej Chiare Luce Badanovej:
Nebeský Otec, zdroj všetkej svätosti, Ty svetlom Ducha Svätého inšpiruješ svoje deti, aby kráčali úzkou cestou svätosti a nasledovali Tvojho Syna Ježiša. Blahoslavená Chiara Badanová išla v Kristových stopách a objala ťažké utrpenie s veľkou vierou a odvahou. Svetlo jej života svieti v tme tohto sveta. Blahoslavená Chiara v láske a trpezlivosti prijala pozvanie k svätosti a stala sa žiarivým svedkom vykupujúcej moci utrpenia. Nech nám všetkým, no najmä mladým ľuďom dneška, slúži na inšpiráciu príklad jej života, úplného odovzdania sa do Tvojej vôle, lásky k čistote a hrdinských čností. Ak to bude slúžiť na Tvoju väčšiu slávu a pre naše dobro, prosíme, vyslyš prosbu, ktorú ti predkladáme na príhovor blahoslavenej Chiary Badanovej. Pripočítaj ju ku svojim svätým, o to Ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen
Film o živote Chiary Luce Badanovej si môžete pozrieť tu.
Rozhovor s rodičmi a priateľmi Chiary Luce si môžete vypočuť tu.
