Nájsť svätého, ktorý sa venoval obetiam moru či inej epidémie, môže byť náročné – pretože ich je priveľa. Počas „Moru Cyprián“ (ktorý v 3. storočí v Ríme zabíjal 5000 ľudí denne) sa množstvo kresťanov ponáhľalo pomáhať chorým, bez ohľadu na následky. V Alexandrii (kde na tento mor zomreli dve tretiny populácie) napísal sv. Dionýzus o kresťanoch toto: ,,Napriek nebezpečenstvu sa starali o chorých a všetky ich potreby, a slúžili im v Kristovi a spolu s nimi opustili tento život vyrovnaní a šťastní, berúc na seba chorobu svojich blížnych a radostne prijímajúc ich bolesti.”
V skutočnosti tak veľa kresťanov zomrelo pri starostlivosti o chorých v Alexandrii, že skupine nemenovaných hrdinov bol udelený sviatok (28. február) ako aj mučenícka úcta.
V situácii, keď sa nový koronavírus šíri po celom svete a zanecháva množstvo chorých a ešte viac vystrašených, mali by sme prosiť o zásah tých, ktorí bojovali s mormi a epidémiami a vyslúžili si za to svätožiaru.
Sv. Godeberta z Noyonu (cca 700) sa starala o chorých menej priamo ako ostatní. Táto opátka mala veľký vplyv na ľudí, ktorí bývali v blízkosti jej kláštora a povzbudzovala ich, aby sa modlili za odvrátenie moru. Po trojdňovom pôste, ktorí strávili vo vrecovine a popole, sa mor celkom náhle skončil.
Sv. Rochus (1295 – 1327) sa ako 20-ročný vydal na púť do Ríma, pričom celú cestu žobral. Keď prišiel do Talianska, našiel krajinu spustošenú morom. Rochus sa začal starať o chorých, na ktorých natrafil (pričom ich často zázračne uzdravoval), až kým sám nedostal nákazu. Odplazil sa do lesa, aby tam zomrel, no miestny pes mu nosil jedlo a olizoval jeho rany, až kým sa Rochus neuzdravil.
Sv. Karol Borromeo (1538 – 1584) bol kardinálom, keď Miláno zasiahol hlad a mor. Hoci väčšina nobility z mesta utiekla, kardinál Borromeo zorganizoval všetkých zbožných, ktorí v meste ostali, aby kŕmili a starali sa o hladných a chorých. Nakŕmili približne 60 000 ľudí denne, pričom väčšinu nákladov pokryl kardinál, ktorý sa takto dostal do dlžôb. Osobne navštevoval trpiacich a ošetroval ich rany a pripravoval sa na smrť aj tým, že spísal svoju poslednú vôľu. Ale kardinál nezomrel – žil ešte celých 6 rokov po skončení moru, ktorý dnes poznáme ako Mor sv. Karola.
Sv. Henry Morse (1595-1645) sa narodil ako anglický protestant, ale stal sa jezuitským kňazom a vrátil sa do Anglicka slúžiť v skrytosti. Slúžil zväčša chorým, ktorých zasiahol mor v roku 1624 a (po tom ako bol vyhnaný z Anglicka a tajne sa vrátil) aj v roku 1635. V rokoch 1635 – 1636 bol Morse postihnutý morom trikrát a zakaždým sa uzdravil. Keď bol neskôr zajatý, uznali jeho prácu pre chorých a prepustili ho. Keď bol zajatý po druhýkrát, nedostalo sa mu toľko milosti a bol umučený.
Sv. Virginia Centurione Bracelli (1587-1651) bola bohatá vdova v čase keď Janov napadol mor. Ubytovala vo svojom dome mnoho chorých a keď sa naplnili priestory, prenajala prázdny kláštor a potom nechala postaviť ešte viac priestorov. Aj po skončení moru pokračovala jej nemocnica v liečení stoviek chorých ľudí a rehoľa, ktorú Virginia založila počas svojej služby, jestvuje do dnešného dňa.
Bl. Peter Donders (1809-1887) bol holandský kňaz, redemptorista, ktorý slúžil v Suriname celých 45 rokov. Bojoval za práva otrokov, evanjelizoval domorodé kmene a ošetroval chorých počas epidémie (ktorej nakrátko podľahol). Posledné tri desaťročia svojho života strávil službou v oblasti, kde bola lepra a zasadzoval sa za lepšie podmienky a starostlivosť pre postihnutých touto chorobou.
Sv. José Brochero (1840-1914) bol argentínsky kňaz. Hneď po jeho ordinácii sa otec Brochero venoval službe chorým počas epidémie cholery, z čoho vyviazol celkom zdravý. Potom, v službe svojim farníkom, postavil 200 kilometrov ciest a spojil tak svoju farnosť s poštou, telegrafom a železnicou. Napokon ho zasiahla lepra a začal slepnúť, čo ho donútilo vzdať sa aktívnej služby a budovania infraštruktúry regiónu. Viac ako 40 rokov slúžil ľuďom ako kňaz, ošetrovateľ, lobista, stolár aj stavbár.
Sv. Marianna Cope (1838-1918) prijala povolanie havajského kráľa, aby so sestrami slúžili postihnutým leprou po boku sv. Damiána z Molokai. Hoci sa vtedy verilo, že lepra je extrémne nákazlivá, Marianna ubezpečila sestry, že ani jedna z nich ju nedostane. Vďaka dobrej hygiene a veľkej milosti slúžili sestry v postihnutej oblasti takmer storočie bez toho, aby sa nakazila čo i len jedna z nich.
Pôvodný text aj titulná fotka: https://aleteia.org/2020/03/12/these-saints-know-firsthand-about-surviving-pandemics/
Preklad: Lucia Froncová
